Ako sa vyrovnávaš s obmedzeniami (ak nejaké vnímaš), ktoré pribúdajúce roky prinášajú?
Zaujímavé, musela som skutočne preskúmať, aké obmedzenia súvisia s mojim vekom, skoro mám chuť napísať, že tie, čo mám, nesúvisia s vekom. Skôr mám dojem, že sa menia moje presvedčenia a túžby. Stále je to o tom, čo chcem, alebo kvôli čomu sa rozhodnem „pohnúť zadkom“. 😊 Viac sa menia moje priority a to, čo mi je vzácne. Mám skvelý príklad v mojej 90 ročnej mamke, ktorá okopáva v záhrade, varí, pečie a po 90 začala točiť rukami a nohami na stacionárnom bicykli.
Máš návyk alebo rituál, ktorý ti pomáha žiť naplnený život bez ohľadu na vek?
Môže to byť ranné vstávanie. Mám to šťastie, že mám rada život vo všetkých jeho podobách. A veru som ich zažila asi z každej strany… s ránom to súvisí tak, že sa budím s úsmevom. Či ma zobudí moja mačka, budík alebo len tak, sama od seba. Trochu sa ešte v posteli ponaťahujem a už z toho pocitu mi je príjemne. Tá prítomnosť. Možno to je to, čo mi ako rituál pomáha. Užívať si prítomnosť. Či už teplo v posteli, výhľad z okna alebo studená sprcha. A ešte ranné dychové cvičenia. To je super, odporúčam načerpať energiu aj zvonku, veď je tam nekonečné množstvo a pre každého taká ako potrebuje. 😊
Na čo sa tešíš vo svojej druhej polovici života?
No, ak je pravda, že keby sme mali iné nastavenie v hlave, mohli by sme sa dožiť 600 rokov 😊, tak to zďaleka po polovičke ešte nemusí byť 😊 … nemám to spojené s vekom, ani s dobou, pokým tu budem. V podstate som stále aktívna, baví ma prispievať k rozvoju. Svojmu aj iných. So zvedavosťou a vďačnosťou vnímam túto dobu a že to všetko mám k dispozícii. Napríklad možnosť tvoriť s podporou ChatGPT, učiť sa grafiku v Canve alebo vytvoriť fotoknihu. Okrem toho si užívam dary, ktoré mi osud doprial – deti, vnúčatá, priateľstvá a ľudí, s ktorými súzniem či už osobne alebo profesionálne. A budúcnosť? Každý deň je nové ráno. Počkajme a uvidíme, čo všetko je ešte možné.
Robí ti niečo vrásky v súvislosti s pominuteľnosťou života?
Nemám to tak. To, že jedného dňa odídem, je ok. Tak to (zatiaľ) funguje. Som vďačná za každú chvíľu, ktorú dostanem. Nepýtam sa ani kvôli čomu som tu, ani dokedy. To, čo príde, príde a stačí dať sa viesť. Prijať pozvanie, vypočuť ho. Stále je čo zažívať, učiť sa. Možno to súvisí s tým, že vo vnútri mám pokoj a prijatie. Nie vždy a ku všetkému, ale k pominuteľnosti žitia áno. A vrásky? To maliar život. 😊
Čo ti pomáha ráno vstávať s radosťou z postele?
Zvedavosť a chuť niečo si dopriať. Byť.
Tvoj odkaz pre čitateľov bez ohľadu na vek?
Hodí sa mi citovať časť z blahoželania, ktoré som napísala mamke k 90: „Nezáleží na počte rokov, ale na stopách, ktoré ostávajú v srdciach ľudí, s ktorými sa stretávame.“
Eva Timková sprevádza ľudí v krajine ich zmien ako koučka, mentorka, lektorka a supervízorka. Je zakladateľkou Akadémie koučovania a aj po viac ako dvadsiatich rokoch praxe v oblasti rozvoja ju stále baví objavovať, učiť sa a tvoriť. Život prijíma so zvedavosťou, vďačnosťou a jemným humorom. Verí, že každý deň prináša nové možnosti – bez ohľadu na číslo v občianskom preukaze.
S Evkou sa môžete spojiť cez jej stránky: www.evatimkova.sk, www.akademiakouciovania.sk
