V strednom veku sa znížené sebavedomie neobjaví len tak znenazdajky. Býva odozvou na viacero zmien, ktoré sa v tejto životnej etape prirodzene odohrajú a ich vedľajším účinkom je oslabenie sebaobrazu a sebahodnoty.
Nejde pritom o náhly zlom. Skôr o postupné posúvanie pôdy pod nohami. Telo začne vysielať iné signály než kedysi. Energia sa správa nevyspytateľnejšie. To, čo nám dlhé roky dávalo zmysel a pocit hodnoty sa vyčerpáva alebo prestáva prinášať naplnenie. Aj vnútorný hlas, ktorý nás kedysi poháňal, sa mení. Niekedy zoslabne, inokedy zneistí.
Ako to u seba spozorujete:
- Objaví sa bezdôvodne pocit, že už nie ste takí dobrí, výkonní, úspešní…
- Zavládne vyhýbanie sa novým výzvam, hoci vďaka skúsenostiam na to nie je dôvod.
- Zjaví sa precitlivenosť na spätnú väzbu s kritikou.
- Vynorí sa väčšia potreba uisťovania a potvrdzovania.
- Dostaví sa zneistenie „som pozadu“, aj keď objektívne tomu nič nenasvedčuje.
- Nastane pokles odvahy byť viditeľní a postaviť sa v každej chvíli za seba.
PREČO JE SEBAVEDOMIE V STREDNOM VEKU OHROZENÉ
Telo začne hovoriť hlasnejšie než vôľa
Pokles energie a vitality, problémy so spánkom, zmeny vzhľadu, náročnejšia regenerácia, hormonálne výkyvy a zdravotné ťažkosti dokážu potichu podkopávať pocit „mám to pod kontrolou“.
Keď sa mení telo, mení sa aj identita: Kto som, keď už nefungujem tak ako predtým? Kým budem, keď to nezvládem?
Identita závislá od výkonu
Sebahodnota býva nevedomky prepojená s užitočnosťou: s výsledkami, vysokým tempom a efektívnym prepínaním medzi mnohými rolami. V midlife sa výkonové piliere často otrasú v základoch: deti odrastajú, kariéra postojí alebo krachne, objavia sa limitácie kvôli zdravotným problémom, pridá sa diskriminácia na trhu práce. Zrazu je stability menej, lebo doceneniu vlastnej hodnoty nestačia dôkazy z prekonávania sa.
„Sociálne zrkadlá“ sa pootočia (zvyčajne nelichotivo)
Porovnávanie sa stáva kontrastnejším a ostrejším: mladší sú rýchlejší / viditeľnejší / pohotovejší / flexibilnejší a starší sú „suché autority“.
Midlife človek sa cíti paralyzovaný pri sedení na múriku bez slobody voľby, na ktorú stranu zoskočiť: ešte nie do starého železa, ale už ani nie úplne nadupaný. Ak sa k tomu pridá závan ageizmu (najmä v niektorých sférach), sebavedomie prudko padá aj pri objektívne výbornom životopise.
Nekompromisná bilancia: sny vs. realita
V tomto období prichádza odniekiaľ z nevedomia prehodnocovanie a rekapitulovanie:
Čo som chcel*a? Čo som dosiahol*a? Čo som obetoval*a?
Keď sa objaví sklamanie a frustrácia z nenaplnených ambícií alebo z urobených kompromisov, človek vo veku majstrovstva z toho vyjde s pocitom: „zlyhal*a som“ namiesto uvedomenia „dorastám do novej fázy“. Zraniteľnosť spúšťa poplach každý deň.
Klesajúca tolerancia voči vlastnej nedokonalosti
V midlife už človek bez sebaklamu vie, čo všetko je možné pokaziť a prekaziť. Má s tým bohaté skúsenosti a celkom slušnú zbierku emočných zranení. A aktívny kritický hlas, ktorý vyhadzuje na oči, čo všetko sa dá robiť inak a lepšie.
Mať nažité je výhoda aj pasca. Zvyšuje sa „nákladnosť omylov“, ktorá pobáda k opatrnosti a perfekcionizmu. Na stráži je nepretržite strach zo strápnenia sa a zahanbenia.
Sebavedomie a sebadôvera starostlivo monitorujú, či je namieste dovoliť si byť znova žiakmi a experimentovať s neistými výsledkami.
Únava z pohotovostného módu „stále k dispozícii“
Chorobnosť v rodine aj vlastná, straty z rozchodov partnerských a priateľských, pribúdajúce úmrtia blízkych, zvýšené nároky na starostlivosť o rodičov, tlak hypotéky, nespokojnosť v práci, hroziace nedobrovoľné zmeny a syndróm prázdneho hniezda umocňujú pocity nekonečnej únavy z dlhodobého manažovania života.
Keď je nervový systém preťažený a zahltený, psychika produkuje viac impulzov v prospech pochybností. Rada vyzdvihuje potenciálne hrozby a katastrofické scenáre, aby nám dokázala, že sme ohrozený druh.
Nástojčivé volanie po autentickejšom živote
To, čo sýtilo sebavedomie v 30-tke cez dokazovanie a budovanie, už po štyridsiatke nedáva taký zmysel. Midlife často vyžaduje prechod od „sebavedomia z výkonu“ k „sebavedomiu z vnútornej opory“. Tú potrebuje ťahať cez hodnoty, hranice, sebaúctu, sebasúcit a objavovanie zmysluplnosti.
Takéto prelaďovanie vie byť dočasne destabilizujúce, lebo spotrebúva veľa energie a kapacít. Hľadá a vytvára nové spôsoby vyrovnávania sa so záťažou, frustráciou a pocitom márnosti.
AKO POSILŇOVAŤ SEBAVEDOMIE VĎAKA SEBAKOUČOVANIU?
- Oddeliť sebavedomie od sebaúcty:
Čo tvorí moju hodnotu, aj keď sa mi nedarí?
Čo majú na mne druhí radi, lebo to ku mne v každej chvíli patrí?
- Audit identít:
Ktoré role doteraz držali môj sebaobraz?
Ktoré už doslúžili a môžem sa ich vzdať?
Ktoré nové by som si mohla, mohol vytvoriť?
- Dôkazy vs. príbehy:
Ktoré konkrétne fakty a dôkazy potvrdzujú moje kompetencie vďaka spätným väzbám, uznaniam a oceneniam?
Ako môžem jemne, ale vytrvalo konfrontovať svojho vnútorného kritika*kritičku, že ma zbytočne tlačí a podceňuje?
- Prehodnotenie kritérií úspechu:
Ako by mohli byť staré metriky s vysokým tempom a tvrdým výkonom nahrádzané novými prístupmi a postojmi zameranými na udržateľnosť, zmysluplnosť, zdravie, hranice a kvalitu vzťahov?
- Nastavovanie začiatočníckej mysle:
Ktoré malé experimenty (nie veľké skoky) ma otvoria novým skúsenostiam, zážitkom, interakciám, príležitostiam…?
Ako sa prenesiem z premýšľania do akcie, aby som si dával*a vedieť, že sa posúvam vo svojom tempe a rytme?
Autodiagnostika na podporu samých seba
- V akých situáciách ste si začali o sebe myslieť, že už na niečo nestačíte? Čo sa vtedy zmenilo?
- Z čoho čerpalo vaše sebavedomie posledných 10 rokov?
- Kto/čo dnes tvorí vaše porovnávacie zrkadlo? S kým, čím sa identifikujete?
- Aké nové pravidlá by ste si chceli pre obdobie veku majstrovstva zaviesť?
- Čo by sa zmenilo, keby ste si svoju hodnotu prestali dokazovať a začali sa o ňu opierať?
Z úprimných odpovedí si zostavte stratégiu, kam má smerovať vaša pozornosť, aby ste mali prístup k príležitostiam, ktoré vašu hodnotu podporia.
Nepotrebujete si robiť zbierku toho, čo všetko ste nestihli, nedokázali, nezvládli…
Potrebujete dôkazy, že sa viete vynájsť, improvizovať a zostať pritom zvedaví, otvorení a odvážni bezpečne riskovať. Bez toho, aby ste si vopred zúfali, že čo keď sa niečo nepodarí.
Midlife nás neučí mať odpovede. Učí nás zostať v kontakte so sebou aj vtedy, keď sa staré istoty rozpadávajú a nové sa ešte len tvoria. Práve v tomto kontakte sa znovu rodí pocit vnútornej istoty.
Nezabudnite, že kým vy sa spochybňujete, niekto iný obdivuje vašu silu. Kristen Butlerová
Byť krásny znamená byť sám sebou. Nemusia vás akceptovať druhí. Vy sa musíte akceptovať. Thich Nhat Hann
Každý deň sa učím, aby ma priestor medzi tým, kde som a kde chcem byť, inšpiroval a nie desil. T. E. Rossová
