Tereza Sinčáková, autorka konceptu Liečivá sila rozprávok
Podľa môjho názoru je to vyrovnanosť, ktorá nám s duševnou pohodou pomáha. Stav, kedy neprevažuje žiaden z extrémov našich pováh. Takéto rozpoloženie má mnoho pomenovaní: v Japonsku ho nazývajú Ikigai, budhisti ho volajú osvietením. Podľa jungiánov sa dá dosiahnuť jedine tak, že naše vedomé ja začne brať do úvahy centrum celej našej osobnosti, tzv. bytostné ja. A nielen brať do úvahy, ale ideálne, že sa mu aj podriadi.
Je to prežívanie, v ktorom si nielen uvedomujeme, ale aj dokážeme precítiť vďačnosť, pokoru, spolupatričnosť, krásu a hĺbku života.
Prečo sa k tomuto „stavu bytia“ nedostaneme všetci „automaticky“? Vysvetlení je viacero a ja by som vám rada v tomto článku priblížila objasnenie, ktoré je v rozprávkach často zastúpené symbolom kráľa či otca hlavného hrdinu/hrdinky.
Prirodzenou tendenciou zdravého „ja“ je mať vystavané okolo seba pevné hranice, kam nepreniká obsah nevedomia, ktorý je preň maximálne rušivý (veď pochádza „z iného sveta“). Tým sa ale samotné „ja“ – centrum vedomia človeka, odstrihne od životodarných síl, ktoré práve, naopak, sídlia viac v nevedomí ako vo vedomí.
Poznáte zo svojho okolia
V reálnom svete môžeme sledovať, ako sa z úspešného, podnikavého a akčného štyridsiatnika stal (o 20 rokov) rigidný, v názoroch skosnatený a životu sa brániaci starec.
Alebo vidíme úspešnú ženu, ktorá s ľahkosťou vychovávala svoje deti a o 30 rokov nedokážeme pochopiť, ako sa tá istá osoba mohla stať takou detinskou, sebestrednou, či úplne „odtrhnutou od reality“.
Ich „ja“ ostalo uväznené v hraniciach, kde sa vyčerpalo, opotrebovalo a nedovolilo novým impulzom z vnútra duše obnoviť jeho štruktúru. Tento jav sa prirodzene deje nám všetkým. Nielen tým druhým ľuďom, niekde „tam vonku“. Z našej vnútornej perspektívy (z pohľadu nášho ja) máme pocit, že sa nás to netýka. Že sme OK. Lenže je náročné zachytiť proces starnutia psyché, nakoľko je pomalý a postupný.
Skvelým liekom je vnímať svoje sny, venovať pozornosť svojim pocitom, vzťahom a vôbec kvalite života, ktorý žijeme. Ideálne by bolo nespoliehať sa len na svoje vlastné „vedomé ja“, aby nás nechytilo do pasce, ktorú ani ono samo nedokáže vidieť a rozpoznať.
Plus existujú aj preventívne riešenia. Napríklad, už spomínané rozprávky.
Mnoho z nich hovorí práve o procese duševnej obnovy. O chorobe starého kráľa, o slepote otca (symboloch hlavnej psychickej funkcie vo vedomí), ktoré je potrebné vyliečiť, nahradiť novým impulzom, omladiť živou vodou. Doslova dostať na trón novú krv, alebo dopriať deťom stať sa novým kráľom a kráľovnou v pôvodnom kráľovstve. Ide o cyklický proces, ktorý je rovnako dôležitý pre ženy ako aj pre mužov.
Niektoré z týchto rozprávok hovoria o stave, kedy si kráľ alebo kráľovná neuvedomujú svoje „zlo“ a nechcú dobrovoľne opustiť trón. Existujú ale aj také, ktoré takýto vývoj predpokladajú a pripravujú naň dušu človeka. Králi v nich pošlú mladých princov hľadať princezné, alebo dajú deťom skúšku alebo hádanku so slovami, že ten kto ju uhádne, dostane kráľovstvo. Skúste si takú rozprávku pustiť, alebo prečítať a sledujte, čo sa vo vás deje. Niekedy to bohato stačí, inokedy to chce sprievádzanie.
Neveríte? Posúďte sami podľa tejto rozprávky
Kde bolo, tam bolo. Za siedmimi horami a siedmimi dolami bolo kráľovstvo, v ktorom žil dobrý kráľ a mal tri dcéry. Všetky rovnako miloval, aj keď tá najmladšia mu bola najmilšia. Jednako nevedel, ktorej len má odovzdať svoj trón a celé kráľovstvo.
Nechal si ich teda jedného dňa zavolať a povedal im: „Dcéry moje, ľúbim vás a chcem rozhodnúť, ktorá z vás dostane moje kráľovstvo. Po dlhom premýšľaní som dospel k názoru, že ho dám tej z vás, ktorá ma má najradšej“. Dcéry teda predstúpili pred otca a jedna po druhej vraveli, ako ho ľúbia.
Tá najstaršia otca milovala ako zlato, ten najcennejší kov. Prostredná ako svoj vienok, počestnosť. Tá najmladšia, ktorú otec mal za najmilšiu, vyslovila, že svojho drahého otca ľúbi ako soľ. Ten, keď počul túto odpoveď, neveril vlastným ušiam. Soľ sa mu videla taká márna, všedná, pre každého… Nuž, vyzval dcéru, aby zmenila odpoveď. Tá si ale stála za svojim slovom, čo jej otca rozhnevalo do nepríčetnosti a vyhnal dcéru z krajiny.
Maruška, tak sa volala najmladšia dcéra, sa vydala do sveta. Dlho blúdila v hustých lesoch, až natrafila na domček starej korenárky, ktorá tam žila. Starene sa dobrého dievčaťa uľútostilo a nechala ju u seba slúžiť.
Zatiaľ z otcovho kráľovstva zmizla všetka soľ. Kuchár bol nešťastný, ale kráľ sa o to nestaral. Rozkázal variť bez soli alebo len sladké jedlá. Dlho netrvalo a všetci v kráľovstve ochoreli. Najstaršia dcéra zbalila zlato a vydala sa za princa v susednom kráľovstve. Aj prostredná zabudla na svoj vienok, a len čo mohla, vydala sa tiež a otca-kráľa opustila. V celej krajine umieral dobytok, ľudia sa menili na mrzákov a všade bolo počuť len nárek a plač. Až vtedy si dobrý kráľ spomenul na svoju najmladšiu dcéru a horko oľutoval, aký bol zaslepený a ako ju nespravodlivo vyhnal.
V tom čase si starenka zavolala Marušku a pýtala sa jej, čo si praje za svoju vernú službu. Dievča odpovedalo, že by predsa len rado spravilo otcovi radosť, lebo vedela, ako veľmi sa trápi. Starenka jej podala bezodnú soľničku, ktorá mohla navrátiť soľ do celého kráľovstva. S týmto darom sa Maruška ponáhľala za otcom. Soli bolo dosť pre všetkých v zámku i v celej krajine. Aj pre dobytok a divú zver.
A tak, starý kráľ po radostnom zvítaní sa s dcérou, odovzdal Maruške trón a ona vládla múdro a láskavo po mnoho rokov. Viem to, lebo som v tom kráľovstve bola na pár dní…
Kebyže mám času nazvyš, bola by som tam ešte aj teraz. Ale zazvonil zvonec a rozprávky je koniec.
Autodiagnostická práca s rozprávkou
Skúste na chvíľu túto rozprávočku sledovať vo svojich myšlienkach alebo predýchať. Spíšte si svoje pocity a dojmy.
- Aké asociácie, slová vám napadajú pri pomyslení na kráľa ako milujúceho otca?
- Aké v prípade starších dcér, či mladšej Marušky?
- Čo si myslíte o soli?
Pozrime sa spolu na celú rozprávku a jej postavy ako na obraz vnútorného života jednej jedinej osoby. Napríklad, z pohľadu jungiánskej psychológie by sme mohli vidieť ako našu osobnosť utvárajú štyri psychické funkcie (táto teória dala vzniknúť obľúbenej MBTI typológii).
Kráľ je symbolom tej hlavnej, jeho staršie dve dcéry predstavujú menej rozvinuté funkcie, ktoré majú k vedomiu blízko, tretia najmladšia dcéra, Maruška, zastupuje tzv. menejcennú funkciu. Teda tú, ktorá ostala ešte pomerne nerozvinutá (spätá s nevedomím). Je úžasné, že je „kráľova najmilšia“, a zároveň jej najmenej rozumie a najviac ho dokáže rozrušiť a nahnevať.
Inak povedané, rozprávka ukazuje, ako sa náš vedomý postoj založený na tom našom spôsobe uvažovania (vnímania, cítenia, myslenia, intuície) zhrozí pri „kontakte“ so svojim protipólom. Len si predstavte človeka fungujúceho väčšinu života vďaka logike a rozumu, keď je konfrontovaný so svojimi citmi. Alebo intuitívneho jedinca, ktorý žije hlavne svojim vnútorným bohatstvom, keď ho vytrhnú zo života zmysly a prežitky daného okamihu.
Už rozumiete kráľovi, prečo radšej vyženie Marušku, než:
- aby čelil poznaniu, ktoré mu prináša?
- by musel integrovať to čo „Maruška“ predstavuje?
Veď by ani nevedel, kde má začať. Všetko, čo táto funkcia prináša, je na míle vzdialené životu, ktorý pozná a ktorý doteraz žil.
Starnutie ako príležitosť rásť
Práve obdobie dospelosti nás nabáda, aby sme postupne rozvinuli aj ďalšie psychické funkcie, aby sme rástli do svojho plného potenciálu. Aby sme neostávali v hraniciach, ktoré si naše vedomé „ja“ postavilo na svoju obranu. Keď to zvládneme, prídeme k bránam staroby ako ľudia s nadhľadom, s humorom, s láskou a múdrosťou, pretože sa nám podarí rozvinúť seba samých do nepoznaných rozmerov a hĺbok.
Ste zvedaví, čo symbolizuje samotná soľ? C. G. Jung bol presvedčený, že je obrazom feminity, ženstva. Pozor, nemyslím tým symbol žien. Verím, že ste sa už stretli s pomenovaním jing – jang. Soľ je spojená s jing, ktoré je rovnako v ženách ako aj v mužoch. Nesie v sebe cit, horkosť, smútok, lásku, vzťahovosť, múdrosť, zdravie, fyzickú náročnosť aj radosť.
Ak sa vrátime k našej rozprávke, tak zistíme, že vedomie (zastúpené kráľom), opomenulo kvalitné vzťahy (nemá kráľovnú). Nechalo sa hýčkať na svojom tróne, podporované tým, čomu rozumie: zlatom a cnosťou (dve staršie sestry). Pozabudlo na múdrosť spojenia so zemou, s fyzickým bytím, s horkosťou a starosťou. To všetko chcelo odstrániť zo svojho života… Nevidieť „soľ“, ani to, čo predstavuje, alebo toho, kto o nej hovorí (Marušku).
Otázka cenná ako soľ: Čo je vašou ‚soľou‘? Občas je dobré zamyslieť sa….
Namiesto zvonca na záver
Symbolov na ceste k zdravej starobe je mnoho. Venujú sa im aj desiatky rozprávok, mýtov a bájí. Dooprajte si ich vždy, keď vaša duša zatúži po poznaní a nečakajte len na sviatky.
