Ako sa vyrovnávaš s obmedzeniami (ak nejaké vnímaš), ktoré pribúdajúce roky prinášajú?
Som šťastná, že môžem povedať: „Teším sa z fyzického aj duševného zdravia“. Nejaké to obmedzenie však prišlo vo forme okuliarov. Už nemám taký ostrý zrak ako v mladšom veku. Nepáči sa mi to, ale snažím sa to prijať. Toto prinášajú pribúdajúce roky. Iné fyzické obmedzenia zatiaľ nevnímam. 😊 Naopak, v súčasnosti sa vo svojom skvelom tele cítim lepšie, ako kedykoľvek predtým, dovoľuje mi fungovať ako v mladosti. Čomu sa veľmi teším a som mu za to vďačná.
V mladom veku som aj ja, tak ako mnoho iných žien riešila, čo sa mi na sebe nepáči a bola som z toho, mierne povedané, frustrovaná, aj som sa hanbila, aj obmedzovala. Neskôr som pozornosť venovala väčšmi dieťaťu a rodine, než sebe. Na seba som popri tom veľmi zabúdala, hádam ani nepomyslela. Riešila som existenčné problémy, chod domácnosti a starostlivosť o dieťa. Čo ma, pochopiteľne, po rokoch doviedlo k vyčerpaniu, zastaveniu sa a postupnej zmene postoja k sebe a životu.
Aktuálne venujem pozornosť v prvom rade sebe. Vkladám sa do aktivít, ktoré mi prinášajú radosť a naplnenie v živote. Kde spozorujem nejaký odpor alebo nechuť, skúmam, čo to je a pracujem s tým, aby mohla prísť zmena, prijatie, riešenie…
Psychické alebo duševné obmedzenia si už nevytváram. Jediné obmedzenia väčšinou tvorí naša myseľ (teda za predpokladu, že nie sme nejako hendikepovaní). K tomuto uvedomeniu som musela dospieť a dozrieť – sebapoznaním a prácou na sebe. Nechcem však tvrdiť, že už nemám čo riešiť, stále niečo je aj bude. Len prístup a postoj som zmenila. Nebolo tomu vždy tak. Cestu k tomu mi otvorilo štúdium arteterapie. Keďže je to zážitková forma terapie, učila som sa cez seba porozumieť svojim obmedzujúcim presvedčeniam a vzorcom, ktoré som si vytvorila.
Máš návyk alebo rituál, ktorý ti pomáha žiť naplnený život bez ohľadu na vek?
Každý deň ďakujem sebe a vesmíru za to, čo mám, čo som už zvládla a čo mi funguje. To čo mi v každej chvíli pomáha je proaktívny postoj k životu. Problémy vnímam ako výzvu a nie ako katastrofu, pretože stále nejaké budú, väčšie či menšie. Som nastavená na ich riešenia.
Čo nemôžem zmeniť, tomu prestanem dávať pozornosť. Kde niečo môžem zmeniť, tam konám. Kde to potrebujem, vyhľadám pomoc, pýtam sa a zbieram informácie. Počúvam svoju dušu, svoj vnútorný hlas, svoju intuíciu a dávam jej prednosť. Vďaka tomu sa ľahšie a vedomejšie rozhodujem. Tvorím svoj život.
Na čo sa tešíš vo svojej druhej polovici života?
Na slobodu, na vnútornú slobodu, ktorú som si dovolila, a od ktorej sa odvíja všetko ostatné. Dovolila som si byť taká, aká som. Teším sa na užívanie si života v láske, v každodennom dianí a zmene. Na tvorivú výtvarnú prácu, ktorá je aj mojím naplnením v sebarealizácii. Na spoluprácu s ľuďmi, kedy ich sprevádzam úskaliami a sebaporozumením vo vlastnom živote a bytí. Na ich prebúdzanie sa k autenticite v transformačnom procese premeny postoja k sebe, a tým pádom aj k životu. Na aha momenty a autentické emócie. Na neustále učenie sa.
Všetci sme tu ako učitelia a žiaci života navzájom, jeden pre druhého. Deti nevynímajúc.
Robí ti niečo vrásky v súvislosti s pominuteľnosťou života?
Vrásky sa mi síce robia 😊, ale v mojom presvedčení sme energia a tá je nepominuteľná. Život nikdy nekončí, stále plynie. Keď príde náš čas, odkladáme iba svoje súčasné opotrebované telo. Obdobie, kedy smútime za blízkymi, ktorí nám odchádzajú alebo už odišli zo života bolí, ale život plynie ďalej. Keď sme v tomto prežívaní, súvisí to s našim vlastným strachom, ako to zvládneme bez nich, a to je podstata tej bolesti. Tomuto je dobré porozumieť, prijať túto emóciu a potom ju pustiť.
Čo ti pomáha ráno vstávať s radosťou z postele?
Keď ráno otvorím oči, som vlastne okamžite rada, že som tu. Poviem si s úsmevom: Ahoj moja. Pretože počas spánku vlastne nevieme, čo sa s nami deje. Nie sme vo svojej realite. Tiež sa tomu hovorí malá smrť. Každé ráno je nový začiatok. Keďže som zvedavý a hravý typ, zaujíma ma, čo v ten deň príde, čo ma čaká, čo vyriešim alebo aj nie, koho stretnem, komu ak môžem pomôžem, čo sa nové naučím alebo sa dozviem. Pri predstave tohto všetkého sa do dňa teším.
Tvoj odkaz pre čitateľov bez ohľadu na vek?
Byť v súlade so sebou a vo svojom strede je jediná cesta, ako žiť naplnený a plnohodnotný život v radosti. Na to sme tu.
Ak sme sa z tejto cesty odklonili, alebo ju ešte nespoznali, lekcie života, niekedy aj veľmi ťažké a náročné, nás dovedú k rastu, sebaporozumeniu, naplneniu svojich túžob a snov. Aj chyby sú pre nás veľkým prínosom, hoci sa nám to v danom momente nepáči a je nám kvôli tomu ťažko. K tomuto som dospela vďaka vlastným lekciám v živote. Toto ma život zatiaľ naučil. Každý má však svoju jedinečnú cestu.
Mgr.art. Katarína Vargová (1971)
- Arteterapeutka – sprievodkyňa na ceste sebapoznania v rôznych križovatkách života ľudí pomocou výtvarného sveta.
- Supervízorka v pomáhajúcich profesiách.
- Výtvarníčka – maliarka, ilustrátorka, tvorkyňa z keramickej kameniny.
- Lektorka workshopov pre dospelých aj deti.
