Ako sa vyrovnávaš s obmedzeniami (ak nejaké vnímaš), ktoré pribúdajúce roky prinášajú?
V duši sa cítim stále veľmi mlado, aj svojimi záujmami a aktivitami. No vek mi nekompromisne prezrádza pohľad do zrkadla a práca s mladými ľuďmi, kedy si uvedomujem, že som sa prehupla za nejakú hranicu mladosti. S tým sa vyrovnávam ponechaním si a rozvíjaním svojej otvorenej mysle, zvedavosti, slobody a prijímaním toho, že sa moje telo mení. Zároveň ma trápia bolesti kĺbov, to mám od mlada, len sa to zintenzívnilo. Tak pohyb pre mňa už nie je len záľuba, už je „must“. Šport a pohyb boli od mala súčasťou môjho života a sú nevyhnutné pre moje šťastie. Teraz som len musela prehodnotiť športy, ktoré mi pomáhajú udržiavať telo naozaj fit dlhodobo a ktoré mi už až tak neprospievajú. Pribudol silový tréning, ktorý ma vždy tak trochu nudil, ale vízia, že vo vysokom veku sa budem schopná hýbať, postarať sa o seba a to, čo je pre mňa dôležité, je silná. A vidím benefity nielen v sile, ale aj v mentálnom nastavení a pohode, ktorú to prináša.
Máš návyk alebo rituál, ktorý ti pomáha žiť naplnený život bez ohľadu na vek?
Sú to prechádzky v prírode, byť vonku, aj cvičenie. Udržiavanie vlastných záľub a dopriavanie si ich, kým môžem je veľmi dôležité. Byť obklopená ľuďmi a najmä priateľkami, s ktorými sa čas od času stretneme, zabavíme aj podporíme. Mať okruh blízkych ľudí, ktorým sa môžete ľudsky zdôveriť, aj s tým náročným, pomáha zvládať život ľahšie a vzťahy pomáhajú k jeho naplnenosti. Keď ma premáhajú pochybnosti, či náročné pocity, tak je mojim rituálom vypísať sa. Dať všetko, čo vo mne je, automaticky na papier bez väčšieho premýšľania, len tak, ako ide prúd myšlienok. Často, keď vyjde to nepodstatné z hlavy na papier, upokoja sa emócie a začnú sa objavovať dôležité otázky a aj odpovede. A tiež spájanie sa so sebou cez pocit, vnímanie svojho stredu a dýchanie. To ma vracia k sebe.
Na čo sa tešíš vo svojej druhej polovici života?
Na užívanie si ho s väčšou ľahkosťou a nadhľadom. V druhej polovici života už máme často mnohé za sebou, mnohé sme zvládli a prekonali, vieme čo dokážeme, kde je naša sila a tiež sa mnohého už neobávame. Bola som vždy veľký pracant a také bežné pekné veci v živote šli často do úzadia. A teraz si ich dovoľujem viac a viac. Len tak sedieť vonku na terase alebo sa motať v záhrade, či po lese. Vychutnávať v tichosti čaj alebo len bežné ľudské spojenia. Mojim zámerom je si život užívať. Aj v tých drobnostiach, bežných obyčajných veciach.
Robí ti niečo vrásky v súvislosti s pominuteľnosťou života?
Tej svojej pominuteľnosti sa až tak neobávam. Svoju smrť vnímam prirodzene. Skôr mám problém s pominuteľnosťou iných. Vždy som sa ťažko vyrovnávala s tým, keď som bola konfrontovaná so smrťou blízkych. Teraz, keď vidím ako starnú rodičia, mám obavy, trápi ma to viac ako vlastné starnutie. Zároveň nemám deti, tak sa vyrovnávam s tým, že už to možno nestihnem a že to možno bude aj tá jediná vec, ktorá ma na konci môjho života bude mrzieť.
Čo ti pomáha ráno vstávať s radosťou z postele?
Od jari do jesene, kým vonku býva krásne, to úplne stačí. Teším sa na teplé slnečné dni. Keď je viac tma a zima, tak je to disciplína, pocit zodpovednosti za to, čo je mojou úlohou, čo chcem aj prinášať a tvoriť, a aký život chcem žiť. Zároveň moje zvieratá (fenka a mačka), že majú potreby, ktoré potrebujem naplniť. Pes ma núti vyjsť von, aj keď sa mi nechce, a to je dobre.
Tvoj odkaz pre čitateľov bez ohľadu na vek?
Život sa nás nepýta, čo chceme. Dáva a berie, čo uzná za vhodné. Napriek tomu, máme slobodu si voliť, ako v daných, a často aj nečakaných, mantineloch byť. Máme slobodu robiť rozhodnutia, meniť a tvoriť v ňom pre seba to najlepšie, čo zrovna dokážeme. Ak nevyjde život podľa pôvodného plánu a očakávaní, tak sa prispôsobme jeho divokosti a vytvorme ho pokojne aj úplne inak ako ostatní, či ako nám našepkávajú spoločenské normy. Naučme sa rozlišovať, čo sú naše vlastné predstavy o živote a potreby v ňom, a čo patrí iným. Tvorme ho odvážne podľa seba, tak, aby nám v ňom bolo skutočne dobre. To je jediné na čom záleží.
Katarína Ožvoldová je koučka a lektorka, členka predsedníctva SAKo (Slovenskej asociácie koučov) a kurátorka SAKonferencie. Zameriava sa na pracovné a životné témy v oblasti Sustainable Performance Coaching (koučing udržateľného výkonu), ktorý podporuje dosahovanie výsledkov, výkonu a rozvoja v súlade s vnútornou pohodou a celkovým zdravím. Venuje sa individuálnemu aj tímovému či skupinovému koučingu.
Má skúsenosti v oblasti budovania vzťahov, rozvoja a vzdelávania vo firemnom prostredí, kde zodpovedala za motiváciu, vzdelávanie a koučing viac ako 25 000 predajcov. Jej srdcovou záležitosťou je kinestetický koučing, v ktorom vychádza zo záľuby práce s telesným prežívaním a pohybom (svoje skúsenosti nadobudla aj štúdiom tanečno-pohybových terapí a učením sa od rôznych pohybových a somatických terapeutov).
Viac o Katke sa dozviete na jej webe: www.katarinaozvoldova.sk
