Ako sa vyrovnávaš s obmedzeniami (ak nejaké vnímaš), ktoré pribúdajúce roky prinášajú?
Život vždy prináša nejaké prekvapenia 😊, ale asi to tak má byť. Pre mňa je vždy zo začiatku najťažšie prijať nový normál. Ale bez toho to proste nejde. Výkon človeka, naše fyzické možnosti sú v 55-tke o niečo iné ako „za mladi“.
I napriek tomu, že sa mentálne cítim sem tam na sedemnásť a inokedy zase aj na sedemdesiat rokov. Chcem svoje telo udržiavať naďalej v pohybe, je mi to prirodzené a k mojej akčnej povahe to proste prislúcha.
Sem tam, prekročím tvz. pomyselnú hranicu a moje telo enormne zaťažím. Potom mi to samozrejme vždy spočíta. Niekedy múdrosť veku spočíva práve v tom, že už nemusíme niečo dokazovať iným, ani samým sebe. Ešte však sem tam niečo dokázať chcem 😊
Snažím sa sústrediť na to pozitívne, čo funguje. Nie však nasilu pozitívne myslenie, ale skôr realisticky: aj keď mám menej energie, mám však viac skúseností, pokoja, nadhľadu alebo schopnosti rozlišovať podstatné veci.
A moja zvedavosť a odvaha skúšať nové veci ma drží v tom pozitívnom postoji. Je fajn neplytvať energiou na odpor voči tomu, čo nevieme zmeniť.
Máš návyk alebo rituál, ktorý ti pomáha žiť naplnený život bez ohľadu na vek?
Teším sa z každého dňa, ktorý je taký „normálny“, keď ma nič nebolí, keď sa mi darí a veci fungujú. A čo sa týka návykov a rituálov. Každé ráno cvičím: hlboko dýcham, osvojila som si metódu „ ochranného vajíčka“, dám pár cvikov na stred tela, pravidelne raňajkujem, pravidelne sa vážim (nakoľko mám tendenciu pre štítnu žľazu priberať) a dvakrát do týždňa chodím do posilňovne pre udržanie svalovej hmoty.
Na čo sa tešíš vo svojej druhej polovici života?
Po 50-tke som si povedala, že teraz už môžem všetko 😊
Všetko, čo si zmyslím a dáva mi zmysel, tak aj urobím. Nie je čas, strácať čas.
Robí ti niečo vrásky v súvislosti s pominuteľnosťou života?
Vrásky mi to nerobí, vrásky mi robí život sám 😊
Niekedy ma to samozrejme napadne, že čo bude potom. V istom období som čítala veľa literatúry s touto tematikou a mám tendenciu skôr veriť, že duša pokračuje a aj po smrti bude žiť, len v inej schránke. Som zvedavá, či to takto aj reálne bude. Skôr mám obavu z bolesti, nakoľko sa väčšinou v bolesti z tohto sveta odchádza. Mala som blízkych, ktorých odchody neboli jednoduché a ťažko sa nato pozeralo, žiaľ bez možnosti pomoci. Preto sa asi aj hovorí, že smrť je milosrdná a keď príde, niekedy môže byť vykúpením.
Čo ti pomáha ráno vstávať s radosťou z postele?
Slnko, program, ktorý ma čaká, moje koníčky, zmena a pod. A keď sa majú moji najbližší dobre, keď zažívajú pozitívne obdobia a sú šťastní.
Tvoj odkaz pre čitateľov bez ohľadu na vek?
Nech si užívajú prítomnosť, nech nechajú minulosť minulosťou (s prijatím, že všetko bolo, ako malo byť), nech nečakajú na „niekedy potom“, lebo život beží naozaj rýchlo a nie je to klišé. Nevieme totiž zastaviť čas, rozhodujeme však o tom, ako prežijeme dnešný deň.
Eva Hrivňáková (1971) je skúsená manažérka, ktorá rada pracuje efektívne a na zmysluplných výzvach. Ako midliferka sa venuje modelingu a tvorbe obsahu na sociálnych sieťach.
Podarilo sa jej niečo, čo stále mnoho žien radšej skrýva, pretaviť do svojej silnej stránky.
Jej krédo je: „Múdrosť vždy poteší a autenticita ešte viac.“
S Evičkou sa môžete spojiť cez LinkedIn.
