Stoická filozofia nás učí, že niektoré veci sú mimo našej kontroly, vrátane starnutia. Namiesto toho, aby sme sa snažili kontrolovať veci, ktoré nie sú v našej moci, sa máme sústreďovať na to, čo dokážeme ovplyvniť.
„Nech by si šiel kamkoľvek, nenájdeš pokojnejšie miesto než je tvoja duša. V tvojej duši ťa nebude nič vyrušovať. Preto sa k svojej duši vždy pritiahni, poraď sa s ňou a potom sa vráť, aby si čelil tomu, čomu sa aj tak nevyhneš.“ Hlboko rezonujem s touto úvahou Marca Aurelia z jeho kultovej knihy Myšlienky k sebe samému.
V stoicizme je duša považovaná za našu „vnútornú pevnosť“. Filozofia stoikov nás učí, že odpovede na naše problémy, ako aj na stratu smerovania či zmysluplnosti, nájdeme vždy v našej vnútornej pevnosti, v našej svätyni pokoja.
Predstavme si svoju myseľ ako hlboké jazero. Bez ohľadu na to, aké zvady a nepokoj sa odohrávajú na hladine, na úplnom dne jazera bude vždy panovať pokoj a ticho. Práve tu objavíme svoje odpovede alebo cestu vedúcu k nim.
Ako zájsť do svojho vnútra?
Nielen v ťažkých časoch je pre nás blahodarné pohrúžiť sa do svojich vnútorných zákutí, aby sme sa odtiaľ vrátili silnejší než predtým.
Stredný vek je pre mnohých ľudí začiatkom nahlodávania sebadôvery a revízie nenaplnených túžob. „Neprežitý život“ sa začína dožadovať väčšej pozornosti. Akoby nám niekto v kúte nášho srdca húdol:
- Haló, povedala si, že urobíš „toto“ a nikdy si to neurobila.
- Chcela si sa pustiť do „tamtoho“ a ešte si nezačala.
- Ako to, že cítiš prázdnotu, keď si tam, kde si chcela byť?
- Prečo nie si spokojná, veď ti nič nechýba?
- Akože nevieš, čo chceš, hľadáš, potrebuješ…?
Stoici verili, že stredný vek je obdobím zúročenia veľkého potenciálu pre osobný rast a rozvoj. Ponúkali praktizovanie sebadisciplíny a sebauvedomenia, pobádali k sebareflexiám. Pre nich to boli kľúčové „nástroje“ na vytváranie šťastia a spokojnosti bez ohľadu na veľkosť výziev.
Mne pri hľadaní odpovedí na dobiedzajúce otázky výborne fungujú štyri hlavné cnosti, z ktorých stoici vychádzajú:
- Múdrosť pozostáva zo snahy o poznanie a schopnosti rozlišovať, čo je správne a čo nie.
- Odvaha obsahuje nielen fyzickú statočnosť, ale aj silu charakteru, ktorá umožňuje čeliť nepriazni osudu.
- Spravodlivosť zahŕňa čestnosť a rešpektovanie práv iných.
- Striedmosť sa vzťahuje na umiernenosť a sebadisciplínu, ktoré umožňujú odolávať nadmerným túžbam alebo impulzom.
Tieto cnosti sa najlepšie praktizujú aj vďaka spomínaným tri „S“:
- Sebareflexia
- Sebadisciplína
- Sebauvedomenie
Nešlo by to bez návykov, ktoré pre ne vytvárajú dostatok pozornosti a energie.
Vybudovala som si sedem hlavných rituálov, vďaka ktorým moja sebahodnota a sebaobraz dostávajú pravidelnú dávku podpory a výživy.
Zapisovanie si do denníka
Viem, otrepané a také obyčajné. Avšak, ako to s jednoduchými vecami býva, fungujú. Dajte šancu zapisovaniu si myšlienok a pocitov, pomôže vám to získať jasnosť a vhľad do vášho vnútorného života. Snažte sa písať pravidelne, aj keby to mali byť iba tri minúty denne. Sústreďte sa na skúmanie svojich myšlienok a emócií bez posudzovania a odsudzovania. Zmyslom je mať s nimi kontakt, nie ich hodnotiť.
Už po mesiaci budete prekvapení, akým bohatým životom vaše emócie aj myšlienky žijú. Odmenia sa vám za venovanú pozornosť tým, že sa nebudú chaoticky prekrikovať a strhávať vašu pozornosť smerom, kde si vyberú ony, ale budú nasledovať vaše smerovanie.
Mne najlepšie funguje zapisovanie si večer, hodinu pred spaním. Má to ešte ďalší benefit – uvoľním hlavu od obsahov, ktoré by chcela riešiť v posteli alebo vo snoch.
Meditácia
Áno, je ťažké začať ju praktizovať. V prípade, že trváte na dokonalosti. Zmyslom je naučiť sa zameriavať pozornosť na jednu jedinú vec. Keď to zvládnete, ovládnete záťažové situácie a dokážete sa na „povel“ uvoľniť. Vďaka vnímavosti a všímavosti sa prehĺbi náš kontakt so sebou aj so svetom. V tej hĺbke sa dejú zásadné veci a my sme sami pre seba hrdinami, ktorí toho ustoja viac, lebo dokážu vnímať a potom regulovať svoje myšlienky aj emócie.
Mne pomohla 8-týždňová prax na kurze u Andreja Jeleníka. Naučila som sa meditovať ráno po cvičení jogy a večer po praktizovaní vďačnosti.
Netlačte na seba, doprajte si priestor na experimentovanie a skúmanie možností podľa vašich preferencií. Hlavne vytrvajte, sú to týždne, než pocítite, že sa dokážete do všímavosti naplno ponoriť.
Všímavé dýchanie
Pravdaže dýcham, aj si to všímam, tak načo z toho robiť vedu. V strese, vypätí a pod náporom katastrofických scenárov nestačí dýchať automaticky. Vtedy sa dych skracuje a naša hlava rýchlo zistí, že „vonku“ sa niečo deje (alebo sa niečo môže udiať) a spustí krízový stav vyplavením kortizolu. Pre nadobúdanie pokoja a harmónie potrebujeme získať tréning, ako sa dychom stíšime a všimneme si všetky odtiene nášho emočného nepohodlia.
Vďaka mindfulnessu, joge, pilatesu, taichi… sa vieme naučiť rôzne techniky na vedomé, hlboké a všímavé dýchanie.
Mne sa osvedčila aj pomoc inteligentných hodiniek. Varujú ma, že je čas na dýchanie, lebo podľa tepovej frekvencie zachytia, že som rozrušená alebo naštvaná.
Otázky na sebareflexiu
Prečo by sme sa mordovali s ďalšími otázkami, keď nás nimi podvedomie výdatne zásobuje samo od seba? Hlavné „prečo“ spočíva v tom, že vďaka hľadaniu odpovedí na ne získame výborný prehľad o našich postojoch, hodnotách, presvedčeniach, cieľoch, túžbach, víziách… Aj o ich vzájomnom prepojení, rozporoch či dilemách.
Vyznať sa v tom, čo všetko nám ponúka hlava, čo srdce, duša či intuícia sa nedá bez toho, aby sme si to sami pre seba nevyjasnili, nepomenovali, nepotriedili… Až potom vieme urobiť rozhodnutia, za ktoré máme chuť niesť zodpovednosť, lebo sú v súlade s našou slobodou voľby.
Keď stojím pred nejakým problémom, pomáha mi klásť si otázky:
- Naozaj robím všetko, čo je teraz v mojich silách?
- Ktorá časť z riešenia tohto problému bude najťažšia?
- Čo môžem urobiť ako prvé na zlepšenie situácie?
- Ako by som sa dnes mohla namotivovať?
- Kto/čo mi s tým môže pomôcť?
- Prečo sa mi oplatí prekonávať samu seba?
Vo chvíli, keď si začnem klásť tie správne otázky, si uvedomím, že som omnoho silnejšia, než som si o sebe myslela. Pomáha mi opierať sa o húževnatosť a vytrvalosť, ktoré sa vo mne ukrývajú.
Praktizovanie vďačnosti
Toto je taká samozrejmá vec, že sa o nej netreba rozpisovať. Môj blog na túto tému: https://lifekoucing.sk/vdacnost-nadovsetko-tri-cvicenia-vas-presvedcia/
Rovnako ako Stoici verím, že praktizovanie vďačnosti za dobré veci v našom živote je kľúčom k šťastiu a spokojnosti, k pokore a nádeji, k žitiu tu a teraz.
Zo mňa tento rituál vytvoril pozitívnejšieho a menej frflavého človeka. Strážim si svoju pozornosť a keď sa vyberá smerom k tomu, kde je všetko nanič, natočím ju k smerom k tomu, kde je toho veľa ocenenia hodného.
Prijatie zmeny
Keď sa v živote skutočne niečo mení, treba počítať aj s bolesťou, frustráciou, smútkom, ľútosťou, chaosom… Každý z nás opakovane zažil nápor negatívnych pocitov, a tak nám príde bezpečnejšie zotrvať pri tom, čo dôverne poznáme. Práve naše neúspešné pokusy velia hlave, nech radšej o zmene iba sníva, než by pridala do zbierky ďalší nepodarený pokus.
Naša vôľa vystaviť sa zmene čerpá z toho, aké z nej budeme mať benefity. Keď si dokážeme predstaviť, aký vplyv bude mať urobená zmena na kvalitu nášho života, povedie nás to k odhodlaniu hľadať spôsoby realizácie postupných krokov.
Nebyť zásadných zmien v mojom živote po tridsiatke, odvíjajúcich sa podľa poradia dôležitosti, tak sa vám teraz neprihováram a nerobím prácu, ktorá ma napĺňa. Bála som sa zmeniť svoj život, aj mi to zopár rokov trvalo, aj som zopárkrát zle zabočila. Zakaždým som si pripomenula záväzok, ktorý som si dala: Zmeniť svoje správanie môžeš iba ty. Tvoja zmena sa začne diať vtedy, keď začneš rešpektovať samu seba.
Všímavé počúvanie
Veľké to umenie, krotiť svoje vnútorné hlasy kritika, posudzovateľa, hodnotiteľa, naprávača, odporúčača, vylepšovateľa… namierené voči iným alebo voči sebe.
Bohaté interakcie s ostatnými nás robia šťastnými. Vďaka nim sýtime naše sociálne potreby byť v spojení s ľuďmi, aby sme boli pochopení, prijatí, podporení. Moje obľúbené tri „P“.
Vyžaduje si to od nás počúvať druhých aj seba:
- hlavou a jej pohybmi dávať najavo porozumenie, súhlas, pochopenie…
- očami, ktoré prenášajú emócie, na ktoré netreba slová,
- celým telom, srdcom a mysľou, aby sme zachytili aj skryté myšlienky a obsah na pozadí,
- rukami a gestikuláciou prejavovať otvorenosť, náklonnosť a dôveru.
Myšlienky Marca Aurelia aj na záver
„V živote každého z nás skôr či neskôr príde chvíľa, kedy si uvedomíme, že nám bol na Zemi vymeraný len určitý čas. Ak ho nevyužijeme na naše oslobodenie sa, uplynie a už sa nikdy viac nevráti.“
Vo svojich úvahách nás varoval, že často sa mylne domnievame, že máme neobmedzené množstvo času na uskutočňovanie svojich prianí a snov. Preto neprikladáme prítomnému okamihu takú vážnosť, akú by sme mu mali pripisovať. Ak s tým neprestaneme a nedonútime sa realizovať svoje sny, život nás nikdy nezavedie tam, kam sa chceme dostať. Preto máme:
„Robiť všetko tak, ako keby to bola posledná vec, ktorú v našom živote robíme.“
