Vďačnosť nadovšetko? Tri cvičenia vás presvedčia!

heart-g45a00de11_1280

Keby som vám ponúkla niečo, čo vo vás dokáže vyvolať pozitívnejšie pocity, než nejaké psychofarmakum, nemusíte za to nič platiť, ani to nemá vedľajšie účinky, mali by ste záujem? 

Podľa titulku už viete, že mierim na vďačnosť.

Keď začnem zhurta, tak si teraz odpovedzte na otázku: „Keby bol dnešok posledným dňom vášho života, čo by v ňom bolo hodné vďačnosti?“

Neviditeľná moc vďačnosti

Vďačnosť dokáže vyťahovať z negatívnych myšlienok. Je to prostý recept na to, ako byť v pohode. Funguje jednoducho vďaka tomu, že sa koncentrujeme na pozitívne aspekty svojho života. Vyjadrovaním vďaky sa učíme oceňovať vo svojom živote všetko dobré a všímame si pozitívne udalosti, interakcie a momenty. Tým sa zlepšuje naša nálada a posilňuje sebadôvera, čo sa premieta do spokojného života. 

Praktizovať vďačnosť môžete rôzne, je veľa spôsobov. Podelím sa o tri jednoduché cvičenia, ktoré výborne fungujú mne, aj mojim klientom. 

Vďačnosť ako pamäť na pozitívne veci

Psychológ Martin Seligman odporúča rituál Troch dobrých vecí. Princíp je nenáročný – zapíšte si každý večer tri veci, ktoré sa vám cez deň podarili alebo vo vás vyvolali pocit šťastia. Doplňte ich trochu podrobnejšie, ale príliš do detailov zachádzať nemusíte. Venujte sa tomu celý mesiac a potom sa obzrite spätne, či uvidíte nejakú zmenu v tom, ako zážitky vyhodnocujete. 

Prečo sa môžete spoľahnúť, že to funguje? Lebo máme tendenciu prehnane sa zameriavať na negatíva, rozoberať ich, znepokojovať sa, spomínať chyby, problémy a obavy. Jednoduchá činnosť ako je táto však pomáha obnoviť rovnováhu zamerania pozornosti. Nejde o to, že by ste mali niečo predstierať, alebo sa pokúšali oklamať samých seba a nanútiť si myšlienku, že zlé je dobré. Pochopiteľne, že zveličená pozitívnosť nefunguje. Stačí sa učiť lepšie si pamätať pozitívne veci. Vďaka tomu budete svoj život posudzovať spokojnejšie. 

Skvelá variácia takéhoto cvičenia je, keď zameníte otázku: „Aký ste mali deň?“ za otázku: „Aké tri veci sa vám dnes podarili?“ Vyskúšajte, rozhovor bude neporovnateľne bohatší, lebo vedie ľudí k tomu, aby prichádzali s pozitívnymi odpoveďami.

Vďačnosť ako suchý zips 

Neuropsychológ Riek Hanson vymyslel analógiu suchého zipsu a teflonu. Tvrdí, že pre Matku prírodu je dôležitejšie naše prežitie než radosť z nejakej konkrétnej udalosti, a preto máme sklony pamätať si negatívne zážitky omnoho intenzívnejšie než tie pozitívne. Ohrozenie diviakom má na nás väčší vplyv než spev vtáčika!

Negatívne zážitky sa teda na nás nalepia ako na suchý zips, usídlia sa nám vo vedomí, kde ich dookola vyhodnocujeme. Často práve vtedy, keď sa snažíme zaspať. („Nemôžem uveriť tomu, že mi šéf nepoďakoval za to, že som ostal v práci dlhšie kvôli práci na projekte. Vôbec neoceňuje, ako usilovne pracujem! Obetoval som tomu už množstvo času.“). Našťastie, vzorec opätovného upadania do negatívneho myslenia sa dá zmeniť.

Čím dlhšie si podržíme pozitívny okamih vo vedomí, tým viac neurónov bude medzi sebou prenášať tieto informácie. To v našom mozgu vytvára vhodné prostredie pre pocit šťastia. Ak chceme, aby sa v nás pozitívne zážitky zachytili a neskĺzli ako po teflónovom povrchu, musíme sa na ne sústrediť aspoň 20 sekúnd. Hanson potvrdzuje: „Čím viac budú vaše neuróny vysielať pozitívne informácie, tým pevnejšie prepojenie neurónovej štruktúry budú vytvárať.“

Založte si denník vďačnosti, do ktorého si budete zapisovať pozitívne zážitky dňa. Nakreslite si niečo výnimočné, čo ste zažili a za čo ste vďační. Alebo sa chváľte pred inými, či nahlas sami pred sebou, všetkým tým dobrým, čo vás postretlo. Každá z týchto aktivít vám zaberie aspoň 20 sekúnd a vďaka sústredeniu sa na pozitívne zážitky sa upevňujú myšlienkové schémy vnímajúce prednostne to dobré. 

Vďačnosť ako najbezpečnejší obal

Potichu vyslovte niekoľko konkrétnych vecí, za ktoré ste vďační, osobitne sa sústreďte na tie, ktoré považujete za samozrejmé (som vďačná/ý za život, že mám čo jesť, kde bývať…). Pokojne spomeňte aj negatívne zážitky, ktoré sa, našťastie, nestali (som vďačný/á za to, že ma to auto nenabralo). Robte to pomaly, precíťte svoju vďačnosť. Neďakujte dlhodobo za rovnaké veci, radšej sa trochu ponamáhajte a nájdite vždy niečo nové.

Približne po tridsiatich sekundách sa zastavte, sústreďte sa na samotný pocit vďačnosti. Vďačnosť vychádza z vášho srdca, vyžaruje priamo z vás. Cítite, že je to vo vás úprimne? Venujte tomu pozornosť, nemajú to byť iba automaticky odriekané vety. 

Tento rituál prináša skutočne dobrý pocit a cítite sa uvoľnenejšie, lebo vaša vnímavosť a všímavosť sa zameriavajú na to, čo je hodné plnej pozornosti a odsúva „nepekné“ veci do radu až za tie dobré. 

Vďačnosť ako nutnosť

Ja pri vďačnosti myslím hlavne na ľudí, lebo pre mňa je hodnota vzťahovosti jednou z najdôležitejších. Rezonujem s tým, ako to vystihol Marcel Proust: „Buďme vďační ľuďom, ktorí nám robia radosť, pretože sú to kúzelní záhradníci, ktorí pomáhajú našej duši kvitnúť.“ 

Preciťovanie vďačnosti sa nezaobíde bez otvoreného srdca, ktoré sa stará o našu prirodzenú srdečnosť, empatiu a zmysel pre humor. Bez týchto kvalít srdca nevieme napĺňať krédo múdrych a šťastných ľudí, ktorí si hovoria každé ráno pri vstávaní: Dnes chcem byť lepší ako včera.“

Facebook
Twitter
LinkedIn
Prešla som jednu etapu životnej cesty bez toho, aby som sa „hlbšie“ pozerala do svojho srdca. A hoci sa mi naplnil detský sen a roky som pôsobila ako publicistka, moje pravé poslanie je v pomáhajúcej profesii. Môj osobný zmysel života „prehovoril“ presvedčivo a zanietene, keď som objavila koučovanie. Teraz som šťastná, že môžem „hľadajúcich“ sprevádzať na ceste za otvorením brány do vlastného vnútra, aby si zodpovedali, kým sú, čo v nich je a kam chcú smerovať.
Mgr. Janette Šimková
certifikovaný kouč RCS