Mala si predstavu, ako bude vyzerať tvoj život po štyridsiatke?
Pri tejto otázke sa mi vybavuje myšlienka: „Žiť v prítomnosti a zároveň byť schopný vnímať aj vplyvy a možnosti budúcnosti.“Pre mňa to znamená aktívne sa zaoberať tým, čo práve prebieha, riešiť súčasné problémy, a zároveň si byť vedomá možností a krokov potrebných pre blízku budúcnosť.
Každý z nás sa ocitá v situáciách, ktoré menia naše plány. Pri ich riešení sa stretávame s rôznymi okolnosťami. Môj vlastný pohľad na tieto udalosti sa formoval skrze rozhodnutia a skúsenosti, ktoré sa často odchýlili od pôvodných očakávaní. Taký je priebeh života.
Moja práca v oblasti rozvoja ľudského potenciálu mi umožnila byť v kontakte so sebou, riešiť stanovené očakávania, pracovať s vlastnými obavami a pocitmi. Nespochybňujem svoje minulé rozhodnutia a prijímam to, čo je a ako som sa rozhodla. Moja práca mi prináša výhody – už 29 rokov pracujem so sebareflexiou cez štruktúrované otázky. Nazývam to svojou „Lekárničkou prvej pomoci.“
Vytvorila som aj sebarozvojový nástroj – karty s názvom „Kompas vnútornej pohody“. Už od detstva mám svoje tiché miesto, kde (počas náročných chvíľ) spomalím a vnímam svoje emócie. Vyrovnávam sa s náročnými životnými situáciami a prijímam realitu obklopená prírodou. Vtedy si kreslím a premýšľam o tom, čo a ako môžem urobiť, a kto mi pritom môže pomôcť.
Odpovedajúc na otázku týkajúcu sa môjho života po štyridsiatke: Moja predstava sa vyvíjala a nie vždy sa naplnila presne podľa očakávaní. Je plná výziev, ale aj možností, ktoré som postupne objavovala a adaptovala do svojho života.
Ako sa vyrovnávaš s obmedzeniami, ktoré stredný vek prináša?
Zastavím sa a všimnem si, ako mi je. Pomenujem si, čo cítim a čo je za tým. Doprajem si aj rozhovor s druhými, niečo si prečítam, upokojím myseľ a telo. Uvedomujem si, že to vyžaduje čas a považujem to za normálne.
V prvom rade smerujem k postupnému prijatiu obmedzení, ktoré stredný vek prináša a beriem ich ako neoddeliteľnú súčasť života. Hľadám spôsoby, ako tieto obmedzenia prekonať a teším sa z malých vecí, ktoré sa mi podarili. Uvedomujem si, že nie všetko sa dá naplánovať.
Život ma naučil, že keď som bola vrhnutá do nejakých situácií, donútil ma nebáť sa a konať. Viem, o čo a o koho sa môžem oprieť, aj keď len v myšlienkach. Spomínam si aj na ľudí, ktorí už nie sú medzi nami. Premýšľam, čo by mi povedali a to ma inšpiruje a posilňuje v snahe prekonať súčasné obmedzenia a vytvárať si vlastnú cestu v tejto fáze života.
Máš návyk alebo rituál, ktorý ti pomáha žiť naplnený život bez ohľadu na vek?
Starám sa o seba a o svoju dušu. Doprajem si byť sama so sebou, aby som mohla dobre žiť. Rada trávim čas v záhradke, na lúke alebo v lese. Tieto aktivity mi pripomínajú doby môjho detstva a študentských čias, kedy som sa často vydávala do parku na kreslenie stromov uhlíkom. Alebo som si sadla na lavičku, pozorovala prírodu a vnímala detaily. Toto miesto si často vizualizujem v mysli. Moje detstvo bolo obklopené lesmi a krásnym parkom, kde rástli stromy z celého sveta.
Keď dlho nosím v sebe otázky, ktoré sú pre mňa bytostne dôležité, alebo pociťujem napätie či hľadám odpoveď, ktorá neprichádza, doprajem si čas pri pozorovaní prírody. Alebo sa prenesiem vizuálne na miesta, ktoré som fyzicky v detstve vyhľadávala a bolo mi tam fajn. Tam to odznie a príde to najpodstatnejšie, ako blesk z jasného neba, a získam vhľad do situácie.
Od detstva mám vytvorené ranné rutiny, ktoré dodnes rozvíjam. Ráno skoro vstávam, idem von ku kvetom so šálkou čaju, počúvam svoju obľúbenú hudbu a cvičím. Motivuje ma aj to, že keď cvičenie vynechám, zažívam bolesti hlavy a chrbtice. Niečo, čo som sa naučila s pribúdajúcim vekom akceptovať.
Postupne som si vytvorila aj rutiny počas dňa, ktoré mi pomáhajú uvedomovať si prípadné napätie v mojom tele. Vtedy zvyknem vyjsť von na krátku prechádzku, bez ohľadu na počasie, na 10 až 20 minút a pozhováram sa s blízkou osobou.
Mám tiež svoje večerné rutiny. Nachádzam si momenty, kedy si sprítomňujem svojich blízkych, ktorí tu už nie sú. Prečítam si pár strán z niektorej z rozčítaných odborných kníh alebo siahnem po poviedkach, vypočujem si obľúbenú hudbu. Nezaobídem sa bez rozhovorov s blízkymi a obľúbeného čaju v šálke, ktorú si zvolím podľa mojej nálady a pocitu, lebo ich mám celú zbierku.
Radosť mi robia rôzne maličkosti, rada aranžujem, zbieram v prírode rôzne vetvičky, samorasty, rastlinky, kreslím si, suším bylinky a podobne.
Čo nemôže chýbať v tvojej druhej polovici života?
Sebaláska je nevyhnutná. Prijímať svoje nedostatky tvorí neoddeliteľnú súčasť môjho celkového sebaprijatia. V tomto období by sme sa mali naučiť prestať riešiť veci, ktoré sú minulosťou, a ktoré sa už nedajú zmeniť.
Ani v druhej polovici môjho života nesmie chýbať pohyb, počúvanie svojho tela a porozumenie tomu, čo potrebuje. Prijatie, že niektoré športy už nemôžem robiť (s deťmi lyžovať a s manželom hrať golf kvôli mojej chrbtici).
Venujem svojmu telu starostlivosť, s láskou ho prijímam bez ohľadu na jeho aktuálny stav, snažím sa mu vyhovieť, nech je akékoľvek ubolené či starnúce… Sebastarostlivosť uplatňujem vo výbere oblečenia, vo výbere vône a starám sa o svoje telo, pocity, myšlienky a vzťahy s inými ľuďmi.
Je pre mňa dôležité cítiť sa vyladená s okolím a podporiť samú seba, keď je niekto nerešpektujúci. Vyjadrujem svoj názor, stanovujem si hranice a určujem, čo ešte môžem akceptovať a čo už nie. Vytyčujem hranice aj druhým, keď je to už cez čiaru a komunikácia je nerešpektujúca.
Nebojím sa (snažím sa nebáť) rozhodnutí, komunikácie a spätnej väzby od druhých. Nedusím týždne v sebe, čo ma trápi, zožiera a čo ma ničí.
Omyly považujem za mimoriadne cenné okamihy, pretože neexistuje človek, ktorý by sa nemýlil. Neobchádza to ani mňa :-) Rada hovorím, že preto máme na konci ceruzky gumu, aby sme mohli svoje chyby opraviť.
Čo ti robí vrásky v súvislosti s pominuteľnosťou života?
Ako byť viac so svojou rodinou. Byť tu pre seba aj pre nich. Cítiť ich blízkosť a zároveň im preukazovať, že som tu pre nich.
Mnohokrát, keď počujem, čo a ako by som mala urobiť, čo sa patrí, čo by sa malo a podobne, tak viem, že nemám počúvať žiadneho našepkávača. Mám počúvať svoje srdce. Zároveň hľadať spôsoby, ako fungovať v rešpekte s druhými a vytvárať spolupatričnosť.
Snažím sa neklamať samu seba ani druhých a žiť svoj autentický život bez toho, aby som sa poddala tlaku okolia. Uvedomujem si, čomu chcem venovať energiu a prijímam, že nemôžem byť všade a vždy povedať „áno“.
Čo ti pomáha ráno vstávať s radosťou z postele?
Mať sa rada. Nachádzať pokoj v mysli. Snažiť sa neporovnávať sa s druhými, nepripomínať si bolestivé spomienky spojené s či už s oprávnenou alebo neoprávnenou kritikou. Ja viem, že vtieravým myšlienkam sa nevyhnem. Snažím sa ich akceptovať a presunúť pozornosť k niečomu inému. Je to užitočné, ale nie je to ľahké.
Mať sa rada neznamená, že pasívne prímam svoje slabosti či chyby. Prijímam, že v nejakej situácii som konala, ako som najlepšie vedela a odnášam si poučenie z daného momentu. Takisto vedome pracujem s akceptáciou poznania, že nie vždy sa dokážem mať bezvýhradne rada a nie vždy dokážem reagovať tak, ako by som chcela.
Snažím sa neodsudzovať druhého či seba za chyby (lebo guma na ceruzke). Praktizujem sebareflexiu – uvedomujem si a reflektujem, čo sa mi darí a prečo. Tak zbieram ponaučenie z daných situácií. Pomáha mi to byť vyrovnanejšou a primerane sebavedomejšou.
Tvoj odkaz pre čitateľov bez ohľadu na vek?
Duševná hygiena nemá rýchle riešenia. Preto podporujte svoju sebadôveru reflektovaním, kým sa postupne z toho nestane návyk. Vyrovnanosť a sebadôvera nie sú iba vnútorným stavom mysle, cvičením a postupným skúšaním sa stávajú súčasťou nášho života.
Zuzana Kocúrková (1967) je koučka, lektorka, konzultantka a facilitátorka. Má takmer 30-ročné skúsenosti v oblasti rozvoja ľudských zdrojov. Koučingom žije od roku 1997 a od roku 2007 sa mu venuje aj profesionálne. V praxi uplatňuje prístup zameraný na riešenie. V súčasnosti sa venuje tiež focusingu – telesne zakotvenému prežívaniu, transakčnej analýze a schématerapii.
Zuzana sa špecializuje na vnútornú pohodu, pozitívne prístupy k zmenám, spoluvytváranie zmien, zvládanie stresu a uľahčenie zmeny zdravého životného štýlu.
Okrem iného sa venuje vzťahom k sebe a k druhým a oblastiam, ktoré so vzťahmi súvisia.
Viac sa o Zuzke dozviete na jej webe: https://www.zuzanakocurkova.sk/
Karty „Kompas vnútornej pohody“, ktoré Zuzka vytvorila ako sebarozvojový nástroj.
