Každý z nás to zažil: väčšmi sme motivovaní vlastnými túžbami a prianiami, než nejakými vonkajšími vplyvmi. Žiadne hrozby, sľuby, finančné odmeny, ocenenia či iné vonkajšie faktory nemajú na motiváciu taký zásadný vplyv ako mobilizácia zvnútra.
Bežne sa využíva metóda, kedy si človek na stupnici od 1 do 10 sám ohodnotí mieru svojej motivácie. Predpoklad je, že tí, ktorí zvolili 10, podniknú niečo s oveľa väčšou pravdepodobnosťou ako tí, ktorí sa označili dvojkou. Ale nie je to tak!
Mám z praxe potvrdené, že ľudia schopní výrazných zmien na úrovni správania sa pohybujú na celej škále motivačného kontinua, nielen na jeho najvyššom konci. Motivácia nemusí mať silu elektrárne či tornáda – taký stupeň nie je u väčšiny ľudí dosiahnuteľný. Motivácia je výlučne individuálna záležitosť.
Mám toho dosť
Mám sama seba dosť! Mám dosť života, ktorý vediem. Už som sa toľkokrát pokúsila o zmenu, že je mi zo seba nanič. Keby sa frustrácia dala speňažiť, pekne by som si prilepšila. Už ma nebaví so sebou bojovať a neustále sa znova o niečo snažiť, aby môj život nebol jedno veľké zúfalstvo.
Lezie mi na nervy, keď mi ľudia okolo hovoria, že by mal môj život vyzerať inak. Viem to sama dosť dobre. Skúšala som kdečo, ale neviem si s tým rady, tých pokusov som už urobila toľko, že už ďalej nevládzem, spustí rozhorčene žena pred štyridsiatkou.
To, že sa na seba riadne hnevá, je zrejmé. Tá zlosť viedla k úprimnosti a doviedla ju k rozhodnutiu prebrať to s niekým emočne nezainteresovaným.
Často vo svojej praxi počúvam, ako ľudí ničí, keď si hovoria: Zajtra urobím niečo iné! – zvlášť, keď sa ani zajtra nič nezmení. Väčšinou v pozícii „leziem si na nervy“ nie je človek sám. Všetkým okolo (priateľom, blízkym, kolegom) jeho výhovorky po čase začínajú liezť na nervy.
Býva otravné dlhodobo počúvať, ako niekto premárnil možnosti, ktoré mohol využiť minulý týždeň, mesiac, rok… Všetka podpora a motivácia je k ničomu, kým chronickému sťažovateľovi nedôjde, že si lezie na nervy už aj on sám. Až vtedy človek obvykle pripustí, že môže svoj postoj zmeniť.
Byť zaplavený pocitmi zlyhania a sklamania, mať plné zuby neschopnosti a nemohúcnosti – na čo to môže byť dobré? K tomu, že pred sebou konečne prestaneme uhýbať a ľutovať sa. Môže nás to rozpohybovať: prestaneme hľadať dôvody zablokovania a zacyklenia niekde vonku, mimo nás.
Bod zlomu
Naše predstavy o tom, ako by mal vyzerať náš život, sú v nás zakorenené veľmi hlboko. Niektoré sme pobrali cestou, niektoré nám boli podsunuté a ďalšie sme si sami vytvorili. Časom sa z nich stanú myšlienkové vzorce, ktoré determinujú správanie, a to ovládne naše každodenné fungovanie.
Zvykneme si a nie je nám podozrivé, že si podrážame nohy a sabotujeme samých seba. Návyk nerešpektujúceho prístupu k sebe sa stane automatom. Potom je otáľanie, nerozhodnosť, sebaklam a porovnávanie s ostatnými našou prirodzenou súčasťou. Vytvoríme si kontrastný protiklad k tomu, čo skutočne chceme. Staneme sa jeho rukojemníkmi, a zrazu nestačí len chcieť vyjsť z toho von.
Jordan Belfort, autor knihy, podľa ktorej bol natočený film Vlk z Wall Street, to vystihol trefne: „Jediná vec, ktorá stojí medzi tebou a tvojím snom, je ten posraný príbeh, v ktorom si stále dookola omieľaš, prečo svoj sen nemôžeš dosiahnuť.“
Ako skoncovať s výhovorkami? Sú to také milosrdné náplasti na našu pohodlnosť. Objektivizujú, prečo teraz nie je ten pravý čas. Takýchto príbehov je veľa: Nemôžem si dovoliť dať teraz výpoveď. Nemám dosť skúseností na to, aby som rozbehol vlastné podnikanie. Bojím sa, že prídem o peniaze. Keď o svojom nápade hovorím s ľuďmi, hovoria mi, že takých služieb je už veľa, že bude veľmi ťažké uspieť. Viem, že moja hlava chce istoty, lenže bez riskovania sa nepohnem z miesta. Na druhej strane už mám plné zuby práce, ktorá ma nebaví. Nedokážem sa rozhodnúť, stále zvažujem za a proti a môžem sa z toho zblázniť.
Stačí zapáliť iskru
„Motivujúcimi silami všetkého konania a ľudských výtvorov sú pocity a túžby,“ v tom dávam úplne za pravdu Albertovi Einsteinovi. Nadšenie a vnútorné zapálenie vyživujúce túžby potrebuje každý z nás v rôznej intenzite. Rozhodujúce je zapáliť svoj oheň a prikladať naň podľa toho, aký ho práve chceme a na čo ho chceme. Niekto potrebuje poriadnu hranicu, inému stačí tlejúci ohník.
Aby nám však dávalo zmysel oheň nepretržite udržiavať, potrebujeme motív. Ten je obsiahnutý vo vysvetlení, prečo sa snažíme, prečo sa nám to oplatí, čo tým získame a na čo nám to bude. Práve odpovede na tieto otázky nám dodávajú energiu plápolať aj v ťažkých časoch.
V obraze ohňa je paralela s motiváciou, ktorá je ako potrava pre mozog. Disponovať na začiatku cesty veľmi silnou motiváciou nie je zárukou úspechu. Potrebujeme plynulé a pravidelné zásoby. Tie vytvárame tým, že niečo priebežne riešieme. To sa nezaobíde bez zmien, ktoré – keď sa nepodaria – zhasíňajú to, čo horelo.
Naplno žiť znamená meniť sa
Žena z úvodného príbehu sa zasekla na pokusoch o zmeny, ktoré by jej priniesli spokojný život. V momente, keď ju vlastná zacyklenosť nahnevala, mohla poriadne preskúmať, aké má skutočné dôvody na zmenu a pýtať sa, kde na ne vziať chuť a odhodlanie, aby sa vytvorila energia pre motiváciu.
Zmena má svoje štádiá a chcieť ju okamžite je ako skok do vody, ktorej hĺbku nepoznáme. Môžeme vyviaznuť bez zlomeného väzu a nemusíme. Potrebujeme sa na celý proces pozrieť ako na postupné kroky a vymedziť si, odkiaľ začneme a čo budeme postupne robiť.
Nezanedbateľné sú dôvody, pre ktoré chceme dosiahnuť zmenu správania, rovnako ako klady, schopnosti, hodnoty a zdroje, na ktoré sa môžeme spoľahnúť. V hre budú aj prekážky, ktorým bude treba čeliť, a ktoré sa nás budú vytrvalo snažiť zneistiť.
A potom nasleduje ešte niečo: kľúčová je úprimná konfrontácia so sebou, či sme na zmenu správania pripravení. Úrovne uvažovania nad tým, čo chceme dosiahnuť, budú rôzne – od nebudem to robiť, nemôžem to robiť cez môžem to robiť, budem to robiť, robím to… až po ideálne: robím to a neprestanem.
Ísť do akcie
Záujem o zmenu ešte nie je záväzok, že ju človek aj urobí. Čím bližšie sme k zmene dlhodobého konania, tým bližšie sme aj k vnútornému konfliktu a pochybnostiam, či chceme a dokážeme zmenu presadiť. Dôležité je mať na zreteli, že konfliktné pocity, neistota a výhrady sú prirodzené a často nevyhnutné. Inak by do nášho života nemohlo vstúpiť niečo nové.
Viac ako na aktívnom „vykonávaní“ zmeny sa napracujeme na našom mentálnom nastavení. Potrebujeme prísť na spôsob, ako skrotiť pochybnosti, neutralizovať obavy a obmedzujúce myšlienky prekrývať užitočnými. Keď toto zdoláme, oveľa ľahšie sa nám tvorí rozhodujúca úvaha a príprava stratégie v podobe konkrétnych krokov: čo všetko od nás zmena chce a čo na to budeme potrebovať.
Čo si budeme rozprávať, hlava má rada hru na to uvažovať len nad proti a nevšímať si pre. Máme obavy vydať sa na vlastnú cestu za vlastnými snami, pretože sa úporne sústredíme len na to, čo keď… čo by sa mohlo stať a prečo to nepôjde. Pokojne premrháme veľa času útekom pred vlastnými snami namiesto vykračovania k nim. A je to tak v poriadku, pokiaľ si to nevyčítame.
Nahnevanosť vedie k slobode
Pri tom, ako sa naháňame za vlastným chvostom, príde chvíľa, kedy si povieme, že už nás to nebaví. A keď sme voči sebe féroví, priznáme si, že nie je potrebné čakať na nejaký veľký tresk, aby nám zmenil spôsob života. Nahnevanosť na seba nás privedie k slobodnejšiemu rozhodovaniu, pretože nám doterajší stav prestane vyhovovať.
Mnoho motivačných odporúčaní nás smeruje k tomu, aby sme slobodne a naplno hovorili áno všetkému, čo chceme robiť, aby sme mohli byť so sebou spokojní. Mne sa v praxi ukazuje, že často cesta vedie tam, kde si trúfneme povedať nie veciam, ktoré nám neprospievajú.
Nespokojná žena, ktorá ma pri písaní inšpirovala, nakoniec zistila, že je pod obrovským tlakom naplniť očakávania svojej rodiny a mať hviezdnu kariéru. Ona sama to tak necítila. Bolo pre ňu oslobodzujúce zistiť, že väčšinu vecí, ktoré od seba chce, robiť nemusí. Nerobila by ich kvôli sebe, ale kvôli ostatným. Jej vlastná predstava života a predstava jej blízkych o jej živote sa líšila v zásadných hodnotách.
Než si v tom urobila jasno, snažila sa vyjsť v ústrety sebe aj im a doviedlo ju to k tomu, že už ďalej nebola schopná fungovať na obe strany. Uvedomila si, že nad svojím sebaurčením má plnú moc len ona. Rozhodla sa, že keď sa o tom so sebou bude hádať, použije formulku: Len ty sama vieš, čo chceš. Tvoje rozhodnutie bude mať následky. A len ty sama si môžeš zvoliť, čo urobíš.
Vyskúšajte na sebe
Aby zmena bola účinná, potrebujeme vidieť zmysel svojho konania. Položte si otázky:
- Prečo sa o túto zmenu snažím?
- Čo tým získam?
- Na čo mi to bude?
Foto: https://www.pexels.com/@tu-nguyen-477344610/
