Ako sa vyrovnávate s obmedzeniami (ak nejaké vnímate), ktoré pribúdajúce roky prinášajú?
Obmedzenia s vekom žiadne nepociťujem. Práve naopak. Vnímam nové uvedomenia, už sa nepretekám s časom. Pravdou je, že životné tlaky, stresy a rýchlosť som vymenila za konzistentnosť. S určitou presnosťou viem odhadnúť svoje denné možnosti a schopnosti. Už sa nepreceňujem. Nie je to moje obmedzenie, ale rozhodnutie.
Mám ale jedno obmedzenie, ktoré som si vytvorila sama. Pre prospech svojho dobra. Snažím sa eliminovať všetky veci, situácie aj ľudí, keď sa pri nich necítim komfortne.
A ešte vnímam jeden limit, čiastočné obmedzenie kvôli mojej zodpovednosti ako rodiča. Uprednostniť povinnosti pred zábavou. To ale nie určené vekom, ale záväzkom.
Páči sa mi aktuálny rozhľad stredného veku. Nadobudnuté životné skúsenosti zúročujem a profitujem z nich. Pristupujem s rešpektom k novej generácii, od ktorej sa môžem veľa učiť, a s pochopením aj od staršej. Dívať sa doprava aj doľava súčasne je vymoženosť, ktorú vnímam ako benefit, nie ako obmedzenie.
Máte návyk alebo rituál, ktorý vám pomáha žiť naplnený život bez ohľadu na vek?
Som vďačná, že mám komu každý deň popriať dobré ráno a je to aj opätované. Aj to je pre mňa rituál. Vedomie zdieľania spoločnej domácnosti so svojimi najdrahšími. Robiť si drobné radosti vo mne vyvoláva pozitívne pocity. Najhlavnejšie sú vyplavené endorfíny po športe, ktorý je neodmysliteľnou súčasťou môjho života. To je môj hnací motor. Rituál, ktorý môže vyznieť ako rutina, pre mňa je to splnený cieľ daného dňa. Práca, ktorá ma napĺňa a zároveň je aj mojou zábavou.
Samozrejme, voľnočasové aktivity s priateľmi, s ktorými rada trávim čas.
Aj neustále zamestnávať mozog, aby bol schopný načítavať a vyvíjať zdravé podnety a úsudky, aby som primerane prejavovala emócie.
Na čo sa tešíte vo svojej druhej polovici života?
Každoročne si kontrolujem a doplňujem svoj wishlist. Vypĺňam ho už od strednej školy. Teším sa, keď budem mať toľko priestoru a prostriedkov pre samu seba, aby som ho mohla aj uskutočniť. Niektoré túžby sa mi darí napĺňať priebežne, ale väčšinu z nich odkladám. Rokmi pribúdajú a veľmi sa teším, keď si ich budem môcť dožičiť. Cestovanie, adrenalínové zážitky, gastronómia, umenie… jedným slovom pôžitkárstvo.
Objavovať miesta, na ktorých nájdem samu seba a budem cítiť ten neopísateľný pocit, nevyjadriteľnú emóciu. Miesta, ktoré som si vybrala a nikdy ich nevidela, mám od nich veľké očakávania. Som si vedomá, že môžem byť sklamaná. S radosťou podstúpim to riziko. Ak sa mi čo len na chvíľku podarí vymeniť zodpovednosť za slobodu.
Ďalšia moja méta je zanechať po sebe odkaz .Čiastočne ho beriem za splnený, pretože ho budú v sebe niesť moje deti. Ten ďalší je v mojej kreatívnej časti osobnosti prenesený na plátno. Do hmotnej formy, okom viditeľný a prinášajúcu niekomu radosť. Zopár obrazov už visí u svojich majiteľov s mojim podpisom, na realizáciu ďalších ešte musí dozrieť čas.
Teším sa, keď dozrejem aj ja, keď prehrmí toto premenlivé obdobie a budem si môcť užívať svoj život plnými dúškami.
Robí vám niečo vrásky v súvislosti s pominuteľnosťou života?
Otvoriť každé ráno oči neberiem ako samozrejmosť, ale ani pred ňou oči nezatváram. V súvislosti s pribúdajúcim vekom si uvedomujem, ako je pominuteľnosť reálna. Nedívam sa na ňu so strachom, ale s rešpektom. Čaká na nás všetkých. Mojou najväčšou snahou je zanechať po sebe čistý štít. S najnižšou ujmou pre mojich najbližších, a tými sú moje deti. Aby po mne nemuseli „upratovať“. Myslím tým záväzky, podlžnosti a veci, ktoré im do rúk nepatria. Veď aj rodičia majú svoje tajomstvá, a nie všetky musia byt odhalené.
Čo vám pomáha ráno vstávať s radosťou z postele?
Motivácia, povinnosti a zodpovednosť ma ženú z postele. Klamala by som, že každý deň s radosťou. Okrem pracovných povinností neplánujem nič vopred. Moja slobodomyselnosť určuje, čím si spestrím deň. Spontánne. Čerstvý vzduch a prechádzka, kávička, kultúra, umenie, architektúra, kvety a záhrada, dobrá kniha, jedlo alebo aj chvíľka ničnerobenia. Hodnotné chvíľky bez vynaloženia prostriedkov. Veľa vecí túžim každý deň zažiť, vidieť, vytvoriť aj sa naučiť.
Váš odkaz pre čitateľov bez ohľadu na vek?
Zhrniem to veľmi jednoducho. Žiť život.
Žiť svoj život. Bez ohľadu na predsudky a názory druhých. Plniť si svoje sny, aj keby boli ešte z detských čias. Berme ohľad na naše potreby, ktoré nám robia radosť. Neriaďme sa názorom niekoho, ku komu by sme si nešli ani po radu.
Povinností máme každý až až, skúsme ich vyvažovať radosťami, aby vznikala rovnováha.
Vlasta Zvonárová (1980) hovorí o svojom umení vlasovej mágie od A po Z ako o továrni na krásne vlasy. Jej klientky by to bez zaváhania potvrdili. Odchádzajú z jej salóna s posilnenou sebadôverou, a nielen kvôli účesu vyzdvihujúcemu ich osobnosť.
Vlastu môžete sledovať na sociálnych sieťach na IG @vlastazvonarova a na LI Vlasta Zvonarova
