„Ja, ktoré sa neustále mení, je ja, ktoré žije ďalej“ zaglosovala Virginia Woolfová a Alan Watts by sa pridal: „Jediný spôsob, ako dať zmysel zmene, je ponoriť sa do nej, pohybovať sa s ňou a zapojiť sa do tanca.“
Zmyslom života je žiť ho. Je to také prosté, že k tomu netreba ďalší výklad. A predsa, akoby to nestačilo a všetci sa ženieme vo veľkom nasadení, akoby bolo potrebné dosiahnuť niečo omnoho viac.
Niečo však dosahovať treba…
Aký zmysel má život?
To nevieme, môžeme veriť.
Aký zmysel má môj život?
Na túto otázku si odpovedá každý sám podľa slobody, ktorá sa odráža v jeho rozhodovaní, ktoré sa premieta do jeho konania.
Počas roka som si vypočula veľa úprimných vyznaní o pocitoch nezmyselnosti a prázdnoty.
Aj keď sa to nezdá, je to zázrak krízy. Ponúka nám príležitosť skúmať, ako byť lepší v službách vlastného emocionálneho, mentálneho a duchovného rozvoja.
Zakladateľ logoterapie Viktor Frankl zdôrazňoval: “Človek nie je vec medzi iným vecami”.
Lenže on sa tak veľakrát cíti a je zmätený v tom, čo vlastne chce.
Práve objavovanie „chcenia“ je kľúčové. Chuť žiť nám nemizne zo života preto, že robíme niečo zle, ale preto, že nám môže vyhasínať nádej. Potrebujeme ju, aby sme neopúšťali svoje ideály.
Neistota sa živí našim vnútorným rozporom a životný smer našej duše potom postojí. Prešľapujeme na mieste, lebo sa stratíme v úvahách, ako chceme svoj život ďalej žiť a čo v ňom považovať za esenciálne.
Jeden zo spôsobov, ako nepodliehať panike je budovanie vzťahu k zvedavosti, otvorenosti, tvorivosti, experimentovaniu a učeniu sa novému. Vďaka tomu sa zhovievavejšie prispôsobujeme novým kapitolám života a trénujeme flexibilitu. Zároveň, získavame obrovský bonus – všetko odžité má totiž potenciál pre dušu.
❓Doprajete si pravidelne čas a priestor, aby ste nad takýmito filozofickými úvahami mohli rozjímať a skúmať ich – nehodnotiaco a súcitne voči sebe?
Schopnosť adaptovať sa je nutnosťou pre dobrý život
Zahŕňa rozhodovanie, do čoho chceme investovať svoju energiu a čas a do čoho nie. Iba tak vieme dobre využívať vplyvy, ktoré na nás pôsobia.
Prijať, že s pribúdajúcim vekom náš život nestúpa a nerozširuje sa, ale naopak, zužuje sa, je stratégia múdrej prevahy. Vzniká priestor pre hĺbku a tancovanie s časom, kedy nevzdorujeme tomu, čo nedokážeme ovplyvniť. Svoju pozornosť vieme v každej chvíli pútať na to, či žijeme v súlade s hodnotami, ktoré vyznávame, a ku ktorým sa hlásime. To vyživuje našu integritu a autentickosť a prispieva to k odolnosti a sebaistote.
Ako skonštatoval Richard Bach: „Neexistujete preto, aby ste na svet urobili dojem. Existujete preto, aby ste žili vlastný život spôsobom, ktorý vás urobí šťastnými.“
Štastie je umenie byť spokojný/á skonštatoval Ingmar Bergman a šťastie je tiež maximálne rozvinúť svoje schopnosti, čím sa riadil Napoleon.
📍Doplňte si svoju vlastnú definíciu šťastia a počítajte s tým, že bez útrap sa nezmení nič, o to menej ľudská osobnosť.
