Ako sa vyrovnávaš s obmedzeniami (ak nejaké vnímaš), ktoré pribúdajúce roky prinášajú?
Nie že by som obmedzenia úplne ignorovala, ale proste im nevenujem príliš veľkú pozornosť. Radšej sa sústredím na to všetko pozitívne, na tie možnosti, ktoré sa mi aj teraz otvárajú.
Máš návyk alebo rituál, ktorý ti pomáha žiť naplnený život bez ohľadu na vek?
Priznám sa, že ja vôbec nie som „návyková“. Čokoľvek, čo zaváňa rutinou alebo pravidelnosťou ma po čase počiatočného nadšenia stojí veľa síl a námahy.
Namiesto výčitiek, že nie som schopná udržiavať zvyky, prišlo u mňa s vekom (a sebapoznaním) porozumenie a súcit. Nenútim sa do zavádzania pravidelných rituálov, radšej si užívam rôznorodosť a možnosti meniť a prispôsobovať veci aktuálnej chvíli. Bežne si po trojmesačnom kurze jógy dám pauzu a po mesiaci zapisovania snov odložím diár. Mávam obdobie, kedy pravidelne kreslím, cvičím, vizualizujem,… Všetko tak nejako striedam a teším sa z činností – či trvajú týždeň, dva alebo sú jednorazovou záležitosťou.
Na čo sa tešíš vo svojej druhej polovici života?
Dúfam, že aktuálne ma čaká iba druhá tretina života. Moja milovaná prateta sa dožila 101 rokov, takže minimálne inšpiráciu mám skutočne z prvej ruky 😊.
Teším sa, že budem naďalej zdieľať svoje know-how, odovzdávať ľuďom múdrosť, že prispejem k tomu, aby sa nám tu (na zemi) žilo ľahšie. Nech to vyznieva akokoľvek pateticky, pre mňa to je pravdivé a dôležité.
A teda, ešte by som chcela mať doma čitáreň s veľkou knižnicou a psa… možno aj celú svorku 😊.
Robí ti niečo vrásky v súvislosti s pominuteľnosťou života?
Od malinka si pamätám, že som riešila „odkaz“. Ako o sebe zanechať nejaký odkaz. Asi preto som milovala dejepis, obdivovala som hrdinov, vedcov, tých čo dostali Nobelovu cenu….
Myslím si, že až teraz som konečne dospela do štádia, kedy som pochopila, že tým najlepším odkazom je žiť svoj život v súlade so sebou a naplno. Prestať čakať na „vhodnú chvíľu“, ale z každej chvíle, ktorá „aktuálne je“, spraviť pre seba „tú najvhodnejšiu“.
Nie to, čo spravím, ale to kým som, rozhoduje o odkaze.
Čo ti pomáha ráno vstávať s radosťou z postele?
Moje deti. Sú neustále plné energie.
A rozprávky. Teda knihy. Mám doma desiatky klasických rozprávok a mýtov, ktoré na mňa čakajú. To vedomie, že si nájdem hoci len 10 minút na svet kúziel, zázrakov a hlbokej múdrosti… to ma dokáže zakaždým perfektne nakopnúť.
Tvoj odkaz pre čitateľov bez ohľadu na vek?
Nebojte sa žiť. Inšpirujte sa. Vnímajte svoje túžby.
Tereza Sinčáková (1986) pochádza z Michaloviec a momentálne žije v Bratislave. Je milovníčkou rozprávok a sprievodkyňou ich symboliky, vyštudovanou politologičkou s odborným záujmom o hlbinnú psychológiu. Venuje sa psychologickému rozboru a liečivej sile rozprávok, mýtov a bájí. Pracuje s archetypmi nevedomia a svojimi prednáškami, workshopmi a konzultáciami pomáha ľuďom nachádzať pevnú pôdu pod nohami a vnímať v inakosti krásu a hlbší zmysel.
S Terezou sa môžete spojiť cez Linkedin alebo cez facebookovú stránku O archetypoch, rozprávkach, o deťoch i dospelých.
