Mala si predstavu, ako bude vyzerať tvoj život po štyridsiatke?
Jednoduchá a veľmi krátka odpoveď by bola nie. Nesnažím sa vytvárať si predstavy o tom, ako bude vyzerať život po istom veku. Čím nechcem povedať, že to nechávam len tak plynúť. Plánovanie je neoddeliteľnou súčasťou môjho pracovného aj súkromného života. Ale vytváranie si predstáv ďaleko dopredu, ktoré sú naviazané na vek, je veľmi hypotetické. Ani neviem, ako by som si toto životné obdobie predstavovala. Znamenalo by to, že by som to išla porovnávať s niekým alebo s niečím, ale to považujem za úplne zbytočné.
Až dnes si uvedomujem, čo sa po 40-tke naozaj stalo. Až dnes vidím, aké zmeny v mojom živote nastali a tie som si ani zďaleka vopred nepredstavovala. Po 40-tke som sa po 20-rokoch vzťahu rozviedla. Začala som žiť diametrálne odlišný život. Úprimne som sa začala tešiť na novú etapu bez myšlienok na to, že mám po 40-tke a že som bez klasickej a spoločnosťou očakávanej „tradičnej“ rodiny, bez manžela a detí. Žijem nezávislý život, kde jediný, na koho sa môžem plne spoľahnúť, som ja sama.
Ako sa vyrovnávaš s limitáciami, ktoré stredný vek prináša?
Starnutie a s ním spojené obmedzenia beriem ako úplne prirodzenú a neoddeliteľnú súčasť života. Mám rok po 50-tke a svoj životný štýl maximálne prispôsobujem potrebám svojho pracovného, osobného a tréningového programu. Aktívne športujem, tréningy rôznej intenzity mám 6-7 krát do týždňa. S tým sú spojené aj iné nároky na regeneráciu, aké som mala, keď som mala 20 rokov. Napriek tomu musím povedať, že moja kondícia je lepšia, ako keď som mala tridsať.
Moje návyky sú možno pre niekoho ako z kláštora. Väčšinu času zaspávam medzi 20:30 – 21:00 h. a budím sa ráno o 5.00 h. Bez ohľadu na to, či je to pracovný deň, víkend alebo dovolenka. Pravidelný režim a kvalitná spánková hygiena sú absolútnym základom, ktorý zriedkakedy porušujem a aj vďaka tomu sa cítim väčšinu času oddýchnutá, plná energie a v pohode. Lepšie zvládam stres a záťažové situácie, lepšie vyhodnocujem problémy a riešim krízové situácie a efektívnejšie zvládam svoje tri zamestnania.
Dôležitým obmedzením v živote ženy je perimenopauza, prípadne postmenopauza. Mňa osobne dostihla perimenopauza trochu menej príjemnými prejavmi spojenými s menštruačným cyklom, ktoré sa vďaka novým liekom, vedy a prístupom mojej gynekologičky vyriešili. Zároveň mi pomohlo aj moje vzdelanie v oblasti výživy. Prípravu ženy na toto obdobie vnímam v oveľa širších súvislostiach. Z pohľadu životného štýlu je optimálna forma prípravy už po tridsiatke. Mne to pomohlo zvládať ju ľahšie, bez predsudkov a v podstate bez vážnych obmedzení.
Čo nemôže chýbať v tvojej druhej polovici života?
Opäť by bola jednoduchá odpoveď, že sa teším na život. Keďže nemám vlastnú rodinu a moji najbližší (rodičia a brat) sú už vo vyššom veku, sú pre mňa najdôležitejšie zážitky. Majú pre mňa obrovskú hodnotu, oveľa väčšiu, ako honobenie majetku alebo kúpa vecí. Rovnako sa teším aj zo svojho osobného rozvoja a vzdelávania, na ktoré mám viac priestoru, a ktoré považujem aj po 40-tke za neoddeliteľnú súčasť života.
Každý deň sa učím žiť tu a teraz. Vnímať prítomný okamih a nezameriavať sa na minulosť alebo budúcnosť, keďže ani na jedno nemám priamy dosah. Každý večer myslím na to, čo mám a za čo som naozaj vďačná. Tiež je to súčasť rituálov, ktoré som si vybudovala za posledné roky.
Robí ti niečo vrásky v súvislosti s pominuteľnosťou života?
Skôr sa bojím smrti svojich blízkych a následného smútku. Keďže moju rodinu tvoria už len traja ľudia, dobiehajú ma myšlienky na to, čo sa stane, keď ostanem úplne sama, lebo vyššia pravdepodobnosť je, že sa pominú skôr ako ja. Moje vysoko racionálne vnímanie ma vracia späť do reality s tým, že neviem, čo sa stane a ako sa to stane. To ma sprítomňuje k postoju, že nedokážem riešiť veci vopred a môžem ich riešiť až vtedy, keď nastanú a ja budem vedieť, čomu čelím.
Máš tip alebo trik, ktorým si pomáhaš ráno vstávať s radosťou z postele?
Každý večer sumarizujem svoj deň a ďakujem za to, čo mám a čo sa mi dostáva. Zároveň si prechádzam svoj plán na ďalší deň. Každý deň si vyberám niečo, na čo sa naozaj teším. Či už je to niečo v práci, s klientmi alebo varenie dobrého jedla, tréning, spoločná káva či rozhovor s kamarátkou, kolegom. Obzvlášť sa teším z každého tréningu vonku alebo doma na trenažéri. Pripomína mi to, že napriek zdravotným obmedzeniam, ktoré mám a ktoré ma sprevádzajú už dlhú dobu, môžem stále trénovať.
Po zobudení som si vyčlenila hodinku času iba na seba. Pijem rannú kávu, čítam a nechávam povinnosti čakať na svoj čas. Takéto pokojné, nerušené rána mi najlepšie otvárajú deň, teším sa na ne a som za ne vďačná.
Tvoj odkaz pre čitateľov bez ohľadu na vek?
Vidieť smrť v priamom prenose nie je nič desivé, zažila som to viackrát. Asi preto ju ľahšie vnímam ako súčasť života. Myslím si, že až v momente, kedy som si pripustila, že sa týka aj mňa, sa mi ju darí lepšie spracovávať a akceptovať.
Keď som mala dvadsať, takmer som zomrela pri zimnom lezení v Tatrách. Prežila som 300-metrový pád po ľadovom poli. Dva roky som strávila v nemocnici, kde som videla umierať mnoho ľudí.
Čas od času mi napadne, že mám po 50-tke a mnoho ľudí v mojom veku už umiera. Keď ma myšlienka na vlastnú smrť prepadne, jednoducho si poviem: „V poriadku, smrť sa týka aj mňa. Môže prísť dnes alebo zajtra alebo o 40 rokov. Aj keď sa bojím, môj strach na tom nič nezmení.“
Je to taká moja formulka, ktorou myšlienky na vlastnú smrteľnosť prijímam a nechávam ich, aby zase odišli. Už ich neignorujem.
Renáta Beláková (1972)
Akreditovaná výživová poradkyňa a koučka, so štátnou skúškou Asistent výživy a s medzinárodným profesionálnym diplomom zo športovej výživy.
Spoluautorka kníh: Aby strava neškodila, jedlo ako zdravie 1 a 2, Zdravé rýchlovky, Vystúpte z kolotoča diét
Zakladateľka portálu akosiuvaritzdravie.sk, renkabelakova.sk (už čoskoro)
Kontaktné informácie: belakova.renata@gmail.com
