Nikdy nie sme príliš starí na to, aby sme si vytýčili ďalší cieľ 

love-7188730_1280

V ľudskej existencii existuje paradox: čím je náš život naplnenejší a autentickejší, tým viac sme si vedomí vlastnej smrteľnosti. Existenciálna úzkosť je prirodzenou súčasťou života. Je zdravé spochybňovať svoj spôsob života, ciele a sny, ktoré sme si stanovili. 

Existenciálna kríza pozostáva z momentov, keď sa pýtame, či náš život má vôbec nejaký zmysel alebo hodnotu. Často prichádza v období spojenom s veľkými zmenami, kedy nám dáva zabrať prispôsobovať sa novým okolnostiam. 

Ako lepšie znášať ťažkosti a prekážky? 

Od chvíle, keď sa ľudské bytosti po prvýkrát zahľadeli na oblohu, hĺbali nad svojím miestom vo svete a snažili sa vytvoriť niečo, čo by tento svet zlepšilo a vydržalo to dlhšie, než jeden život. „Zmysel dáva ľuďom aktivačnú energiu na život,“ vystihol našu najväčšiu motivačnú silu psychológ Mihaly Csikszentmihalyi. 

Zamýšľanie sa nad hodnotami a zmysluplnosťou života umožňuje rozlíšiť hodnotu „mať“ (vlastniť rôzne veci) od hodnoty „byť“ (dobrým, múdrym a spravodlivým človekom). V kontexte ponímania toho, čo je to byť pravým človekom, hovoril Viktor Frankl o dimenzii „sebatranscendencie” človeka. Znamená to, že človek nie je iba do seba uzavretá a na seba zacielená bytosť, ale že je bytosťou zameranou na oddávanie sa úlohám a cieľom, ktoré jeho život a konanie robia zmysluplnými. Tak sa človek stáva bytosťou, ktorá je otvorená voči svetu, voči iným, voči tomu, čo je aj mimo neho. Tým, že sa oddáva tomu, čo ho presahuje, otvára sa aj možnému zmyslu. Človek potrebuje zmysel, ktorý ho presahuje, prekračuje. Význam sebatranscendencie je aj v tom, že človeku poskytuje duševnú stabilitu a duševnú vyrovnanosť.

Preto je akcent na potrebu pozitívneho vzťahu k životu a predovšetkým na pestovanie „vôle k zmyslu” taký kľúčový. Pomáha prekonávať situácie „existenciálneho vákua”, akejsi životnej prázdnoty, a pocitu bezradnosti, ktoré mnohí zažívajú práve v dôsledku kritických životných situácií súvisiacich s vyšším vekom. 

Nenechať si život sprotiviť

K základným ľudským konštantám patrí túžba po sebarealizácii, ktorá nás sprevádza počas všetkých fáz nášho jestvovania. Uvedomenie si, že v každej fáze nášho života nadobúda inú podobu nás môže ušetriť pocitov paniky. Sebarealizácia vo vyššom roku je ovplyvnená narušením niektorých základných psychických istôt. Sme konfrontovaní s tým, že podávať maximálny výkon bude v rozpore s vyššími potrebami regenerácie a revitalizácie.

Čaká nás objavovanie zdrojov, ako sa vyrovnávať s novým životným obdobím, akceptovať jeho inakosť v porovnaní s predchádzajúcimi etapami a objavovať v ňom potenciálne bohatstvá a krásy, ktoré nemusia byť okamžite zrejmé. Pomáha tieto novoobjavené výhody vyššieho veku trpezlivo a húževnato implementovať do každodenného prežívania. Potom sa z nich stávajú rituály, ktoré vytvárajú ostrovčeky pozitívnej istoty. Tak nazývam aktivity, ktoré sa starajú o psychologické bezpečie, pocity ukotvenosti, zásoby pozitívnych emócií a energiu. 

Vyžaduje si to od nás aj priebežné upratovanie vo svojich prioritách. Jedine my sami si môžeme (pre)nastaviť naše štandardy, motívy, postoje a hodnoty. Vďaka za možnosti nepretržite sa rozvíjať v sociálnych zručnostiach, emočnej inteligencii a načerpávania podnetov z well-being programov.

Ako povedal Aristoteles, sme to, čo robíme denne. Sme výsledkom našich každodenných návykov. To sa týka tak mentálnej, ako aj fyzickej kondície. Obe sú prepojené a neoddeliteľné. Už dvadsať minút pohybu denne nám v tom pomôže, rovnako ako techniky z mindfulnessu alebo autogénneho tréningu. Keď si k tomu postrážime vyváženú stravu, dostatočné hydratovanie a prijímanie kvalitných tukov, naše telo sa nám odmení vitalitou. 

Nestarnúcu dušu zaujíma celý vesmír 

Duševne zdraví ľudia si odjakživa priali žiť čo najdlhšie. Archimedes vymyslel duté zrkadlo po oslave svojich sedemdesiatych piatych narodenín. Edison kráčal tri dni po osemdesiatke pešo na príslušný úrad a ohlásil tam svojich štyridsať nových patentov. Tým nechcem napísať, že máte dosť času na vykonanie svojho životného diela.

Ako starneme, stretávame sa so stále zložitejšími príbehmi: v literatúre, vo filmoch, výtvarnom umení, hudbe, ktoré nám poskytujú bohatšie a jemnejšie pochopenie ľudských emócií a nášho vlastného vnútorného sveta. Nadľahčuje nás, keď veľa čítame, počúvame veľa hudby a zamýšľame sa nad tým, čo príbehy, s ktorými sa stretávame, znamenajú pre náš život a životy tých, ktorých máme radi. Toto je jeden zo spôsobov, ako nebyť sami s prázdnym ja. Môžeme mať nový bohatý život so sebou samými a rozšírené možnosti skutočnej komunikácie s ostatnými. 

K tomu, aby sa život v staršom veku nezúžil iba na negovanie, redukovanie a stagnáciu môže prispieť aj filozofia, ktorá pomáha pochopiť dôležitú dimenziu našej existencie a nášho duchovného rastu. Ako zaglosoval C. S. Lewis: „Nikdy nie si príliš starý na to, aby si si vytýčil ďalší cieľ alebo začal snívať nový sen.“ 

Prečo chceme dlhšie žiť? 

Pre radosť zo života? Pre každého z nás je iná. Niekto ju našiel vo farbách, iný v tónoch alebo v premýšľaní. Väčšina z nás ju však nachádza v telesných pôžitkoch – hmatových, chuťových, čuchových. Dakto túži po opakovaní onoho slastného pocitu, akým je dotyk hliny voňajúcej budúcou úrodou. Iný sa chce znova nadýchať opojného vzduchu horúceho letného dňa, chodiť bosý a cítiť šteklenie trávy. My všetci túžime držať v dlani ruku milovanej bytosti a byť pri významných medzníkoch napredovania mladej generácie. 

Keď máme dobrý dôvod, taký ten najhlbší a najvnútornejší, pre ktorý tu chceme byť do vytúženého veku, vstáva sa nám ráno s radosťou z postele, aj keď to nemusí byť ladný a bezbolestný pohyb. 

Všetci, ktorí zostaneme večne mladí, nezabúdame na dôležitý predpoklad šťastného veku – dokážeme sa smiať. Keď s úsmevom premýšľame nad svojou budúcou nevládnosťou, sme si vedomí aforizmu, ktorý hovorí, že starnúť je ako byť stále viac penalizovaný za zločin, ktorý sme nespáchali. 

Záväzok k celkovej obnove života je záväzkom na celý život 

Znovuobjavenie vášho života nie je o tom, čo ste si práve prečítali. Žiadna cesta zmien a transformácií neprebieha podľa odporúčaní. Je plná výziev a ťažkostí, ktoré vás môžu vykoľajiť. Je to v poriadku. Bez toho to nie je možné. Opravíte koľajnice a pôjdete ďalej. Skutočnú radosť nájdete v smere jazdy.

A čo vám má ukázať smer, ktorým máte ísť? Autentickosť. To ona sa stará o to, že keď chcete žiť naplno, vaše slová a činy odrážajú to, čo si myslíte a čo cítite. Autentickosť definuje slovník ako „vlastnosť toho, čo je pôvodné, pravé (zhodné s originálom), hodnoverné“. Ale čo to znamená v realite? Ja na autenticitu nazerám ako na prirodzenosť. Nie však v zmysle, ako to býva niekedy mylne chápané, že máme právo robiť a hovoriť čokoľvek, čo sa nám zachce. Autenticita je schopnosť prežívať seba samého, ale aj druhých a svet okolo v reálnom čase a slobodne. Neodmysliteľnou súčasťou toho má byť plná zodpovednosť pri voľbe svojich reakcií a postojov. To znamená, že empatia vám pošepne, aké dopady bude mať, keď prekročíte isté hranice a zachováte sa v rozpore so svojimi hodnotami. 

Vo vypätých chvíľach sa nám ukáže, kto v skutočnosti sme a čo si vážime. Môže to byť skvelá príležitosť znovuobjaviť zmysel života, lebo z existenciálnej krízy sa rodia nové životné kapitoly.

Facebook
Twitter
LinkedIn
Prešla som jednu etapu životnej cesty bez toho, aby som sa „hlbšie“ pozerala do svojho srdca. A hoci sa mi naplnil detský sen a roky som pôsobila ako publicistka, moje pravé poslanie je v pomáhajúcej profesii. Môj osobný zmysel života „prehovoril“ presvedčivo a zanietene, keď som objavila koučovanie. Teraz som šťastná, že môžem „hľadajúcich“ sprevádzať na ceste za otvorením brány do vlastného vnútra, aby si zodpovedali, kým sú, čo v nich je a kam chcú smerovať.
Mgr. Janette Šimková
akreditovaná koučka