Ako sa vyrovnávaš s obmedzeniami (ak nejaké vnímaš), ktoré pribúdajúce roky prinášajú?
Ako jediné obmedzenie vnímam zhoršený zrak a k tomu mi pomáhajú okuliare na čítanie. Vnímam to ako súčasť života.
Máš návyk alebo rituál, ktorý ti pomáha žiť naplnený život bez ohľadu na vek?
Podľa knihy Umelcova cesta od Julii Cameronovej som pred dvoma rokmi začala každé ráno písať do bloku tri strany toho, čo mi príde v danej chvíli na myseľ. Ako Julia píše „Nič nie je príliš bezvýznamné, príliš hlúpe, príliš bláznivé či príliš výstredné, aby sa to nedalo zapísať.” Najprv som bola skeptická a nevedela som, ako sa k tomu prinútim, ale postupne to bolo ľahšie a ľahšie. Píšem denne a hlavne pre seba. Nachádzam odpovede na množstvo životných otázok. Písanie mi napomáha dostať na povrch odpovede, ktoré mám v sebe. Tiež ma to priviedlo na veľa nových nápadov, s ktorými teraz experimentujem, ako napríklad môj obchod na etsy.com, kde predávam pohľadnice vytvorené zo svojich fotiek prírody alebo písanie článkov na medium.com.
Na čo sa tešíš vo svojej druhej polovici života?
Teším sa na trávenie času s manželom, cestovanie, tvorenie nových vecí a stretnutia s novými ľuďmi i udržiavanie vzťahov s tými, s ktorými rada trávim čas. Ako čoskoro akreditovaná koučka chcem pomáhať druhým nájsť si svoje tvorivé vášne a vedieť si na ne vyhradiť čas. Veľmi ma napĺňajú dobrovoľnícke činnosti, v ktorých by som sa rada realizovala viac.
Robí ti niečo vrásky v súvislosti s pominuteľnosťou života?
Pri tejto otázke mi napadli moji rodičia, ktorí už nie sú medzi nami. Myslím na všetky ich talenty, ktoré plne nerozvinuli. Verím ale, že sú využívané cez sestru a mňa.
Každý deň mám ďalší nápad niečo vytvoriť. Jedinú vrásku mi spôsobuje, ako to všetko stihnem. Na druhej strane v tom vidím i výhodu, ktorá ma núti zamýšľať sa nad tým, čo je pre mňa naozaj dôležité a ísť za tým.
Čo ti pomáha ráno vstávať s radosťou z postele?
Raňajky a četovanie so sestrou. V poslednej dobe sú to tiež myšlienky ako skĺbiť všetko to, čo ma napĺňa (fotenie, písanie, koučovanie) tak, aby to prirodzene plynulo, aby som z toho mala radosť a mohla sa s tým v určitej forme podeliť i s druhými.
Tvoj odkaz pre čitateľov bez ohľadu na vek?
Mám ich viac, ale vybrala by som tento: Ak nám napadne niečo tvoriť, vytvorme to. Krok za krokom, päť minút denne. Nečakajme na nikoho, kto nám dá povel alebo schválenie. Taktiež si nevytvárajme prekážky vo forme rôznych dôvodov, prečo to nie je možné. Dôležité je, že nám to prináša v tom momente radosť a pomôže nám to zabudnúť na rôzne trampoty. Výsledok takýchto činností môže dlhodobo obohatiť život i druhým – nikdy nevieme, čo z toho vznikne.
Marcela Kratochvíľová (1974) pochádza z Bratislavy a momentálne žije v Kanade. Pôsobila v niekoľkých európskych krajinách, pracovala pre medzinárodné inštitúcie a privátny sektor v oblasti zdravia. Po úspešnej kariére sa stala koučkou, ktorá pracuje prevažne so ženami, ktoré hľadajú svoje tvorivé “ja” a čas na tvorenie, či už je to hobby, alebo druhá kariéra.
S Marcelou sa môžete spojiť cez Linkedin https://www.linkedin.com/in/marcelakratochvilova/
Foto: Gabriela Halajová
