Ako sa vyrovnávaš s obmedzeniami (ak nejaké vnímaš), ktoré pribúdajúce roky prinášajú?
Obmedzenia? Popravde nevnímam vôbec žiadne, ak nezarátavam občasnú bolesť krížov, ale aj to viem prečo sa objavila. S kamoškami sa zvykneme smiať, že sa na 40 vôbec necítime, že sme stále ako tridsiatničky. Skôr ako obmedzenia vnímam to, že čím som staršia tým lepšie rozoznávam, čo chcem a aj to čo nechcem. To mi dovoľuje vedome si budovať svoju ďalšiu etapu života, ktorá pevne verím, bude ešte dlhá.
Máš návyk alebo rituál, ktorý ti pomáha žiť naplnený život bez ohľadu na vek?
Mám, a je to pohyb. Každé ráno po prebudení sa najprv napijem odstátej vody s citrónom a potom už rozťahujem karimatku. Rána začínam jogou alebo pilatesom. Veľa času zvyknem tráviť v horách, lesoch, buď prechádzkami, turistikou, alebo na horskom bicykli. Baví ma pozorovať, že moja kondícia s vekom neklesá, naopak, v niektorých prípadoch sa cítim byť silnejšia a odolnejšia, ako keď som bola mladšia.
K naplnenému životu mi nesmierne pomáha aj to, že som si vždy vedela nájsť čas pre seba, pre svoje koníčky. Duša sa mohla takto vždy rozvíjať.
Na čo sa tešíš vo svojej druhej polovici života?
V prvom rade by som rada opravila tu „polovicu života“. Ja verím, že mám za sebou len tretinu života, verím, že sa dožijem aspoň 120 rokov 😊
A teším sa na všetko. Na to, že už viem povedať NIE, keď treba, na to, že sa už nebojím vyjadriť svoj názor a teda skutočnosti, s ktorými nerezonujem ani naslepo neprijímam do svojho života. Na všetky tie veci, ktoré ma vnútorne napĺňajú a tešia. Na moju tvorbu s keramikou, ktorú som len nedávno pustila do svojho života a úplne som sa do nej ponorila. Na život so svojou rodinou, deti, ktoré mi rastú pred očami a stávajú sa mojimi stále väčšími parťákmi, a tak sa naše vzťahy len upevňujú a stávajú silnejšími. Mám pekný život a som zaň veľmi vďačná.
Robí ti niečo vrásky v súvislosti s pominuteľnosťou života?
Nie, nerobí, skôr naopak. Práve uvedomenie, ktoré sa s pribúdajúcim vekom prehlbuje, že naša cesta životom na Zemi má jedného dňa svoj koniec, mi pomáha ku kvalitnejšiemu životu, k radosti z drobností a vedie ma k väčšej vďačnosti z obyčajností.
Čo ti pomáha ráno vstávať s radosťou z postele?
Pomyslenie na to, že mám pred sebou krásny deň. Darmo, som strelec – optimista 😊 Ale samozrejme, aby to nevyznelo, že som večne veselá a spokojná, aj ja mám upršané dni, kedy je všetko na… Vtedy si pošomrem alebo sa snažím prijať veci, také aké sú.
Tvoj odkaz pre čitateľov bez ohľadu na vek?
Čím skôr zahodíme všetky predsudky a vzorce týkajúce sa toho, ako nedokážeme to alebo tamto, hoci cítime, že naše vnútro nás ťahá určitým smerom, tým skôr začneme žiť život v súlade s našou dušou, a to nám prinesie naplnenie v živote.
Som Lucia a som žena v 40-tke, matka, priateľka, kamarátka a manažérka, tá s „vrtuľou v zadku.“ Sloboda má pre mňa veľký význam. Som milovníčka života ako takého. Ale už nie toho uponáhľaného, toho už bolo dosť. Teraz už uprednostňujem slow-life. Potrebujem mať rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom. Chvalabohu, patrím k tým šťastnejším, lebo sa mi to aj darí.
V súkromí dopĺňam energiu cez pohyb v mnohých podobách. Som aktívna žena, mám rada šport, turistiku, bike, jogu, občas si aj zatancujem. V podstate som viac v pohybe ako nie som. Aj keď sedím, stále sa mrvím.
Milujem svoje dve deti, Elišku a Lea. Mám rada kvalitné jedlo, ľudí, teplý letný vánok, šum lístia v lese, praskanie snehu pod topánkami na horách, zvuk kvapiek padajúcich na okno, keď vonku leje.
Okrem toho som aj tvorivá duša. Napĺňa ma, keď sa hrám s hlinou a keď po niekoľkých hodinách moje ruky vytvoria umenie.
Príroda, hudba, tvorba a pohyb sú mojimi zdrojmi energie.
Možnosti spojenia sa so mnou:
Instagram: @lucia.okanikova @muoiatelier
Email: lucia_okanikova@hotmail.com
Sashe: https://www.sashe.sk/muoiatelier
