Ako sa vyrovnávaš s obmedzeniami (ak nejaké vnímaš), ktoré pribúdajúce roky prinášajú?
Možno na začiatku minulého roka by som ti povedala, že aké obmedzenia? Ja žiadne nepociťujem 🙂
A s odvahou by som ti porozprávala príbeh o mojej maminke, ktorá v 80 rokoch fičí na bicykli a že ja mám presvedčenie, že toto zdedím určite po nej. Aj ona má svoje obmedzenia, ale má neuveriteľnú nezdolnosť a je veľmi aktívna. Ale ako to už v živote býva… život ti namieša karty tak, aby si si vytiahla v správnej chvíli vhodného žolíka.
Takže, aj po minulom roku rada priznávam, že vekom sa telo mení a my ho môžeme iba láskavo počúvať. Nič zbytočne netlačiť a je úplne bežné, že sa potrebujeme skamarátiť aj so spomalením.
Voľakedy som športovo tancovala. Viem, čo je to ísť na tréning a neriešiť, či sa mi chce alebo nie. Jednoducho to bol návyk, telo poslúchalo. Aj ísť v mnohom na doraz sa mi stávalo. Naplno život, naplno šport, naplno chuť do všetkého 🙂
Samozrejme, už dávnejšie sledujem, že moja kondička a fyzické možnosti sa menia. Že moje aktivity typu squash, trocha náročnejšie tancovanie vystriedali joga, plávanie, rýchla chôdza alebo bicykel.
Dokonca, minulé leto sme museli úplne cielene spomaliť. Trocha sme to s mojím manželom v horách fyzicky prehnali a potom sme dlhšie, celkom naplno hrali tenis, takže si roztrhol achilovku, ktorú si nešťastne doliečuje doteraz. Lekári nám v nemocnici povedali vetu, že opotrebovanie spôsobilo vek. Môjmu mužovi, ako bývalému, takmer profesionálnemu športovcovi, sa táto veta ťažko počúvala, a tak sme o veku začali viesť zaujímavé večerné diskusie 🙂
Nezávisle od týchto zážitkov, ale aj vďaka nim, mám uvedomenie, že o čo budem láskavejšia a starostlivejšia k svojmu telu, o to viac mi bude slúžiť k životu, ktorý chcem ešte prežiť. Pevné zdravie a s tým súvisiaca vitalita k mojím hlbokým prednostným želaniam patrí. Moja mama je mi v aktivite a k tomu, čo všetko je možné vzorom 🙂
Máš návyk alebo rituál, ktorý ti pomáha žiť naplnený život bez ohľadu na vek?
Už dávnejšie viem, že potrebujem hlavne také rituály, ktorými sa nesnažím predĺžiť si mladosť, ale snažím sa nimi predĺžiť si zdravie v pribúdajúcom veku.
Zvykla som si na dýchanie studeného vzduchu, studenú sprchu a rannú jogu. Doobedňajšiu kávu som vymenila za pitie čajov a s radosťou si tento ranný rituál v pokoji, keď ešte v dome všetko spí, vychutnávam. Meditácie ma dokonca priviedli k väčšej potrebe pokoja a ten vyhľadávam častejšie ako v minulosti. Len v pokoji sa dá nájsť cesta k sebe a svojej duši 🙂
Večerný rituál mám rýchlu chôdzu s mojím psom, spojenú s návykom vďačnosti a niektorých vybraných sebakoučovacích techník. Pomáha mi to k sebauvedomeniu a dokonca je to často čas, kedy tvorím nové myšlienky a nápady. Nedarí sa mi to každý deň, o to viac tie večery sama so sebou a s mojím psom oceňujem.
Ja mám celistvosť života spojenú aj s rodinnými rituálmi. Čiže víkendové raňajky a vtipné návyky počas rodinného stolovania sú pre mňa rituály, ktoré mi pripomínajú, že som vlastne „závisláčka od lásky“ 😊 Verím, že mi to zostane nezávisle od veku.
Na čo sa tešíš vo svojej druhej polovici života?
Na všetko, čo mi môj život prinesie. Budem dúfať, že toho bude ešte dosť. Snáď to budú také zážitky a situácie, ktoré mi pomôžu ešte k intenzívnejšej zrelosti a nadhľadu. Chcem si tiež do života objednať radosť a humor. Potrebujem aj takéto objednávky do druhej polovice života 🙂
Dostatočné fyzické a psychické možnosti na všetky moje sny sú, samozrejme, tým najčastejším želaním. K tomu mi musia pomôcť aj rozhodnutia, ktorými svoje telo a celkovo kvalitu života ovplyvním.
V druhej polovici života, rovnako ako v tej prvej chcem mať chuť a fungujúcu hlavu naďalej sa vzdelávať a podporovať k vzdelávaniu aj iných. Stále verím, že celoživotné vzdelávanie ako postoj, nezávislý od veku, je zárukou lepšej kvality života.
Aj preto som už celkom dávno pomenovala svoju firmu Life Up.
Robí ti niečo vrásky v súvislosti s pominuteľnosťou života?
Mne minulý rok odišlo niekoľko blízkych ľudí v našom veku a bolo to náročné obdobie. Každý deň si spomeniem na niekoho, kto s nami už nie je a viem, že každý nový deň môže byť, bohužiaľ, aj pre nás ten posledný.
Čokoľvek, čo sa javí ako ťažkosť je v súvislosti s pominuteľnosťou života iba časovo limitovanou prekážkou. Aj preto mám rada myšlienku slovenského básnika a dramatika Petra Gregora, ktorý raz povedal: „Vekom sa kazí zrak, ale človek vidí o čosi lepšie“.
Vrásky si aj preto nerobím. Oni sa dejú samé 🙂 Ja len dúfam, že aj vďaka vráskam budem vidieť možnosti a krásu života o niečo lepšie.
Mne pribúdajúci vek prináša tiež pocit oslobodenia sa od schém vonkajšieho sveta, ktoré nás tlačia do toho, čo by sa malo a čo očakávajú iní. Ja viem, aký vzácny je čas a jediná schéma, ktorú chcem žiť je tá, ktorá svedčí mne osobne.
Čo ti pomáha ráno vstávať s radosťou z postele?
Upustím od akejkoľvek poetickosti a ocením jednoduchosť možnosti pohybu. Ja sa každé ráno teším, ako zbehnem a vybehnem po schodoch v dome a nadýcham sa toho studeného vzduchu v záhrade.
Pre mňa už len to, že môžem po tých schodoch celkom rýchlo vybehnúť, je veľkým darom. Pohybujem sa z osobných dôvodov medzi paralympionikmi a poznám príliš dobre prekážky spojené s fyzickými obmedzeniami. Preto všetky moje ciele (či osobné alebo pracovné a zvyknem ich mať dosť 🙂) nie sú až také dôležité ako to, že mám možnosť hýbať sa a slobodne fungovať. To je prvý a často najdôležitejší dôvod radosti vstať z postele.
Tvoj odkaz pre čitateľov bez ohľadu na vek?
Milovať a byť milovaný, mať dôvody sa zasmiať a mať v úcte telo, ktoré nám dobre slúži, je nadštandartne veľký dar. Vyšší vek je v tomto pohľade skôr privilégium, že sa k tejto múdrosti môžeme dopracovať.
Ľubica Takáčová (1974) je zakladateľka spoločnosti Life Up a medzinárodne certifikovaná koučka a mentorka v oblasti vzdelávania a rozvoja potenciálu ľudí.
Je autorkou doplnkových sebarozvojových nástrojov, ktoré používajú ľudia v 14 krajinách Európy: Self-coaching cards for managers, Koučing bez kouča na každý deň, Emotion Cards a TEAM CARDS.
Verí, že neustály ľudský rozvoj a vzdelávanie zlepšuje kvalitu života vo všetkých oblastiach. Podnecuje ostatných k neustálemu učeniu sa nezávisle na veku alebo spôsobe života, ktorý človek vedie.
Je súčasťou odborných komunít ICF, SAKO a členkou predstavenstva pre oblasť firemného vzdelávania a koučingu v HRComm.
V roku 2021 vyhrala cenu Learning & Development Awards – Lektor roka.
O Ľubiciných aktivitách sa viac dozviete na webe spoločnosti, ktorú založila a vedie
https://www.life-up.sk
