Ako sa vyrovnávaš s obmedzeniami (ak nejaké vnímaš), ktoré pribúdajúce roky prinášajú?
Úprimne a otvorene priznávam, že sa dostávam z obmedzení, ktoré mi priniesli doterajšie roky, mám z toho radosť a veľmi sa teším na roky pred sebou. Zvedomujem si všetko to obmedzujúce v rozsahu, ktorý vnímam a oslobodzujem sa.
Sloboda je pre mňa veľmi dôležitá. A aj uvedomenie, že sme obeťou, alebo tvorcom svojho života a rozhodujeme sa o tom sami.
Čo sa týka prichádzajúcich rokov – je to práca 😊 Sú chvíle, kedy sa zamýšľam, čo bude a ako to zvládnem, či budem iná, a čo to prinesie…
Ale som obklopená blízkymi priateľkami, s ktorými môžem zdieľať, učiť sa od nich, diskutovať aj to pokročilejšie dospievanie do krásy a múdrosti. Vnímam ženské prepojenie a silu priateľstva ako nádherné podporujúce elementy práve v tejto súvislosti prichádzajúcich rokov 😊
Máš návyk alebo rituál, ktorý ti pomáha žiť naplnený život bez ohľadu na vek?
Áno, viaceré. Každé ráno a večer meditujem. Prepájam sa so sebou vo veľkej vďačnosti. „Žurnálujem“ – zatiaľ nie pravidelne, ale vytváram si návyk 😊 Vkladám myšlienky a zážitky do môjho „denníčka“. Pravidelne cvičím jogu a tai-chi, ako aj silové cvičenia. Veľmi mi prospievajú prechádzky v prírode a objatia s blízkymi, hlavne deťmi, s ktorými máme obľúbené „objímky“ – srdiečko na srdiečko.
Samozrejme, tak „me time“, ako aj liečivé rozhovory s priateľmi. Pestujem si radosť zo života.
A aj keď sú ťažšie dni, kedy je tú radosť náročnejšie cítiť, viem, že to raz prejde.
Veľmi dôležité je pre mňa – neposudzovanie; viem, že neposudzovaním iných vytváram priestor na ich spoznanie a neposudzovaním seba si dovoľujem prijať sa, mať sa rada, a žiť v ľahkosti a radosti.
Na čo sa tešíš vo svojej druhej polovici života?
Ak už som v nej (ha-ha, možno ešte nie 😊), na veľa. Na každý jeden deň. Na SEBA a svojich blízkych; spoločné zážitky, rozhovory, východy a západy slnka, výlety, písanie… Mnoho z toho už teraz cítim a prežívam inak ako napríklad pred dvoma rokmi. Autentickejšie, vo väčšej slobode.
Už viem, že správne veci treba robiť správne. Neľutovať, necítiť krivdu, počúvať sa. Tak, ako sa staráme o svoje zuby a umývame si ich každý deň, sa máme starať aj o svoju dušu. To sa snažím, lebo viem, že je to dôležité a prináša to veľa dobrého a posilňujúceho.
Robí ti niečo vrásky v súvislosti s pominuteľnosťou života?
Učím sa užívať si život tu a teraz. Sú chvíle, ktoré sú tak krásne a hlboké, napríklad tie s deťmi, že keď si vtedy uvedomím pominuteľnosť, stisne mi srdce. Ale poviem si: Užívaj si prítomnosť! Myšlienky, ktoré mi ju znepríjemňujú, „pošlem“ preč. Snažím sa s nimi nestotožňovať. Vnímam to teda ako súčasť života.
Čo ti pomáha ráno vstávať s radosťou z postele?
Úprimne, nedávam s radosťou každý jeden deň. Ale tých, keď áno, je určite viac.
Pomáha mi, ak cítim vďačnosť – vďačnosť za to, že som sa ráno zobudila, mám strechu nad hlavou
a vodu, jedlo, deti, rodinu, priateľov. Viem, že život si tvorím a nedeje sa mi.
A je to aj práca s ľuďmi, rituály a schopnosť žiť život tak, že všetko je zázrak… Keď si to uvedomím, vstávam s radosťou, zatancujem a zaspievam si v kúpeľni a vyrážam do dňa.
Tvoj odkaz pre čitateľov bez ohľadu na vek?
Odkázala by som moje veľmi obľúbené: „Kto sa odváži, možno na čas stratí pôdu pod nohami.
Kto sa neodváži, stratí sám seba.“
A tiež, aby ste „seba sa ľúbili“. Dá sa to a dá sa to aj naučiť. Je to, podľa mňa to najviac, čo pre seba môžeme urobiť.
Do tretice, aby ste žili tak, aby vaše myšlienky, slová a skutky boli v súlade a boli ste k sebe láskaví.
Jana Borská (1978) je advokátka, holistická a biznis koučka, mentorka.
Žena s obdivuhodným rozmerom vnímať tak detaily, ako aj celok. Dokáže s ľahkosťou skĺbiť všetky svoje dary do empatického a bezvýhradného naladenia sa voči každému, kto sa ocitne v jej blízkosti.
Janke môžete napísať cez: https://www.linkedin.com/in/jana-borska-stelbacka-9b22279/
