Ako sa vyrovnávaš s obmedzeniami (ak nejaké vnímaš), ktoré pribúdajúce roky prinášajú?
Samozrejme, roky pribúdajú a občas mi to telo pripomenie. Niektoré veci už nejdú tak rýchlo a jednoducho ako kedysi, ale snažím sa s tým popasovať a viac sa sústrediť na to, čo stále môžem a čo ma baví, než na to, čo už možno nie. A toho mám našťastie ešte stále veľmi veľa. 😊
Myslím si, že s vekom prichádza aj určitá sloboda, ako zvyknem hovoriť – menej trhaných pohybov. 😊
Človek už nemusí všetko stihnúť, každému niečo dokazovať a môže si viac vyberať, čomu venuje energiu a svoj čas. Stále pracujem ako konzultantka, mentorka, stretávam zaujímavých ľudí, cestujem, trochu športujem a učím sa nové veci. Možno mám o niečo menej energie ako pred dvadsiatimi rokmi, ale zato mám viac skúseností, nadhľadu a väčšiu schopnosť rozlišovať, čo je naozaj dôležité.
A snažím sa nezabúdať na humor. Aj starnutie ide ľahšie, keď sa človek dokáže zasmiať aj sám na sebe. 😊
Máš návyk alebo rituál, ktorý ti pomáha žiť naplnený život bez ohľadu na vek?
Nemám žiadny zázračný recept na naplnený život, ale mám niekoľko malých návykov, ktoré mi robia dobre. Snažím sa každé ráno plávať. Nie vždy sa mi chce, ale ten pocit po plávaní je úžasný. Rada chodím na prechádzky, najlepšie v prírode, k tomu si občas dám nejakú audioknihu do ucha, vyčistí a okysličí mi to hlavu a aj telu to prospieva.
Veľmi dôležité je pre mňa zostať v kontakte s ľuďmi. S mojou rodinou, priateľmi, bývalými kolegami – hlavne mojimi skvelými HR dievčatami, už ženami z Telekomu, a ďalšími z mojej pestrej kariérnej cesty. Verím, že dobré vzťahy sú jednou z najlepších investícií do šťastného života. A preto sa treba o ne starať. Najlepšie mi však dobíjajú moje baterky moje deti a vnúčatá, ktoré sú síce na druhej strane oceánu, ale sme vo veľmi intenzívnom kontakte a to je pre mňa najviac.
A ešte niečo – snažím sa mať stále sa na čo tešiť, či už je to stretnutie s priateľmi, dobré divadelné predstavenie alebo kino, zaujímavý pracovný projekt, alebo cesta za deťmi a vnúčatami. Myslím si, že práve očakávanie niečoho pekného dodáva životu energiu.
Na čo sa tešíš vo svojej druhej polovici života?
Predovšetkým na všetko, čo verím, že ešte príde! Vlastne sa mi páči predstava, že ďalšia etapa života nemusí byť menej zaujímavá ako tie predchádzajúce. Hoci ma, samozrejme, tiež znepokojujú veci, ktoré sa dejú okolo nás. Uvedomujem si zhoršujúcu sa spoločenskú, politickú aj ekonomickú situáciu u nás, aj vo svete, ale snažím sa, aby mi to čo najmenej negatívne zasahovalo do života.
Teším sa na čas strávený s rodinou, na sledovanie toho, ako rastú moje vnúčatá, ako objavujú svet, formujú si vlastné názory a stávajú sa z nich úžasní mladí ľudia. Keďže naše deti žijú v Kanade a USA, snažíme sa často stretávať, buď my cestujeme tam, alebo oni trávia leto tu a užívame si spoločné chvíle, ktorých nie je veľa, preto si ich možno viac vážime.
Zároveň, ešte sa nechcem úplne vzdať profesionálneho života. Práca s ľuďmi ma vždy bavila a stále mi prináša veľa radosti. Dnes mám tú výhodu, že si môžem vyberať projekty, ktoré ma zaujímajú a pracovať s ľuďmi, s ktorými si rozumiem. Je príjemné cítiť, že moje skúsenosti môžu byť ešte užitočné.
A teším sa na obyčajné veci – na spoločné rána s mojim manželom, učiteľom, pred jeho odchodom do práce, dobrú kávu, prechádzky, rozhovory s priateľmi, cestovanie a možno aj na veci, o ktorých dnes ešte ani netuším. Dúfam, že ma život ešte veľakrát príjemne prekvapí. 😊
Robí ti niečo vrásky v súvislosti s pominuteľnosťou života?
Samozrejme, s pribúdajúcimi rokmi si človek viac uvedomuje, že čas nie je nekonečný, aj občas kadečo bolí… Asi najviac si želám, aby sme ja aj moji blízki zostali čo najdlhšie zdraví a mohli spolu prežívať pekné chvíle.
Niekedy ma mrzí, ako rýchlo čas plynie. Najmä keď vidím, ako rastú vnúčatá, mám pocit, že len nedávno boli maličké. A pretože žijeme ďaleko od seba, o to viac si uvedomujem hodnotu každého spoločného dňa.
Asi nechcem tráviť čas obavami z toho, čo raz príde. Skôr ma toto uvedomenie učí žiť vedomejšie. Neodkladať stretnutia, pekné chvíle, povedať ľuďom, že ich mám rada, nezabúdať sa tešiť z maličkostí a neriešiť veci, ktoré v skutočnosti nie sú až také dôležité, alebo, ktoré už ovplyvniť neviem.
Vráskam na tvári sa asi úplne nevyhnem, ale snažím sa, aby tých od starostí bolo čo najmenej, radšej nech sú od smiechu. 😊
Čo ti pomáha ráno vstávať s radosťou z postele?
No, priznám, že niekedy sa mi ani veľmi nechce, hoci ja som typ škovránka a rána mám rada. Ale asi najviac mi pomáha to, že som stále zvedavá, čo mi nový deň prinesie. Mám rada život, ľudí a pocit, že ešte môžem byť aktívna a aj trochu užitočná.
Niekedy ma čaká zaujímavé stretnutie s klientom, inokedy telefonát s deťmi, či vnúčatami, plávanie, stretnutie s priateľmi, alebo len úplne obyčajný deň v kuchyni. Aj také mám rada. 😊
Po mnohých rokoch v náročných manažérskych pozíciách si dnes viac uvedomujem, aké príjemné je mať možnosť rozhodovať o svojom čase. Nemusím už každé ráno vstávať s hlavou plnou pracovných povinností, aj keď priznávam, že občas si ich stále dokážem vytvoriť viac, než by bolo potrebné.
A možno je za tým aj moja povaha. Vždy som bola skôr optimistka a zvykla som hovoriť, že je lepšie opotrebovať sa, ako zhrdzavieť. 😊
Verím, že každý deň môže priniesť niečo dobré, alebo sa poučíme, ak sa niečo nepodarí.
Tvoj odkaz pre čitateľov bez ohľadu na vek?
Zostaňte zvedaví, snažte sa byť zdraví, učte sa nové veci, stretávajte ľudí rôznych generácií a nebojte sa zmien. Starajte sa o svoje zdravie, ale rovnako aj o svoje vzťahy. Pretože na konci dňa nie sú najdôležitejšie pracovné úspechy, tituly, ani to, koľko sme toho stihli. Myslím si, že najdôležitejšie je, s kým sme svoj život zdieľali, komu sme pomohli a koľko radosti sme dokázali dať aj prijať.
A hlavne – neodkladajte život na neskôr. Na dôchodok, na lepšie časy, na chvíľu, keď budete mať viac času… Život sa deje práve tu a teraz. 😊
A ak môžem pridať ešte jednu radu: vždy sa snažte mať niečo, na čo sa tešíte, na niekoho, koho máte radi a na niečo, čo vás baví. To je podľa mňa celkom dobrý recept na pekný život v každom veku.
Na dôchodku som zistila, že najväčší luxus nie je nič nerobiť, ale môcť si vyberať, čo robiť, s kým a kedy. 😊
Anna Hudáková je konzultantka, mentorka a koučka s viac než 25-ročnými skúsenosťami vo vedení medzinárodných spoločností. Začínala v obchode v Coca-Cola Amatil, kde neskôr vybudovala a viedla personálne oddelenie na Slovensku.
Vo vedúcich HR pozíciách pôsobila aj v Slovak Telekome a skupine Sanofi pre Česko a Slovensko.
Ďalšiu profesijnú kapitolu otvorila ako CEO Anglo-American University v Prahe, s ktorou ďalej pokračuje v spolupráci ako externá konzultantka.
Svoje skúsenosti a čas venuje mnohým pro bono iniciatívam, v ktorých podporuje rozvoj ľudí a zmysluplné spoločenské zmeny.
S Annou sa môžete spojiť cez jej stránku https://hudakova.eu/
