„Kedykoľvek zistíte, že žijete ako väčšina ostatných, nastal čas zastaviť sa a začať premýšľať, čo ďalej“, tvrdil Mark Twain. Čas od času si to pripomeniem. Nie preto, že by som sa potrebovala odlišovať, ale preto, lebo je to dôvod na poriadnu sebareflexiu. Je to už moja profesionálna deformácia, ktorá mi hovorí, že je našou povinnosťou starať sa o seba, rozvíjať sa, sebazdokonalovať… Kvôli sebe, aj kvôli tomu, aby sme mali z čoho rozdávať druhým.
Pocit šťastia sa umocňuje iba keď žijeme medzi šťastnými ľuďmi. Denne tak stojíme pred výzvou, aby sa vymaniť z „obyčajnosti“ a vydať zo seba to najlepšie. Pre dobrý pocit zo seba a pre dobrý pocit z toho, že život patrí nám všetkým a my môžeme prispievať k jeho naplnenosti a zmysluplnosti.
Už len tým, že nebudeme kĺzať iba pohodlne po povrchu, ale zalovíme aj hlbšie v sebe a vydolujeme niečo, čo bude mať väčšiu hodnotu od všednosti…
Hoci tým, že venujeme čas a lásku, v ktorých je vždy aj kúsok nášho srdca…
