Najkrajší obraz na stene je prázdny rám. Hovoria Japonci, lebo veria, že na plátno si namaľujeme sami vlastnou imagináciou tú najúžasnejšiu scenériu.
Vedci nedokážu s určitosťou povedať, či je obrazotvornosť schopnosť, s ktorou prichádzame na svet, alebo ju až neskôr v živote získavame a kultivujeme. Zrejmé však je, že nikto sa nenarodí úspešný a s predurčenou kariérou. Potrebujeme rozvinúť a zveľadiť všetky svoje vlohy.
Nemôžeme uskutočniť niečo, čo si nedokážeme predstaviť
Francúzsky psychológ a lekárnik Émile Coué stál pri zrode sebazdokonaľovania na základe optimistickej autosugescie. Okrem mnohých prínosných techník zameraných na myslenie, prišiel s ideou vizualizácie. Coué vedel, že predstavivosť je jeden z našich najsilnejších psychických „nástrojov“, ktoré máme k dispozícii. Nielen klientom vravieval: „Vždy si myslite: To je jednoduché, to dokážem. Ak pokladáte nejakú vec za ľahkú, dokážete ju zvládnuť, aj keby iným pripadala ťažká.“
Émile Coué poukazoval na to, že naša predstavivosť je silnejšia než naša vôľa. Na povel sa nevieme dostať do uvoľneného stavu mysle, aj keby sme chceli. Po trénovaní sa nám to prostredníctvom predstáv podarí.
Jednoduchý príklad vizualizácie
Niektorí ľudia si myslia, že nie sú schopní vizualizovať. Je to však iba ich domnienka, lebo vizualizáciu považujú za komplikovanejšiu, než v skutočnosti je. V najjednoduchšej podobe je vizualizácia predstavovanie si niečoho, čo sa reálne pred vami nenachádza. Vyžaduje si isté úsilie, ale nie je to nič zložité. Pasívne ju bežne využívame pri čítaní kníh a pozeraní filmov.
Teraz zatvorte oči. Predstavujte si, že otvárate svoju peňaženku. Akej je farby? Z akého materiálu? Ako sa otvára? Aké ma priehradky? Čo v nej všetko máte?
Výborne, práve ste vizualizovali. A hoci to bola jednoduchá vizualizácia, obdobne sa dajú zvládnuť všetky, ktoré budete chcieť. Trénovaním sa zdokonaľujete, zapájate postupne aj ostatné zmysly a môžete doplniť aj pohyb… Správnym využívaním vizualizovania si dokážete navodiť také stavy uvoľnenia, ktoré vám dodajú veľa energie a tvorivých nápadov.
Silné vedomie vôle – najlepšia cesta k úspechu
Na konci päťdesiatych rokov minulého storočia si nemecký lekár, navigátor a námorník Hannes Lindemann zaumienil, že prekoná oceán medzi africkým a americkým brehom. Ani lietadlom, ani parníkom, ale úplne sám v malom člne.
Keď po všetkých nesmiernych útrapách konečne stál na súši, vyhlásil, že tento zápas vyhral dávno predtým, než sa posadil do lode – vo svojom duchu. Dlhé týždne pred vyplávaním stimuloval svoje podvedomie dvoma myšlienkami: „Choď ďalej na západ” a „Dokážem to“. Tieto afirmácie si vštepil hlboko do mysle, a tak nestrácal smer ani v búrkach, o hlade či smäde. Nevzdával sa ani vo chvíľach zúfalstva, či občasných delíriách, jeho predstava ho automaticky viedla ďalej.
Metódy, ktorými Lindemann „naprogramoval““ svoju myseľ poznáme ako autogénny tréning a autosugescie. Podstata spočíva v tom, že si v stave uvoľnenia neustále opakujeme a ukladáme do mysle pozitívne formulácie a obrazy.
Myslenie je ako stroj – uvádza fantáziu do pohybu
Josef Kirschner, rakúsky novinár a autor kníh o osobnom rozvoji, opísal päť fáz procesu, ktoré tvoria zjednodušený postup „programovania“ predstavivosti. Nie sú však žiadnym všeobecným a všeplatným návodom. Sú skôr inšpiráciou na hľadanie súvislostí medzi myslením, ovládaním myšlienok a riadením fantázie.
- Určitý impulz sa premení na myšlienku.
- Myšlienku buď odplašíme, alebo jej dovolíme prerásť v ideu vyžadujúcu realizáciu.
- Stojíme pred voľbou, či svoju obrazotvornosť zamestnáme tým, že: * si budeme do detailu vykresľovať strašné následky svojho rozhodnutia a predčasne sa vzdáme alebo * sa pokúsime navodiť si pocit radosti z budúceho úspechu.
- Čím intenzívnejšie si zážitok šťastia sprítomníme, tým ľahšie naša viera porazí pochybnosti.
- V priebehu času sa celý organizmus pripraví na výkon, nielen v myšlienkach začnú želania nadobúdať skutočné kontúry. Príde chvíľa, keď vyhráme svoju vnútornú hru a budeme dokonale vybavený pre tú „vonkajšiu“, reálnu.
Hru fantázie hráme dennodenne
Má rôzne obmeny. Výhovorky typu: „Určite mi to dnes nevyjde“, „Mám hrôzu z toho, že…“ dokážu natoľko ovládnuť našu obrazotvornosť, že sami vystupňujeme svoje negatívne pocity a vzdáme sa skôr, než sa pustíme do boja.
Ak si poviete, že chcete svoju imagináciu viesť smerom, ako to urobil moreplavec Lindemann, môžete začať trénovať. Vaše pozitívne obrazy sa tak môžu stať motorom vášho konania. Budú ožívať, keď so ich privoláte, len to musíte mať mentálne natrénované.
Keď si chcete vyskúšať, čo by vám pomohlo pri tom, aby ste boli v hre fantázie aktívny a nemuseli sa brániť voči vtieravým negatívnym myšlienkam, skúste si denne dopriať 10-15 minút luxusu v podobe času iba pre seba. Všetko, čo potrebujete urobiť je iba si vytvoriť predstavy, ktoré spojíte s pokojom a harmóniou. Stiahnite sa niekam, kde budete sami so sebou, zavrite oči a pokojne zhlboka dýchajte. Skúste si predstaviť, že ležíte presne tam, kde ležať chcete, cítite to, čo vás robí šťastnými a nasávate to, čo vám dodáva nádej a odhodlanie.
O živote rozhoduje to, čo robíme každý deň
Vždy, keď vidíme nejaký obraz, naša myseľ mu priradí význam v zmysle toho, čo to pre nás znamená. Tento význam naštartuje emocionálnu a fyzickú odpoveď. Predstavy majú tú moc vyvolať úplne rovnaké reakcie ako skutočné obrazy. Pre názornosť: predstavte si, že ste zahryzli do citrónu a vnímate jeho chuť. Ak ste to urobili s plnou predstavivosťou, už začínate sliniť.
Preto má zásadný význam naučiť sa vizualizovať. Viete to výborne využiť na pozitívnu manipuláciu vlastnej hlavy.
