Nedostatok dotykov sa premietne do psychickej nepohody a pocitu osamelosti.
Objatia pomáhajú imunitnej sústave tela, zmierňujú stres, privolávajú spánok a navodzujú pocit psychologického bezpečia. Ovplyvňujú prežívanie šťastia a spokojnosti, lebo vďaka objímaniu sa dá do pohybu hormonálna trojka – dopamín (hormón odmeny), serotonín (hormón šťastia) a oxytocín (hormón lásky).
Niektorí ľudia potrebujú dotykov viac, iní menej
Každý z nás má potrebu blízkosti nastavenú podľa svojich osobných hraníc. Faktom však je, že dotyky potrebujeme všetci. V praxi sa mi nepretržite potvrdzuje, že dotyk je dôležitejší, než si ľudia myslia. Mám na mysli dotyk v pozitívnom slova zmysle (pohladenie, objatie), nie nejaké postrkovanie alebo plácanie. Výskumy potvrdzujú niekoľko významných poznatkov o dotyku:
- znižuje intenzitu bolesti,
- zlepšuje funkciu pľúc,
- znižuje stresové hormóny a krvný tlak,
- podporuje rast detí,
- spomaľuje srdcovú frekvenciu,
- znižuje hladinu glukózy v krvi,
- zlepšuje celkovú funkciu imunitného systému.
Dotyk je významná súčasť vzťahov
Tak k sebe, ako aj k ostatným. Keď sa ho naučíme postupne a prirodzene dávať i prijímať, cítime sa šťastnejší.
Pevné, úprimné objatia sú zaručený spôsob, ktorý nielen nám, ale aj objímaným navodí pozitívne pocity, a zároveň to posilňuje vzťah ako taký.
Jemný dotyk, pohladenie a maznanie spôsobujú vylučovanie už spomínaných hormónov. Keď aj ako dospelí cítime starostlivý a pevný dotyk, cítime sa uvoľnene, bezpečne a dostávame tak signál, že sme ako bytosti oceňované a prijímané.
Druhov dotykov je veľa v rôznych variáciách
Vyjadrujeme nimi náš emocionálny postoj voči druhým.
Časť neverbálnej komunikácie sa odohráva vo fyzickej intimite a skúma ju haptika, ktorá popisuje, ako sa dorozumievame prostredníctvom dotykov.
Naša koža je veľmi citlivá aj na jemný impulz, ktorý mozog okamžite registruje a posiela nám výsledok v podobe určitého pocitu. Vďaka dotykom zisťujeme, aký postoj k nám druhí majú a ako sa vzťahujeme my k nim. Práve tieto neverbálne signály fungujú často omnoho spoľahlivejšie než samotné slová. Prezradí nás práve telo, keď niečo iné hovoríme a niečo iné cítime.
Ľudský dotyk má teda ďalekosiahly fyzický a emocionálny prínos. Je dôležitý pre všetky vekové kategórie od detí až po starých ľudí. Ak má dieťa od malička dostatok dotykov a maznania, je jeho mentálny a motorický vývoj podľa prieskumov neporovnateľne rýchlejší ako u detí, ktorým sa dotyku toľko nedostáva. Naopak, absencia dotyku môže viesť k rôznym emočným a kognitívnym poruchám.
Ženský a mužský hlad po dotykoch
Ako dospievame a starneme, dotýkame sa čím ďalej menej.
Ženy sa všeobecne radi dotýkajú a vedia o tejto svojej potrebe hovoriť a aktívnejšie hľadajú spôsob, ako si ju naplniť. Zvyčajne povedia, že im chýba neha, blízkosť, pritúlenie.
U mužov to funguje trochu inak. Skôr než objatím poctia priateľa buchnátom do chrbta alebo potľapkaním po pleci. Avšak aj pre nich je tento spôsob neverbálnej komunikácie veľmi dôležitý.
Ako si nedostatok dotykov doplniť
Najlepšími učiteľmi sú malé deti a domáci miláčikovia, ktorí pohladenie a maznanie často vyžadujú, a zároveň ho dokážu úprimne a príjemne opätovať.
Keď nemáte domáceho maznáčika, pomáhajú rôzne typy masáží.
Pomôcť si viete aj samoobjatiami.
Vyskúšajte si to: zložte ruky okolo tela a umiestnite ich tak, aby ste sa cítili prirodzene a pohodlne. Predstavte si, aký typ objatia si chcete dopriať: silné, intenzívne, jemnejšie alebo upokojujúce. Podľa toho smerujte ruky pri objímaní svojich ramien alebo prechádzaní po chrbte, šiji, hlave… Skúmajte, čo vám je príjemné a doprajte si takú dávku vlastných dotykov, hladkania, potľapkávania… aká sa vám žiada. Postupným praktizovaním vyviniete rýchly a účinný spôsob, ako samých seba „poláskať“.
Ak chceme prežiť, potrebujeme štyri objatia denne. Ak sa chceme šetriť, potrebujeme osem objatí denne. Ak chceme rásť, potrebujeme dvanásť objatí denne.
Virginia Satir
Foto: Ri_Ya / pixabay
