PhDr. PaedDr. Dušan Fábik, PhD.: „Snívanie funguje ako psychohygiena, pomáha nám spracovávať emočné zážitky“

img_0433

„Sny sú výborným prostriedkom na preskúmanie práve tých myšlienok a emócií, ktorých nie sme si vedomí. V symbolickej rovine totiž odzrkadľujú naše osobnostné stránky, emočné prežívanie, radosti aj starosti.“ Hovorí o snoch, ktoré sú jeho vášňou aj prácou, psychológ Dušan Fábik. Téme snívania sa venuje aj vo výskumnej rovine a keď som ho v jednom podcaste počula o snoch rozprávať, chcela som vedieť viac.  

Teším sa, že prijal pozvanie hosťovať v Midlife Hacks a podelil sa o svoje znalosti a skúsenosti z terapeutickej práce so snami, s ktorými má bohaté skúsenosti.  

Pýtala som sa Dušana na to, ako snívajú midliferi a midliferky, prečo sú pre nás sny dôležité a ako s nimi pracovať tak, aby sme lepšie spoznali svoje nevedomé procesy, od ktorých závisí kvalita nášho života. 

Návody na prácu so snárom nečakajte. Po prečítaní rozhovoru zistíte, že snár nepotrebujete :-)  Skôr sa vám hodia „veľké sny“, ktoré majú pre váš život zásadný význam. 


Dušan, teba sny fascinujú z terapeutického, aj z výskumného hľadiska. Aká bola tvoja cesta k tomu, že sny z rôznych perspektív vypĺňajú tvoj život? 

Fascináciu snami si pamätám už od detského veku. Veľmi rád som čítal obrázkový snár, rozprával o svojich snoch alebo počúval sny druhých ľudí. Záujem o sny na odbornej úrovni sa začal formovať po vysokoškolskom štúdiu. Dovolím si povedať, že v danom čase som veľmi dôsledne preštudoval prakticky všetky terapeutické prístupy a spôsoby ako pracovať so snami. 

Paradoxne som však zostal z tohto štúdia sklamaný a frustrovaný. Zistil som, že prakticky neexistuje žiadny vedecky podložený koncept pre prácu so snami a každá psychoterapeutická škola pracuje so snami primárne cez optiku svojho psychoterapeutického svetonázoru. Freudiáni vykladajú mnohé symboly v sne ako matku či otca, jungiáni ako archetypy, gestaltisti ako projekcie, daseinsanalytici ako danosti atď. Vyplynulo mi z toho, že význam sna definuje vzdelanie psychoterapeuta, nie objektívny vedecký údaj. 

Priviedlo ťa to k tomu, že si sa rozhodol objaviť svoj vlastný spôsob, ako k snom pristupovať? 

Ešte predtým som preštudoval knihy eklektického charakteru, ktoré odporúčajú využívať a kombinovať viaceré prístupy a náhľady pre prácu so snami. V rámci tohto konceptu určuje tú správnu interpretáciu klient. Tento pohľad som považoval za neinvazívny, ale z pohľadu vedy opäť katastrofálny. Pri troche zveličenia by som povedal, že je to podobné, ako keby sme mali nejaké zdravotné ťažkosti, lekár nám prečíta zoznam možných chorôb a my by sme si mali vybrať, čo nám najviac „pasuje“. 

Z dôvodu tejto nespokojnosti som sa obrátil z terapeutickej na vedeckú literatúru a začal som študovať snívanie z vedeckého pohľadu. Na moje prekvapenie skrývali výskumy a štúdie obrovské množstvo informácií, ktoré sa dajú využiť aj v psychologickej či psychoterapeutickej praxi. Na základe nich som potom sformoval svoj prístup práce so snami „Personality integrity approach“, o ktorom som začal v posledných rokoch písať v štúdiách.  

Spýtam sa úplne jednoducho: načo sny vlastne potrebujeme? 

Sny spracúvajú naše emócie a emočné podnety z bdelého života, ktoré sme v bdelosti prehliadli, nedostatočne prežili či priamo potlačili. Vďaka celému procesu snívania sa podporuje celý rad emočných kompetencií a schopností, napr. emočná regulácia či emočná pamäť. 

Pokiaľ by sme nemali možnosť snívať, veľmi rýchlo by sme začali mať problémy s reguláciou nálady a kontrolovaním našich impulzov a pohnútok. Kvôli nespracovaným emóciám spôsobených absenciou snívania, by sme boli zaplavení množstvom netriedených emócií, ktoré by z dlhodobého hľadiska preťažovali našu psychiku. Stupňovali by sa úzkostné či depresívne symptómy. 

Pravidelné snívanie možno považovať za našu každodennú psychohygienu. Mnohí výskumníci prirovnávajú snívanie priamo k psychoterapii, ktorej cieľom je rovnako spracovať naše emócie a najrôznejšie emočné zážitky.

Je pravda, že človek v strednom veku menej sníva?

Každý z nás sníva každú noc, približne rovnakú dobu. Je však pravda, že sa líšime v schopnosti zapamätať si sny až do bdelého stavu. Najvyššia frekvencia zapamätaných snov je v adolescencii a mladej dospelosti, následne počas stredného veku klesá. Najnižšiu frekvenciu dosahuje v seniorskom veku.

Dobrá zapamätateľnosť snov v období adolescencie a mladej dospelosti sa vysvetľuje tým, že v týchto obdobiach je človek vystavený najintenzívnejším emóciám. Nadväzujú sa prvé pracovné kontakty, prichádzajú prvé lásky, strachy zo zlyhania atď. Tieto intenzívne emočné skúsenosti sa následne spracúvajú v snívaní, čo vytvára veľmi intenzívne sny, ktoré sa dlhodobo a ľahko zapamätajú.

V období stredného veku zažíva človek v partnerskej či pracovnej oblasti viac stability, čo spôsobuje, že v priemere sa objavujú už menej intenzívne sny. Z toho dôvodu si ich aj ľudia menej zapamätajú.  

Môže byť obsah našich snov špecifický v závislosti od životného obdobia? 

Áno, obsah snov je pomerne špecifický od životného obdobia. V období adolescencie a mladej dospelosti si mladí ľudia vytvárajú svoju identitu, vytvárajú si obraz o tom, akí chcú byť a čo by mali dosiahnuť. Neraz sami seba tlačia do výkonov, sú na seba prísni, čo môže viesť k snom, kde sú snívajúci ohrození alebo čelia nejakému nebezpečenstvu.

V strednej dospelosti je už výskyt úzkostných snov alebo nočných mor menej frekventovaný. Pochopiteľne, vyskytujú sa aj v tomto období, ale v priemere už menej ako v mladej dospelosti. Pre obdobie stredného života sú, naopak, typické sny s duchovnejším a hĺbavejším obsahom, v ktorých sa zrkadlí zmysluplnosť života či duchovná podstata našej osobnosti.  

Ako si sama viackrát písala, obdobie strednej dospelosti sa vyznačuje tým, že človek cíti intenzívnejšiu potrebu po naplnení zmysluplnosti svojho života a s väčšou naliehavosťou hľadá cesty, po ktorých sa vydať v druhej polovici života. Dôsledkom je, že sa častejšie vynárajú sny s obdobnou tematikou. 

Mnohí autori využívajú pre tieto sny názov „veľké sny“, ktorými zdôrazňujú ich význam pre sebarealizáciu v našich životoch. Často ide o sny vysoko intenzívne, s pútavými obrazmi či duchovnými emóciami. Veľké sny si ľudia obyčajne dlho a presne pamätajú a neraz ich ovplyvnia pri nachádzaní svojej životnej cesty. 

V snoch sa zrkadlia naše priania, emócie, konflikty… Vstupujú do nich aj súvislosti z aktuálnej situácie premiešané s našou minulosťou a ovplyvnené úvahami o možnej budúcnosti. Ako to využívať vo svoj prospech? 

Sen spracúva naše emócie či emočné podnety, ktoré zostali v bdelosti prehliadnuté, nevyjadrené či nedostatočne prežité. Analýzou sna si môžeme sprítomniť, uvedomiť a prežiť všetky naše potreby, tendencie či rôzne stránky osobnosti. Vďaka tomuto sebapoznaniu môžeme vnímať svoju osobnosť a potreby omnoho komplexnejšie a hlbšie. 

Snívanie nám teda priamo nepredloží riešenie danej situácie alebo nevyrieši náš konflikt. Analýzou sna však dokážeme spoznať naše tendencie a pohnútky, vďaka čomu sa môžeme rozhodovať zodpovednejšie a v súlade s naším autentickým JA.

Vravievaš, že v snoch sa dostávajú k slovu naše pravé emócie, ktorým sme čelili už v bdelosti. Viem si predstaviť, koľko ľudí sa bojí práve tejto intenzity. 

Áno, mnoho ľudí neraz vydesí informácia, že všetky emócie v sne sú naše vlastné pocity pochádzajúce z bdelosti. Ľudia majú tendenciu svoje emócie v sne externalizovať a pripisovať vonkajším okolnostiam. Napríklad, sníval sa mi úzkostný sen, lebo som pozeral nepríjemný, agresívny film. Alebo, snívalo sa mi o hanbe, lebo mi kamarát rozprával jeden zahanbujúci zážitok. Pravdou však je, že nesnívame o druhých, ale vždy je všetko v sne späté a prepojené s nami samými. 

Je zaujímavé, že táto informácia často vydesí aj samotných odborníkov ako sú psychológovia či psychoterapeuti. Mnohí z nich predpokladajú, že rôzne emócie ako pocity viny, hanby či strachu zo zlyhania už majú „za sebou“ a je nepatričné, aby ich ako odborníci na ľudskú dušu zažívali. Platí preto, že pokiaľ sa im objavia v sne, nie vždy sú ochotní pripustiť, že ide o ich vlastné emócie, ktorým boli vystavení v bdelosti. Veľmi často sa ich snažia náročnými intelektuálnymi spôsobmi externalizovať.  

Ty povzbudzuješ klientov, že negatívnych emócií v sne sa rozhodne nemusia obávať.

Pokiaľ niektoré emócie v sne budeme prehliadať alebo ich vznik pripisovať nejakej inej udalosti v bdelom živote než nášmu vlastnému vnútru, oberáme sami seba o možnosť rásť. Naopak, spoznaním danej emócie, jej uvedomením a prijatím, získavame celistvosť svojej osobnosti a integrujeme aj menej reprezentatívne zložky svojho JA. Myslím si, že práve o tom je komplexnosť osobnosti, a o tom je prístup Personality integrity approach, ktorý stále budujem a rozvíjam.

Počúvam v príbehoch klientov, že sa im v snoch odohráva „všeličo veľmi živé“. Vydesí ich, ak sú v sne agresívni, zlí, zabíjajúci. Tá symbolická rovina sa im vo vlastnom výklade sna ťažko hľadá. Čo odporúčaš pre „sebaanalytickú“ prácu so snami?  

Ak človek spozná niekoľko základných vedeckých mechanizmov fungovania snov, nemusí byť až také náročné spoznať význam snov. 

V prvom rade odporúčam všímať si emócie v sne a následne premýšľať, v akých oblastiach v živote sa cítime podobným spôsobom. Už len táto drobná úvaha nás môže nasmerovať k oblastiam v živote, ktorých sa sen týka.

V druhom rade odporúčam na podklade výskumov a štúdií, interpretovať rôzne objekty v sne ako sú napríklad zvieratá, fantazijné či bizarné postavy, ako naše vlastné stránky osobnosti. Uvediem to na jednoduchom príklade. Ak v sne napríklad zabíjam leoparda, možno zabíjam, potláčam svoju agresívnu stránku osobnosti. Ak zabíjam alebo som agresívny na dieťa, možno som agresívny, utláčam či zabíjam svoju hravú, živú stránku osobnosti. Pokiaľ zabíjam niekoho chamtivého, možno sa snažím všemožne potlačiť svoju prospechársku a sebeckú stránku osobnosti. 

Naopak, pokiaľ v sne niekto ubližuje mne, zabíja ma alebo znásilňuje, mal by to byť impulz premýšľať, či v nejakej oblasti v živote neubližujem sám sebe. Odporúčam zvážiť, či nie som v niektorých smeroch na seba prehnane nátlakový, či sám seba do niečoho „neznásilňujem“. 

Uvedomujem si, že niektoré psychoterapeutické systémy by podobné sny mohli poňať aj iným spôsobom, avšak na podklade objektívnych vedeckých údajov odporúčam vnímať postavy v sne ako niečo, v čom sa odrážame my sami.   

Mnohí midliferi a midliferky majú duchovné sny. Ako to pomáhaš svojim klientom zmapovať?

Duchovné sny obsahujú zväčša neobyčajné obsahy, veľmi intenzívne emócie a vyznačujú sa veľmi dobrou zapamätateľnosťou. Už Carl Jung písal, že podobné sny zanechávajú u ľudí hlboký dojem a radi o nich rozprávajú.

Pokiaľ sa takýto sen vyskytne u môjho klienta, mám k jeho snu veľkú úctu a veľký rešpekt. Mojím jediným cieľom vtedy je sprevádzať klienta pri jeho plnom prežívaní a preciťovaní. So záujmom ho počúvam a parafrázovaním či reflektovaním prehlbujem emócie a pôžitky zo sna. Nechávam klienta, nech sa sám unáša svojím snovým zážitkom, pričom zvedavo a trpezlivo čakám, aké dojmy v ňom sen vyvolá alebo zanechá. Na konci tejto veľmi umiernenej analýzy sa pýtam len neinvazívne otázky, napríklad: Ako sa teraz pozeráte na svoj bdelý život? alebo Čo tento sen znamená pre váš bdelý život? Jednoducho, nevykonávam žiadne interpretácie ani intelektuálne závery, len sprevádzam.

Ako sa dajú sny využiť na to, aby sme sa v realite väčšmi zapodievali tým, čo nám dáva zmysel? 

Pri práci so snami, ich analýzou či sebaanalýzou spoznáme emócie alebo vlastné osobnostné stránky, ktoré sme si v bdelosti nemuseli uvedomiť. Môžeme zistiť, že okrem svojej dravej stránky osobnosti máme aj výraznú jemnú či citlivú. Alebo naopak, môžeme objaviť, že okrem jemnej, emočnej stránky osobnosti v nás existuje aj veľmi priebojná či cieľavedomá časť. 

Integrovaním všetkých stránok našej osobnosti sa mení aj naše správanie. Vo svojich životoch sme schopní konať jemne aj priebojne, skromne aj zdravo narcisticky, hanblivo aj sebavedome, jednoducho v súlade s celým naším JA. Napĺňaním všetkých stránok našej osobnosti si vytvárame väčší pocit zmysluplnosti v živote a tendenciu k sebarealizácii. Automaticky sa tak vydávame smerom, ktorý je typický a najprirodzenejší pre podstatu nášho JA.

Viac o Dušanovej práci sa dozviete na jeho webe: https://www.bratislavapsycholog.sk/

Facebook
Twitter
LinkedIn
Prešla som jednu etapu životnej cesty bez toho, aby som sa „hlbšie“ pozerala do svojho srdca. A hoci sa mi naplnil detský sen a roky som pôsobila ako publicistka, moje pravé poslanie je v pomáhajúcej profesii. Môj osobný zmysel života „prehovoril“ presvedčivo a zanietene, keď som objavila koučovanie. Teraz som šťastná, že môžem „hľadajúcich“ sprevádzať na ceste za otvorením brány do vlastného vnútra, aby si zodpovedali, kým sú, čo v nich je a kam chcú smerovať.
Mgr. Janette Šimková
akreditovaná koučka