Emócie majú nad nami omnoho väčšiu moc, než sme im ju niekedy ochotní priznať. Tie nepríjemné a negatívne nás zraňujú, môžu byť neznesiteľné, neodbytné a spôsobujú bolesť. Keď ich potlačíme, poprieme alebo zavrhneme, vyhneme sa im iba na chvíľu. Pravdaže, sme vynaliezaví, ako zlosť premôcť čokoládou, hanbu prekryť nakupovaním a smútok nahradiť zážitkami.
Emócie sa však nedajú oklamať ani odbiť. Majú svoj vlastný spôsob, ako nás prinútia brať ich na vedomie.
Zvyknú sa nám pomstiť napríklad:
- Nevysvetliteľným záchvatom hnevu.
- Bolesťou v krku zakaždým, keď si naložíme omnoho viac, než dokážeme zvládnuť.
- Neočakávanými nepríjemnosťami: ťuknete si auto alebo zmeškáte niečo dôležité.
- Konfliktom s úplne iným človekom, než ktorý vás nahneval, zarmútil alebo sklamal.
- Opakovanými, neustále sa vracajúcimi zápalmi.
- Ekzémami.
- Stratou hlasu.
- Nehodami a úrazmi.
- Nepochopiteľnou únavou.
- Nočnými morami.
Nevyjadrené emócie od nás neodchádzajú
Iba čakajú na svoju príležitosť, aby vyšli najavo neskôr v omnoho intenzívnejšej podobe. A hoci svoje pravé city skrývame v domnienke, že budeme v bezpečí pred druhými, vzdialime sa tým sami pred sebou. Čím sme väčšmi na úteku pred sebou, tým väčšmi nás vlastné emócie naháňajú.
Emócie majú jednu špecifickú vlastnosť – sú prudko nákazlivé
Ľahko vieme prebrať alebo si privlastniť pocity druhých. Pokým ide o tie pozitívne, vďaka za to. Ale pri tých negatívnych máme vlastné zásoby, nepotrebujeme ich navyšovať. Akurát, keď nie sme v strehu, nie vždy o tom môžeme slobodne rozhodnúť.
DOBRE POZNAŤ A RIADIŤ SVOJE POCITY = BYŤ EMOČNE ADAPTABILNÍ
Patrí k tomu aj efektívne zaobchádzanie s pocitmi iných ľudí. Učíme sa to vďaka sebauvedomovaniu, ktoré otvára dvere emočnej inteligencii.
Dobre sa nám to trénuje vďaka spriehľadňovaniu nášho vnútorného pocitového sveta:
- Analyzujte, čo s vami emócie robia.
Po dni plnom pocitov (to je vlastne každý) sa v pokoji posaďte a pokúste sa dešifrovať, čo s vami emócie počas dňa robili. Pýtajte sa: „Čo som to vlastne cítila, cítil?“ Vďaka pravidelným sebareflexiám sa to postupne naučíte robiť už v okamihu, kedy pocit prichádza a rovno si uvedomíte, čo naozaj cítite. Tým sa aktivuje logické myslenie, ktoré dozrie, aby nenastal emočný únos. Ten sa spúšťa, keď emócia naberie takú intenzitu, že vypne racio. Vtedy nespoznávame samých seba a sme v emočnej explózii.
- Používajte filter na obmedzujúce a limitujúce myšlienky.
Vedia totiž splodiť veľa nepohodlných emócií. Každú takú nanič myšlienku, ktorá chce ovplyvniť vašu náladu začnite vetou: „Teraz mi napadlo…“ Namiesto toho, aby ste si povedali: „Nič sa mi nedarí“, si poviete: „Teraz mi napadlo, že sa mi nič nedarí.“ Takto opisne vyjadrené je to menej vplyvné a vy máte možnosť vybrať si, čo s tým urobíte.
- Podrobte svoje pocity preskúmavaniu ako detektív.
Keď v duchu skonštatuje: „Teraz som naštvaný“, zároveň sa spýtajte: „Som iba naštvaný, alebo sa za mojím hnevom skrýva ešte niečo iné?“ Emócie sa rady vrstvia, vtedy majú väčšiu moc. Keď odhalíte všetky „plátky“, získate objektívnejší prehľad a možnosť nedať sa nimi zmanipulovať. Za takým hnevom býva neraz pridružená napríklad zatrpknutosť, frustrácia, rozčúlenie, netrpezlivosť…
- Trénujte otužilosť zotrvávať v pocitoch.
Nemusíte reagovať okamžite. Na začiatku je ten emočný nápor neznesiteľný, býva ako tlaková vlna. Keď ho ale nebudete hodnotiť, iba vezmete na vedomie, čo cítite, môže odznieť. Tak totiž pocity fungujú. Keď ich prijmete a priznáte, prídu si legitímne potvrdené a ich úloha sa naplnila. Máte plné právo byť znechutený, ale keď si hovoríte, že by ste to nemali cítiť, idete proti tomu, aké to pre vás je. Ak sa s emóciami pustíte do boja, vymyslia stratégiu, ako vám dať vedieť, kto má navrch.
- Ctite moc zrkadlového neurónu.
Keď sa na ľudí neusmievate, ani oni sa na vás neusmievajú. Keď sa o ľudí a ich život nezaujímate, ani o vás sa nikto nezaujíma. Keď ste zameraný iba na seba, nepocítite blízkosť niekoho iného. Bez empatie nejde mať naplnené vzťahy, ktoré sú zdrojom spokojnosti a radosti. Ovplyvňovať svoje pocitové prežívanie môžete aj vďaka tomu, že vysielate to, čo chcete prijímať. Pocity si vytvárate tým, ako o veciach uvažujete a potom sa na základe toho správate. Druhí vám to radi opätujú. V tom dobrom, aj v tom zlom.
P.S. Môžete sa spoľahnúť na to, čo vystihla Susan Jeffers: „Pocit istoty nevyplýva z toho, že niečo vlastníme, ale že niečo zvládame.“
