Poznáte to, keď sa chcete niekam dostať, nestačí si iba zaobstarať mapu. Rovnako je to v živote, kde nepomôžu iba návody a inštrukcie. Je totiž pravdepodobné, že vždy bude nejaká časť cesty v rekonštrukcii a značenie bude zmätočné. Do toho sa pripletú zátarasy v podobe obranných mechanizmov ega, prekážajúce a zavádzajúce. A keďže neexistuje iba jeden spôsob a jedna cesta, nejaké to blúdenie je nevyhnutné.
Človek, nech má akokoľvek rád istoty a precízne vypracované mapy, sa neraz musí vydať do neznáma. Nemôže sa spoliehať iba na navigáciu. Dobre vie, že aktualizovať treba pravidelne, lebo všetko sa rýchlo mení.
V tejto súvislosti mi napadla metafora s varením: recept na instantnú polievku si zvyčajne nepýtame, ale taký poctivý vývar je už iná vec. A úspech – mám na mysli akékoľvek snaženie, dotiahnuté do konca – nedosiahneme tým, že prášok zalejeme horúcou vodou. Cesta k nemu začína starostlivým vyberaním prísad a pokračuje pomalým varením. A grif, ten získavame až po niekoľkých pokusoch, ale iba vtedy, ak celému procesu venujeme maximálnu pozornosť. Rýchlo zistíme, že urýchľovanie uškodí výsledku. Trefne to vystihol Richard St. John, ktorý poznamenal: Stále hľadám príklad „úspechu cez noc” a stále mi uniká. Ak nejaký objavíte, pošlite mi fotku a ja ju vystavím vo vitrínke spolu s rozmazanými fotkami Lochnesky, Yetiho, UFO a puberťáka, ktorý poslúchol svojich rodičov.
Puberťáka mám doma živého a je to úžasná výzva. Aj preto, lebo si pri ňom denne uvedomujem, že aj malé a zdanlivo nepodstatné veci môžu zavážiť a mali by sme im venovať pozornosť. Môžu totiž ovplyvniť jednu zásadnú vec: najväčšou odmenou za úsilie nie je to, čo za to dostaneme, ale to, čím sa pritom staneme.
