Ako sa vyrovnávaš s obmedzeniami (ak nejaké vnímaš), ktoré pribúdajúce roky prinášajú?
Obmedzenia sú iba v hlave. Ak sa mi objavia, tak idem do hĺbky a pátram, čo za vzorec či strach mám v podvedomí. Mám pocit, že odkedy som odišla z “korporátu”, roztiahla som krídla a môžem robiť čokoľvek. Skôr vnímam rýchlosť plynutia času a väčšmi si vyberám, čomu dám pozornosť.
Máš návyk alebo rituál, ktorý ti pomáha žiť naplnený život bez ohľadu na vek?
Riadim sa zásadou: „Čo najhoršie sa mi môže stať, ak to skúsim“?
Odpovede mi prichádzajú v meditáciách a v stíšení sa. Skôr si dávam pozor, kde a na čom strácam energiu, tak do takých veci v budúcnosti nejdem.
Tým, že je človek starší, už mu menej záleží na tom, čo si o ňom iný pomyslia.
Na čo sa tešíš vo svojej druhej polovici života?
Mám 52 rokov a podľa mayského kalendára sa hovorí, že je to vek na kompletný reštart. Mne sa to v skutočnosti stalo, kedy som po 22 rokov skončila v práci a otvorili sa mi nové dvere. Po roku mám pocit, že to bol minulý život. Čerpám skúsenosti, znalosti a múdrosť z toho, čím som si prešla, ale je to už vzdialené a cudzie.
Stále mám v hlave, ako pomôcť lídrom zmeniť optiku, ako priniesť do firiem novú kultúru postavenú na hodnotách, aby ľudia naplno využívali svoj potenciál a svoje dary.
Robí ti niečo vrásky v súvislosti s pominuteľnosťou života?
Vnímam, že smrť je len iná forma bytia našej duše. Neustále sa učíme, rastieme a teraz som v tomto tele, takto sa volám a mám takúto formu života. V skutočnosti je tento život len zlomok našej existencie a máme si ho užiť, priniesť svetlo do našich životov. Byť príkladom pre iných a pomáhať meniť postoj.
Čo ti pomáha ráno vstávať s radosťou z postele?
Zvedavosť, vzrušenie, vďačnosť, že mám k dispozícii ďalšie hodiny, kedy môžem priniesť tú najlepšiu verziu seba.
Tvoj odkaz pre čitateľov bez ohľadu na vek?
Odvaha skúšať nové veci a robiť to najlepšie, čo v tom danom okamihu vieme. Život je neustála zmena a potrebujeme aj my samých seba vnímať, že v každý moment sme iný. Zároveň, byť pravdivý sám k sebe a pýtať sa, či veci, ktoré robím, mi idú od srdca alebo sa do nich vkladám, lebo sa to odo mňa očakáva. Potrebujem poznať svoje pohnútky: túžim po uznaní, poháňa ma potreba vyhovieť, byť videný alebo, naopak, blokuje ma strach?
Ivana Molnárová (1971) je mentorka, koučka a bývalá dlhoročná TOP manažérka Profesie. Rešpektovaná a obdivovaná líderka sa aktuálne zameriava na vzdelávanie lídrov a poukazuje na krízu hodnôt v biznise.
Ivane môžete napísať mail: ivamolny@gmail.com alebo ju kontaktovať na Linkedine https://www.linkedin.com/in/ivana-molnarova-a45a17/
