Duševné zdravie nie je pocit, ktorý sa nás raz dotkne

img_3230

Je to priebežné zbieranie pocitov. Takých, ktoré majú potenciál stabilizovať mentálne a emočné prežívanie a eliminovať stres a záťaž.

Ako zbytočne nehúpať misky vnútornej rovnováhy?

Žijeme obdobie, kedy sa nám prirodzenejšie chápe, že všetci máme „nepríjemnosti a zložitosti“, ktoré musíme znášať. Okrem toho, čo sa deje okolo nás, na nás väčšmi doľahli aj problémy životného štýlu. Veľké vystavenie stresu ovplyvňuje náš imunitný systém a nervovú sústavu. Zle spávame a podvedomie sa nemá kedy spájať s nevedomím, aby sme načerpali zmysel z udalostí odohratých počas dňa. Nedostatočne sa hýbeme, čím sa otupuje myseľ, ktorá potom produkuje negatívne a toxické myšlienky. Vyvážene nejeme, na čo dopláca metabolizmus a spotrebúva omnoho viac energie, ktorú berie z iných procesov. Mohla by som vymenúvať ďalšie prehrešky, ktorých sa dopúšťame, a tak sa oberáme o životnú silu a vitalitu. 

Fungujeme v „prežívacom režime“

Dobre vieme, ako veľa vecí nám škodí, ale aj tak ich robíme. Ten vyrval v hlave totiž nie a nie stíchnuť. Nedarí sa nám dostať pod kontrolu svoje nefunkčné a sabotérsky zvyky. Má to prostú odpoveď: Cítiť sa skvelo totiž vyžaduje každodennú prácu – mentálnu, emočnú, fyzickú aj duchovnú. A keď sme vyčerpaní, nemáme na to kapacity a energiu. A tak sa cyklíme a držíme z posledných síl v točiacom sa kolobehu… 

Neraz chce naša duša od toho všetkého utiecť ďaleko preč a volá o pomoc. Preto sa o svoje mentálne zdravie potrebujeme starať minimálne tak, ako o každodennú hygienu. Potrebujeme byť v spojení s vlastnou podstatou, aby sme sa necítili izolovaní, zmätení a stratení. A bez rozpačitých pocitov, čo s tým všetkým vlastne môžeme robiť?  

Duševné vysilenie naberá na intenzite

„Nič ma nebaví a desí ma, že ani s tým nevládzem nič robiť.“ „Neviem sa z ničoho tešiť.“ „Musím sa nútiť robiť veci, ktoré som predtým robil s ľahkosťou.“ „Stratila som šťavu.“ „Ja som fakt taký ustatý, že ani nežijem.“ Ťažké povzdychnutia na pohovke v koučovni – denne. Je jedno, akú tému s klientmi rozoberám, skončíme pri vyčerpaní a vysilení. Pri únave z mentálnych príčin, lebo nič nie je vyčerpávajúcejšie, ako sa mobilizovať k tomu, že musíme ešte vydržať. Bez oddychu a prístupu k roztopašiam a radosti. 

Všetky typy únavy sú vo svojej podstate dôsledkom zvýšenej záťaže. Darmo sa posledné mesiace upokojujeme najvynaliezavejšími spôsobmi, hlavu neoklameme. Snaha o únik z neznesiteľného pocitu bezmocnosti býva zmarená realitou. Je to ako chcieť zostrojiť perpetuum mobile, ktoré by trvalo vykonávalo prácu bez dodávania energie. Nie je to možné, lebo je to v rozpore s fyzikálnymi zákonmi. Napriek tomu, že to vieme, duševné nutkanie nám nedá pokoj a breše na nás, že sa máme snažiť viac. Spôsobí to efekt, ktorý nazývam ‚odvaha za desať bodov, schopnosť uniknúť za deväť‘

Únavu si nenamýšľame

Myšlienky – naše vlastné, blízkych, priateľov, kolegov, známych, ale aj tie z médií a online sveta, nás denne zahlcujú a prekážajú nám v prežívaní reality „tu a teraz“. Nútia nás zaoberať sa s obsahmi, ktoré sa nedajú ignorovať alebo prehliadať, a premietajú sa do nášho prežívania. Aj keď myšlienky filtrujeme, sú hlavným zdrojom pocitov viny, bezmocnosti, strachu, beznádeje a smútku. Nedokážeme zastaviť myslenie, ale vieme sa odpútať od myšlienok. Chce to tréning, ktorý nám vie priniesť istú úľavu, aby sme sa nevysiľovali vecami, na ktoré nemáme dosah. 

Štyri typy ako prvá pomoc

Sú skvelo variabilné (s návodmi všade na internete), a hoci vás nezbavia okamžite únavy, výrazne prispievajú k tomu, aby ste si dopriali odvahu pôsobiť na svoje prežívanie, aj keď nevládzete a nechce sa vám. Môžete si vtedy nadeliť desať bodov. Keď si poviete, že chcete od niečoho uniknúť a pustiť to, prestať na seba vyvíjať nátlak alebo sa hecovať do výkonov na 120 %, tak si nadeľte deväť bodov. Oba postoje sú kľúčové a ten druhý nie je zbabelý, je o luxuse dovoliť si nebyť v každej chvíli dokonalí a ústretoví so snahou všetkým vyhovieť. Pozitívne sebectvo je výborný ochranný plášť pred odpálením sa. 

Relaxačné cvičenia 

Spočívajú v striedavom napínaní a uvoľňovaní skupín svalstva po celom tele. Keď je preťažená myseľ, sústredenie sa na telesné pocity odvádza pozornosť od neproduktívneho myslenia, ktoré má záľubu vo vytváraní katastrofických scenárov a negatívnych úvah.

Sústredenie sa na dych 

Pri rušivých myšlienkach nemá význam zastavovať ich (poznáte to, nemáte myslieť na ružového slona so zelenými bodkami), ale presunúť pozornosť na dych. Je to bezpečnejší cieľ sústredenia sa, než je myslenie. Vďaka vedomému dýchaniu sa učíte pozornosť riadiť a udržať ju na „jednom“ mieste, bez rozptylu a odbiehania niečo riešiť. Tak sa harmonizujú hemisféry a nevytvára sa zbytočné vnútorné napätie. 

Meditácia

Je v podstate riadená koncentrácia. Je jednoduchá a zároveň zložitá: ide o spôsob, ako udržať sústredenú pozornosť a ťažká preto, lebo si vyžaduje zmenu návykov, kedy nechávame svoju myseľ túlať sa, kde chce. 

Predstavivosť

Pomáha pri tom, že aj keď sme „dole“, môžeme predstierať, že sa cítime inak. Nie preto, aby sme sa oklamali, ale aby sme si povedali, že nemusíme nasledovať emócie, ktoré nás vysiľujú. Je to ako s placebom – čomu uveríme, to pôsobí. Je to o výzve nachádzať a vytvárať maličké radosti a čerpať z vďačnosti, ktoré nás nadľahčia, keď si prídeme privalení žulovou platňou. Než zozbierame silu odvaliť ju alebo spod nej vyliezť, prispôsobíme sa, aby nás tlačila čo najmenej. Aj tým, že stereotyp narúšame a zostávame aktívni v hľadaní podnetov na rozptýlenie. 

Facebook
Twitter
LinkedIn
Prešla som jednu etapu životnej cesty bez toho, aby som sa „hlbšie“ pozerala do svojho srdca. A hoci sa mi naplnil detský sen a roky som pôsobila ako publicistka, moje pravé poslanie je v pomáhajúcej profesii. Môj osobný zmysel života „prehovoril“ presvedčivo a zanietene, keď som objavila koučovanie. Teraz som šťastná, že môžem „hľadajúcich“ sprevádzať na ceste za otvorením brány do vlastného vnútra, aby si zodpovedali, kým sú, čo v nich je a kam chcú smerovať.
Mgr. Janette Šimková
akreditovaná koučka