Náš mozog si vyvinul inteligentný spôsob na riadenie energie potrebnej na rozhodovanie. Súvisí to aj s tým, že hoci mozog tvorí asi len dve percentá telesnej hmotnosti človeka, využíva približne dvadsať percent všetkej energie, ktorú telo vyprodukuje. Je to pohon orgánov na všetky štyri kolesá ako veľké terénne auto. To znamená, že rozhodovanie a analyzovanie každého aspektu života je tvrdá drina a mozog robí všetko, čo môže, aby sa vyhol námahe. Neznamená to, že mozog je lenivý. Ide len o rozloženie síl. Kam bude smerovať vaša pozornosť a priority, tam pôjde aj on. Týchto desať pravidiel vám pomôže priviesť mozog na tú správnu cestu a nájsť pre seba to správne rozhodnutie.
1. Rozhodujte sa chladnou hlavou, no nepodceňujte emócie
Emócie nám pomáhajú rozhodovať sa v neprehľadných situáciách a v momentoch, keď musíme vyberať z množstva informácií a na dôkladnú analýzu skrátka nie je čas. Racio nám zase poslúži pri jednoduchších rýchlych rozhodnutiach. Spoľahlivá metóda pri zložitých dilemách je získať všetky informácie, zveriť ich podvedomiu a nechať ho istý čas nezávisle pracovať. Na niektoré rozhodnutia sa potom stačí vyspať. Správne sú tie rozhodnutia, pri ktorých zachováme chladnú hlavu. Keď je človek v moci pokušenia, pod vplyvom silných emócií alebo nátlaku, ktorý hlavu rozžeraví, idú všetky jeho najlepšie zámery bokom. Oplatí sa poznať spôsoby chladenia vlastnej hlavy – starajú sa o lepšie rozhodnutia o svojich prioritách.
Pozor na unavený mozog, lebo má sklon robiť veci, ktoré vyžadujú menší výber a nesú so sebou menšie riziko. To znamená, že prepracovaný, vyčerpaný mozog nedokáže zvoliť správne. Oplatí sa preto rozhodovať, pokým je mozog svieži, nie pri veľkej záťaži, napätí a preťažení.
2. Umlčte vnútorného záškodníka
Dôvodom, prečo sa niektorí ľudia nedokážu rozhodnúť, môže byť nedostatok sebadôvery. Človek sa bojí zlyhania a neúspechu a to mu bráni trúfnuť si a odvážiť sa. Veľkú rolu zohráva aj strach zo zmeny. Sme tvorovia zvyku a akákoľvek zmena, hoci pozitívna a očakávaná, je pre nás záťažou. Radšej teda zostávame v známom trápení, než by sme sa odhodlali k skoku do neznámych vôd, tobôž keď sme konzervatívne typy a nemáme radi vybočovanie zo zabehnutých koľají.
Zneistenie spôsobujú aj pochybnosti o správnosti vnútorného hlasu. Nie sme naučení pripísať význam vlastným pocitom a tušeniam.
Evolučne to však máme zakotvené, čo v nás často vyvoláva zmätok. Pri sprevádzaní klientov zažívam „vnútorného záškodníka“. Tak zjednodušene volám obavy, ktoré bojkotujú rozhodovanie. Úzko spolupracujú s vnútorným kritickým hlasom a udržiavajú status quo. V realite to potom často vyzerá tak, že keď urobíme jeden krok dopredu, vrátime sa pre istotu o dva späť, pretože čo ak…
Tam sa naša predstavivosť rozbehne a vyrobí zo päť katastrofických scenárov. Čiže prajeme si zmenu, ale zároveň ju sabotujeme a potom musíme riešiť vnútorný nesúlad, lebo nás sa dostaneme do začarovaného kruhu.
3. Zozbierajte všetky informácie, no neanalyzujte príliš
Efektívne rozhodovanie treba začať presným určením podstaty problému, ktorý sa usilujete vyriešiť. Dilemu, krízu alebo problém sformulujte do podoby otázky. Mám odísť z práce? Mám sa presťahovať? Mám zotrvať v momentálnom vzťahu alebo ho ukončiť? Vytvorenie správnej otázky pomáha, pretože veľa zložitých problémov je popretkávaných vedľajšími a vnútornými rozptýleniami a odbočkami.
Potom je to proces postupného skúmania, ktorý sa začína zabezpečením všetkých informácií, ktoré sa problému týkajú.
Netreba to však prehnať, stačí dostatočné množstvo, aby ste mali celkový obraz. Keď máte pocit, že už máte aký-taký obraz, ale stále vás to vháňa do ďalšieho zisťovania, bude to pravdepodobne iba tendencia odložiť rozhodnutie. Ďalším krokom je zváženie a prehodnotenie informácií, ktoré máte k dispozícii.
Do hry vstupuje správny úsudok, zdravý rozum a kritické myslenie vedúce k analýze. V tomto štádiu treba brať do úvahy všetky zozbierané informácie a porovnať ich so svojimi vnútornými hodnotami – nádejami, cieľmi, snami a potrebami.
4. Skúste pravidlo „troch desiatok“ Suzy Welchovej
Spočíva v tom, že si položíte tri otázky:
- Aké budú pri hľadaní riešenia problému dôsledky každej možnosti o desať minút?
- O desať mesiacov?
- O desať rokov?
Nejde o presný čas, počet dní či mesiacov. Prvá desiatka označuje „práve teraz“, teda o minútu, hodinu alebo o týždeň. Druhá desiatka predstavuje čas v blízkej budúcnosti, keď sa začne prejavovať počiatočná reakcia na vaše rozhodnutie a dôsledky možno reálne predpokladať. Tretia desiatka reprezentuje vzdialenú budúcnosť, ktorú si možno predstavujete len hmlisto, ale má význam skúmať ju bližšie. Potom nasleduje zváženie a prehodnotenie svojich možností. Pre získanie odstupu a nadhľadu je dobré spísať si jednotlivé položky. Nielen tie racionálne, ale aj tie emočné – pri niektorých odrážkach budete cítiť výrazný emočný náboj, a to pozitívny alebo negatívny, treba ho brať do úvahy, lebo v konečnom dôsledku rozhodne o vašej spokojnosti.
Potom vás to dovedie k otázke: Teraz, keď už viem, aké mám možnosti a aké sú ich dôsledky, ktoré rozhodnutie najviac vyhovuje predstave o živote, po ktorom túžim?“
5. Vaše rozhodnutie – vaša zodpovednosť
Na pozadí celého procesu je kľúčové prevziať zodpovednosť za svoje rozhodnutie a neprenášať ju na iných, ani ich neobviňovať, keby sa veci vyvinuli inak, než očakávate.
6. Poraďte sa s blízkymi, ale rozhodnite sa sami!
To, za kým si chodíme po radu, nám môže našepkať, že sme sa už rozhodli bez toho, aby sme si to uvedomili. Inklinujeme totiž k tomu, že si pýtame radu vždy od človeka, ktorého poznáme, a môžeme predpokladať, ako nám odpovie. Vnútorne očakávame, čo nám povie. Neprichádzame sa teda poradiť, ale potvrdiť si svoje rozhodnutie. Keď o sebe vieme, že sme príliš neistí a dáme sa ľahko ovplyvniť, je dobré zvážiť, koľko názorov chceme poznať, od koho a kedy si povieme, že máme dosť informácií.
Blízki nami môžu manipulovať najľahšie, lebo s nimi máme citové puto. Keď sa nám to neosvedčilo, treba zvážiť, či sa chceme riadiť ich videním nášho života a smerovania. Je síce pravda, že nás dobre poznajú a predpokladajú, že vedia, čo je pre nás dobré, ale v konečnom dôsledku to vieme iba my sami.
7. Intuícia neklame, musíte však vedieť, ako ju dešifrovať
Intuícia je okamžitý, nevedomý, asociatívny proces, čosi ako mentálne puzzle. Mozog pozoruje určitý jav, zbiera o ňom informácie, potom ich porovná s už existujúcimi spomienkami, znalosťami a skúsenosťami. Keď nové informácie priradí k tomu, čo už vieme, inštinktívne si uvedomíme, čo sme spozorovali.
Rozdiel medzi bežnými myšlienkami a intuíciou je v kvalite získanej informácie. Myšlienky sú nepretržite v pohybe a menia sa, ale intuícia je trvalý pocit, je to akési vnútorné poznanie. Intuíciu sprevádza spontánnosť a prirodzenosť aj telesné vnemy a „nevysvetliteľné“ veci. Neraz vysiela iný signál, než by sme očakávali. Keď sme sa nenaučili dešifrovať jej odkazy, menej v ňu veríme a neobraciame sa na ňu.
Keď sa intuíciou riadime, je to skvelé navigačné zariadenie, ktoré nám uľahčuje rozhodovanie a chráni nás pred citovým nepohodlím. Intuícia je naša vnútorná múdrosť, ktorú môžeme rozvíjať.
8. Neriaďte sa znameniami
Mali by sme byť opatrní, lebo predpoklady, dohady a domnienky sa môžu ukázať ako pasca. Keď človek prichádza do kontaktu s neúplnými informáciami, má tendenciu vysvetľovať si ich, ako chce alebo predpokladá. Takáto potvrdzujúca zaujatosť robí ľudí príliš sebaistými bez toho, aby sa ich rozhodovanie zakladalo na reálnych faktoch. Ak preferujete istú možnosť preto, že vám je bližšia, alebo preto, že je jednoduchšia, dajte si pozor, aby ste dostatočnú pozornosť venovali aj pohľadu z inej strany, z iného uhla pohľadu.
9. Uvedomte si svoju hodnotu, nerozhodujte sa v prospech iných
V takých prípadoch si ľudia často pomyslia – keď to neurobím, sklamem ľudí. Boja sa, že sa budú cítiť vinní, pretože sklamali očakávania druhých. Existuje rozdiel medzi tým, keď pre druhých niečo robíme, aby sme sa vyhli vine, a tým, keď to robíme s jasným vedomím vlastnej hodnoty.
Najlepšou ochranou pred zneužívaním a využívaním inými je zdravá sebaúcta, ktorá je v strehu a nedá sa zmanipulovať myšlienkou, že musí dávať, stále dávať, aby získala lásku. Sebaúcta nestojí na tom, aby získavala hodnotu neustálym odovzdávaním niečoho.
Sebaúcta pracuje s vedomím vlastnej hodnoty aj tým, že sa riadi týmto princípom: Tvoje potreby a pocity sú dôležité. Moje potreby a pocity sú dôležité. Obaja si zaslúžime, aby sa s nami zaobchádzalo dôstojne a s úctou. Sebaúcta sa vzťahuje na naše vnútorné nastavenie. Vypovedá o tom, akí sme. Keby sme o všetko prišli, zostane nám práve sebaúcta.
10. Ak neviete, čo chcete, zistite, čo nechcete
Často sa stane, že sa nevieme rozhodnúť, čo skutočne chceme. Vtedy pomáha identifikácia toho, čo nechceme. Odstraňovaním nevhodných možností sa postupne dopracujeme k výsledku. Zmyslom je zbaviť sa tých možností, ktoré nie sú v súlade s tým, kto ste alebo kým chcete byť. Ak sa napríklad rozhodujete, ktorú pracovnú ponuku prijať, skúste si vypísať pracovné výhody a nevýhody a následne ich rozdeľte do troch kategórií podľa odpovedí na tieto otázky:
1. Čo z toho naozaj potrebujem na materiálne zabezpečenie?
2. Čo z toho chcem na rast a naplnenie cieľov?
3. Čo je len benefit?
3.A Čo z toho veľmi chcem?
3.B Čo z toho nepotrebujem?
Porovnajte výsledky a zamyslite sa nad tým, aké sú vaše priority, čo potrebujete a čo chcete. Takéto „vyloženie z hlavy von“ pomáha získavať odstup a vidieť situáciu komplexnejšie.
Pomáhajú aj techniky na stíšenie a meditáciu, vďaka ktorým sa väčšmi „napojíte“ na seba a uvedomíte si, čo pre seba potrebujete. Nasledovať naplnenie potrieb je zmysel rozhodovania. Sú však potreby, ktoré môžu byť pseudopotrebami a iba prekrývajú niečo, čo skutočne potrebujete vyriešiť.
Foto: PixxlTeufel / Pixabay
