Ako reagovať na bezočivé, neslušné a urážlivé otázky? 

parrot-3601194_640

Dokonalo zvládnuť každú debatu je možné iba v romantickom filme. V skutočnosti sú niektoré témy ťažké, zraňujúce a nátlakové. Závisí od nás, či do napätej situácie prilejeme olej hnevu, alebo ju upokojíme; či hádku naštartujeme alebo ju odvrátime. Môžeme narušiť „spojenie“, alebo ho posilniť – všetko závisí od toho, ako zareagujeme. 

Najuniverzálnejšia odpoveď, ktorá dokáže situáciu zachrániť je, keď sa opriete o láskavosť. Potrebujete ju aj voči sebe, aby ste si nevyčítali, keď toho bude na vás priveľa a stiahnete sa z debaty. Nie je to zbabelé, je to oddychový čas, aby ste sa posilnili pred tým, ako vojdete späť do komunikačného ringu, kde občas padajú rany mimo pravidiel. 

Univerzálne dobré odpovede na otázky, ktoré by odvrátili nerešpektujúce „vypočúvanie“ a citové vydieranie, neexistujú. Každého zasiahnu na jeho slabom mieste a podľa povahy, osobnosti a skúseností si každý potrebuje pripraviť odpoveď, s ktorou bude stotožnený. Tá príprava je kľúčová. Keď sa isté otázky pravidelne opakujú, je namieste reagovať inak ako doteraz. 

Chce to skúšať rôzne prístupy a nájsť si taký, ktorý človeku „sadne“. Dá sa byť empatickí, asertívni, diplomatickí, vyjednávajúci, aj humorní glosátori, ktorí majú na každú výčitku ráznu odpoveď. Alebo z každého niečo. Podstatné je postaviť sa za seba a nedať sa tlačiť do kúta výčitkami a obviňovaním. 
Je namieste povedať dôrazné „nie“, keď človek necíti rešpekt a úctu voči tomu, ako to chce mať on sám. Rovnako, ako čeliť manipulácii a nedovoliť nikomu, aby prekračoval vaše hranice. 

Pomáhajú tieto zásady: 

  • Nepoužívajte slovo „nemôžem“, lebo sa hneď objaví otázka „prečo?“, čo je manipulatívny prvok. 

  • Buďte opatrní vo formuláciách, vylúčte akékoľvek slová, ktoré by vyzneli ako ponižovanie a urážanie. 

  • Využívajte empatiu: „Chápem, že je to pre vás dôležité. Ja to mám teraz tak, že potrebujem čas, než…  

  • Oprite sa o asertivitu:Je pre mňa ťažké povedať to, pretože sa vás v žiadnom prípade nechcem dotknúť. Rozhodla som sa, že na túto, pre mňa veľmi osobnú otázku, nebudem počas sviatkov odpovedať.“

  • Použite úprimnosť a diplomaciu. Jednoducho začnite hovoriť bez toho, že by ste chceli ublížiť. „Chcela by som vám to teraz povedať bez okolkov. Prosím vás, proste ma počúvajte.“ Tým signalizujete ľuďom, že spustíte reč a potrebujete iba ich pozornosť. Akonáhle skončíte, uzavrite to celé diplomatickou vetou: „Nechcela som vás zraniť, chcela som len povedať, ako to prežívam.“

  • Zahryznite si do jazyka a majte zľutovanie. Zhlboka sa nadýchnite a povedzte: „Viem, neviete sa dočkať. Chápem vás. Snažím sa a verím, že som na dobrej ceste.“

  • Buďte trpezliví, vyjdite v ústrety a vyjadrite súcit alebo len jednoducho povedzte: „Aj ja si to veľmi želám / chcem / potrebujem…“

  • Pomôžte si zlatou vetou: „Môže vám to tak pripadať.“ Alebo: „Môžete mať taký názor.“  „Viem, že sa nezhodneme, lebo máme na vec rozdielny názor“. Touto vetou zoberiete vietor z plachiet druhej strane, ktorá nebude mať dôvod hádať sa s vami. 

  • Dovoľte si ústup pri deštruktívnej debate a prerušte ju tým, že opustíte miestnosť so slovami, že za tohto stavu nemá cenu pokračovať a vrátite sa k tomu, keď obe strany vychladnú. Je dobré konkretizovať, kedy rozhovor dokončíte – o 30 minút, na druhý deň ráno… 

  • Postrážte si svoju dôstojnosť. Nie ste povinní od nikoho inkasovať urážky, takže ich jednoducho ignorujte, ako keby nepatrili vám. Prípadne to opíšte v „ja forme“, aby to nevyznelo ako obvinenie: „Keď sa takto so mnou rozprávaš, pre mňa to znamená, že ma nerešpektuješ / nevážiš si ma / nezáleží ti na mojich pocitoch / je ti ľahostajné, ako sa cítim.“ 

  • Nedajte sa strhnúť k prudkým reakciám. Keď už máte o niekom podozrenie, že je manipulátor, pozorujte jeho pokusy vytočiť vás a reagujte milotou. Nechytajte sa na konfliktné háčiky a držte si odstup a nadhľad s vedomím, že druhá strana sleduje iba svoj vlastný záujem. 

  • Nepridajte sa k niektorým komentárom. Buďte veľkorysí a niečo len tak „pustite“ a uberte plyn zo snahy dokazovať, kto má pravdu. Ide o to, či chcete mať pravdu alebo vzťah. 

Foto: Couleur / pixabay

Facebook
Twitter
LinkedIn
Prešla som jednu etapu životnej cesty bez toho, aby som sa „hlbšie“ pozerala do svojho srdca. A hoci sa mi naplnil detský sen a roky som pôsobila ako publicistka, moje pravé poslanie je v pomáhajúcej profesii. Môj osobný zmysel života „prehovoril“ presvedčivo a zanietene, keď som objavila koučovanie. Teraz som šťastná, že môžem „hľadajúcich“ sprevádzať na ceste za otvorením brány do vlastného vnútra, aby si zodpovedali, kým sú, čo v nich je a kam chcú smerovať.
Mgr. Janette Šimková
akreditovaná koučka