Čo vám dodáva odvahu neľakať sa svojich narodenín po štyridsiatke?
Pre mňa je najväčšou výzvou púšťať tlak a očakávania, čo všetko by som podľa niečoho alebo niekoho „mala urobiť“ alebo aká by som „mala byť“, keď už nie som najmladšia.
Snažím sa aktívne pestovať postoj, ktorý mi dodáva slobodu byť aj v zrelšom veku aktívnou účastníčkou svojho života. Ešte dôkladnejšie vyhodnocujem, čo je a čo nie je pre mňa dobré.
Moje vyzretejšie ego ma plne podporuje v tom, že mi nie je jedno, čo mi život prinesie. Chcem sa na tom činorodo podieľať. Podľa toho si aj prispôsobujem svoju cestu. Nie tým, že by som sa pokúšala zbavovať viditeľných prejavov starnutia, ale tým, že sa o seba starám po všetkých stránkach – fyzicky, mentálne, emočne, duševne aj duchovne.
Rozhodla som sa, že budem po schodoch vedúcich k vyššiemu veku stúpať vzpriamene a hrdo, dokonca s gráciou a noblesou. V tom vykračovaní nahor v ústrety môjmu pozitívnemu a aktívnemu starnutiu sa stále učím „plávať vo vlnách“ a objavovať pri tom svoje schopnosti. Vnímam, čo mi ide najlepšie a teším sa z toho. To, kde sa zasekávam sa snažím ďalej rozvíjať. Keď sa idem na tom doraziť, púšťam to. Rozhodla som sa pre postoj, že neopustím svoje ideály. Keby som to urobila, zostarla by som tak, že by mi „odišla“ chuť ďalej skákať (no dobre, aj prekračovať sa ráta) cez prekážky.
Starnutie je nevyhnutné
A nie je to choroba. Starnutie nie je liečiteľné.
Starnutie je skôr spôsob života, než stav bytia. Rozhodujúci je proces udržiavania pozitívneho postoja, dobrého pocitu zo seba samého, udržiavanie si mentálnej, emočnej aj duševnej kondície a zdravia.
Úspešné starnutie je „viacrozmerné“. Nezahŕňa iba vyhýbanie sa chorobám a udržiavanie sa v dobrej kognitívnej forme. Je o trvalom zapojení sa do sociálnych a produktívnych aktivít. Takýto proces rozvoja a udržiavania všetkých svojich funkčných schopností umožňuje pohodu aj vo vyššom veku.
Spísala som si desatoro zásad, ktoré mi pomáhajú pri posilňovaní sebaobrazu a sebahodnoty ako midliferky.
1. Myslievam na to, že absolutisticky neplatí, že to, čo som sa v mladosti naučila o sebe, svojom vzhľade, schopnostiach a hodnote, ma bude sprevádzať do konca života! Vyberám si iba tie veci, ktoré ma podporujú. Tie, ktoré ma dávajú dolu a oslabujú ma, hádžem do priečinka na riešenie. Keď sa tam nedajú dať, idú rovno na recykláciu.
2. Mám zásadu, že keď vytrvám v láskavosti k sebe a premiešam ju s trochou disciplíny, môžem svoju sebadôveru budovať a upevňovať bez ohľadu na moje predošlé nepodarené pokusy. Napokon, doviedli ma k pokusom, ktoré vyšli. Výhoda mať nažité je v tom, že mám väčší odstup a nadhľad a z niektorých vecí sa už nerútim.
3. Pokiaľ ide o mieru sebavedomia, priemer je to, o čo sa hodlám usilovať. Niežeby som sa podceňovala. Radšej vsadím na „zdravé a stabilné“ sebavedomie, než na „príliš vysoké a krehké“. Nepotrebujem nikomu nič dokazovať, ani sa hrať na hrdinku, ktorá sa nebojí starnutia. Pravdaže mi nie je jedno, že budem v kategórii neatraktívna žena po menopauze. Ale takto o sebe rozhodne nehodlám uvažovať!
4. Zatrhla som si instantné riešenia na rýchle zdvíhanie sebadôvery. Poriadny liečivý „vývar“ je v húževnatej zhovievavosti a súcitnosti k sebe samej. Už len výber ľudí, s ktorými chcem tráviť čas a priestoru, v ktorom chcem byť, robia zázraky. Nech žije sloboda voľby!
5. Už som na dobrej ceste zmieriť sa s neúspechom ako neodmysliteľnou súčasťou môjho života. Nič tak neotužuje moju odolnosť, ako keď sa nenechám zastavovať strachom. Tam, kde si netrúfam, nemusím silou mocou ísť. Počúvam intuíciu, ona vie, čo je pre mňa dobré. Často si kladiem otázku: „Čo práve teraz potrebujem, aby sa mi uľavilo?“
6. Viem, že cesta k pozitívnemu prežívaniu je dláždená negatívnymi zážitkami a znášaním emočného nepohodlia. Keď sa ma snažia myšlienky zneisťovať a nahovárajú mi, že necítim dobre, beriem ich s rešpektom na vedomie a priznám si, že mi je nanič. V sebaľútosti sa však kúpem iba limitovaný čas, aby sa mi nedostala príliš hlboko pod kožu.
7. Úprimne sa konfrontujem so svojou autentickosťou a často sa samej seba pýtam: Som to teraz ja? Keď sa pristihnem, že hrám nejakú z rolí, ktorá mi úplne nesedí, zatrhnem si to. Vyzvem samú seba na reflektovanie toho, čo stváram, niekde v pokoji. Nech si urobím jasno v tom, ktoré role ku mne patria a ktoré už nie.
8. Dala som si záväzok opúšťať svoju bezpečnú ulitu a trochu aj zariskovať, aby som si dokázala, že veci zvládnem. Nie vždy je z toho radostné ujúchanie, ale zvyšujem si tak vieru v seba a v svoje schopnosti. Kde inde, než v mimo komfortnej zóne by som zistila, čo sú moje limity a kde ešte môžem posúvať svoje hranice?
9. Úprimne sa zaujímam o svoje prežívanie, myšlienky a pocity. Nie preto, aby som ich hodnotila, ale aby som dokázala so sebou lepšie pracovať, rozumela si a vyznala sa v sebe. Keď mám z toho chaosný spletenec, môj priateľ terapeut mi ho pomáha rozpletať.
10. STOP-ku majú všetky moje úvahy týkajúce sa toho, že starnutie je desivý čas plný zmien a osamelosti. Ja o tomto období uvažujem v kontexte toho, ako chcem prijímať zmeny pre postoj „starnúť s pôvabom“. Hodlám starnúť pozitívne, čo mi umožní prečkať očakávané aj neočakávané zmeny. Teda, fandím si v tom. Preto tvorím tento blog a vy môžete byť svedkami toho, ako sa mi to darí. Zároveň Vám ponúkam, keď sa chcete podeliť o svoje skúsenosti, ja aj čitatelia to ocenia 💓
