Publikované v mesačníku Moja psychológia v čísle 12/2019
Tiež si zvyknete povzdychnúť, že namiesto honosnej výzdoby všade naokolo by ste uvítali radšej rozžiarených ľudí? Navzdory tomu, že máme dokonalé vymoženosti, ako sviatky zabezpečiť po každej stránke, zápasíme s tým, že nám to prerastá cez hlavu. Akosi si nevieme adventný čas vychutnať bez toho, aby sme nezažívali aj stres, napätie a zhon. Ako teda prežiť sviatky s nadhľadom a v pohode?
Tiež si zvyknete povzdychnúť, že namiesto honosnej výzdoby všade naokolo by ste uvítali radšej rozžiarených ľudí? Navzdory tomu, že máme dokonalé vymoženosti, ako sviatky zabezpečiť po každej stránke, zápasíme s tým, že nám to prerastá cez hlavu. Akosi si nevieme adventný čas vychutnať bez toho, aby sme nezažívali aj stres, napätie a zhon. Ako teda prežiť sviatky s nadhľadom a v pohode?
Ako prežiť sviatky bez uštvania sa
Pomáha uvedomiť si tlak, ktorý na seba vyvíjame a čo všetko od seba očakávame. Máme kapacity byť väčšími super hrdinami iba preto, že idú sviatky? Ak áno, na úkor čoho to pôjde?
Poslúži nám, keď si zoradíme priority, spíšeme si ich a rovno si rozdelíme úlohy v rodine. Prehľadná príprava a plánovanie nám ušetria zbytočný stres. Potom si s väčšou ľahkosťou povieme, či je dôležitejšie mať všetko na 100 % upratané, alebo si vychutnávať stretnutia s priateľmi.
Vianoce sú predovšetkým o hodnotách, ktoré vyznávame, a ktoré im dávajú to pravé čaro. Hoci nám marketingové kampane podsúvajú rôzne podoby toho, ako to má na Vianoce byť, riaďte sa svojim srdcom a tradíciami, tie vás nezradia.
Mentálna príprava na Advent
Nenechajte vnútorný pokoj na náhodu
Pravdaže, že nemáte čas na seba, keď potrebujete napnúť sily na zvládnutie zložitej logistiky a príprav. Pozor, je nebezpečné odložiť všetky aktivity, ktoré vás uvoľňujú a zabávajú na neskôr (napríklad do nového roka). Prevalcuje vás, keď nebudete mať prístup k roztopašiam, lebo sa všetko zmení iba na povinnosti. Potrebujete sa vyvažovať a mať optimálny pomer medzi výkonom, regeneráciou a vnímaním svojich potrieb. Akonáhle si poviete, že si teraz nemôžete dovoliť venovať čas sebe – toto pomyslenie je problém. Môžete si dovoliť myslieť aj na seba – potrebujete preskupiť dôležité, naliehavé a urgentné. Hlavne zo svojho pohľadu a priorít, nie z pohľadu toho, kto na vás potrebuje preniesť tie svoje naliehavosti.
Objímajte všímavosťou
Tušíte, že hlavná forma, cez ktorú sa prejavuje láska, je pozornosť? A najobvyklejší a najdôležitejší spôsob, ktorým prejavujeme pozornosť, je počúvanie? Dve také elementárne veci, o ktorých dobre vieme, a nie vždy ich praktizujeme. Pravidlo je jasné – venujem pozornosť sebe, aby som mohla venovať pozornosť ostatným. Naopak to dobre nefunguje, vyrába to veľa skreslení. Všímavosť je kľúč k tomu, že vám neunikne pestrá paleta emócií, podľa ktorých spoľahlivo dešifrujete, čo sa deje s vami, aj s ľuďmi okolo. Tak si vedome vyberiete, čo je dobré pre vás, a spýtate sa to s úprimným záujmom aj ostatných. Máte právo byť unavení, mrzutí, nahnevaní, vyčerpaní… keď si to priznáte, nepotrebujete niekoho obviňovať, že za to môže.
Chvíle, nie slová sú rozhodujúce
Viete, čo je najdrahší dar, ktorý môžete ponúknuť iným? Aj bez krásneho zabalenia vynikne nad všetky ostatné. Je to vaša prítomnosť – nemusí byť na ňu špeciálny dôvod, ani nemusíte nič zvláštne pripravovať – stačí len „byť k dispozícii“ druhému tu a a teraz. Bez toho, že by ste niekam v duchu odbiehali alebo niečo riešili. Keď niekomu dáte vedieť, že nikto a nič nie je v tejto chvíli dôležitejšie, než on, spôsobíte mu blaženosť. Umyté okná, ani päť druhov cukroviniek vrúcnosť a nehu nevyrobia.
Buďte lepšími a hlbšími ľuďmi
S otvoreným srdcom rozdáte, aj prijmete viac lásky. Pôjde to s ľahkosťou, keď sa oslobodíte od vecí, ktoré vás nútia hodnotiť a posudzovať. Každý človek žije vo svojom vlastnom svete a vytvára si svoj jedinečný svet. Aj keď sa neprelína s tým vaším, neznamená to, že by vás to malo ohrozovať alebo trápiť. Je to len o očakávaniach – niektoré (skoro všetky), sú len naše projekcie a ten druhý nie je povinný naplniť nám ich. Rovnako tak, ako my nemáme chuť napĺňať všetko, čo od nás ľudia chcú. Vsaďte na to, že budete očakávať od druhých len to najlepšie s vedomím, že každý robí v danej chvíli to najviac, čo dokáže a vie.
Neprehliadajte to najbližšie a najdostupnejšie
Keď si budete zúfať, že nemáte zo svojho snaženia nič, spomeňte si na príbeh Anthonyho de Mella. Položte si potom otázku: Kde mám ukryté niečo, čo nevnímam?
„Prečo ste predo mnou ukryli tajomstvo šťastia?“ pýta sa žiak svojho majstra.
„Počul si ten vtáčí spev?“
„Áno,“ odpovedá žiak.
„Tak, teraz vieš, že som pred tebou nič neukryl,“ odvetí majster.
A žiak odpovie: „Áno.“
Vyzbrojte sa na čakanie
V rade, v aute, na zastávke, v on-line priestore – kdekoľvek, keď bude hlava biť na poplach, že nestíhate, lebo sekundy a minúty plynú a vy by ste potrebovali, aby to šlo rýchlejšie. Pomáha venovať pozornosť tomu, čo pod kontrolou mať môžete, a oddeliť to od toho, čo kontrolovať nemôžete. „Hustotu“ a náladu okolo sebe neovplyvníte, svoj postoj áno! Čo môžete vtedy robiť? Okrem toho, že vaše kritické ja bude šťavnato nadávať. Ja zvyknem hlavu posielať v predstavách niekam, kde sa môže zapodievať prípravami na niečo príjemné (vymyslenú sviatočnú tabuľu mám potom aj v troch verziách), alebo zamestnávam svoje zmysly niečím, z čoho majú úžitok (čítanie, počúvanie, nie však snorenie na sociálnych sieťach – to robte iba v prípade, že máte málo frustrácie).
Prežiť adventný čas bez „rozbitia“
Keď tak vnímam, ako ľudia podliehajú predsviatočnému stresovaniu, napadlo mi ochranné opatrenie – nalepiť na seba výraznú nálepku „Pozor, krehké, zaobchádzať opatrne!“ Neviem, či by to pomohlo. Ale aspoň by sme samým sebe dali vedieť, že si potrebujeme strážiť rovnováhu a nepreháňať to. A hoci v tom pretlaku máme pocit, že nemáme na výber, lebo veď idú Vianoce, máme na výber! Uvažujem nad deviatimi zásadami, ktoré môžu prispieť k tomu, aby sme sa zbytočne neroztĺkli.
1. S MIEROU
Nerealizujte všetky svoje nápady. Klaďte si otázku: „Musím sa nutne púšťať do všetkého, čo mi napadne?“ Zvyčajne to nejde, lebo telo ani duša na takú záťaž nestačia. Potrebujete nájsť rovnováhu medzi podnetmi a odpočinkom. Hranicu však môžete určiť iba vy sami. Tiež sa môže stať, že budete nedisciplinovane pobehovať od jedného k druhému a nič nedotiahnete do konca, pretože váš neposedný rozum sa bude dožadovať stále niečoho nového. Zatrhnite si to. Nedohoníte to, čo ste počas roka zmeškali! Vytvárajte to, čo dokážete obsiahnuť tu a teraz!
1. S MIEROU
Nerealizujte všetky svoje nápady. Klaďte si otázku: „Musím sa nutne púšťať do všetkého, čo mi napadne?“ Zvyčajne to nejde, lebo telo ani duša na takú záťaž nestačia. Potrebujete nájsť rovnováhu medzi podnetmi a odpočinkom. Hranicu však môžete určiť iba vy sami. Tiež sa môže stať, že budete nedisciplinovane pobehovať od jedného k druhému a nič nedotiahnete do konca, pretože váš neposedný rozum sa bude dožadovať stále niečoho nového. Zatrhnite si to. Nedohoníte to, čo ste počas roka zmeškali! Vytvárajte to, čo dokážete obsiahnuť tu a teraz!
1. S MIEROU 2. VYBERAJTE SI
Starostlivo si zvoľte, čo budete robiť vo voľnom čase. Nesnažte sa za jeden večer stihnúť návštevu divadla, posilňovne aj vianočných trhov. Argument, že „vás to baví“ nestačí. Času máte vždy rovnako, aj keď idú sviatky! A iba obmedzenú kapacitu energie. Oplatí sa ju vkladať tam, kde z nej budete mať najväčší možný pôžitok, úžitok a zážitok!
3. BALANSUJTE
Spíšte si zoznam každodenných aktivít a poznamenajte si k nim „príjem energie“ a „výdaj energie“. To vám umožní nezrýchľovať, keď potrebujete brzdiť.
Rovnováha nie je buď jedno, alebo druhé. Je to jedno aj druhé. Nech robíte čokoľvek, potrebuje od toho aj odchádzať, aby ste sa mohli s chuťou zase vracať.
4. ZARAĎTE SPIATOČKU
Určite si postup, ktorý zvolíte, keď vás nekontrolovane zaplaví more podnetov, požiadaviek, pozvaní a vy budete mať pocit, že nezvládnete už žiadnu interakciu. Pohyb upokojuje dušu, odíďte od všetkého na vychádzku a zrovnajte si myšlienky. Pomáha aj manuálna činnosť alebo kreatívnosť (ja zdobím medovníčky nie pre tú parádu, ale preto, že ma to super upokojuje). Hemisféry potrebujú zharmonizovať a nekonečnú špirálu myšlienok prerušiť niečím, čo nemusíte a robíte to iba tak, pre radosť.
5. VYBERTE SI DOBRÚ SPOLOČNOSŤ
Okrem povrchnejších každodenných konverzácií potrebujete viesť aj hlbšie zmysluplné rozhovory. Vašu mizernú náladu dokáže prerušiť debata s niekým, kto je pozitívne naladený a potiahne vaše rozpoloženie hore. Toxickým ľuďom sa bez výčitiek vyhýbajte.
6. HOVORTE NIE
Chcete so všetkými vychádzať a všetkým vyhovieť? Zabudnite na takéto odhodlanie, je to istá cesta k frustrácii – nezavďačíte sa všetkým. Vyhovejte sebe a tomu, čo cítite. Nekývajte na niečo, s čím vnútorne nesúhlasíte. Ušetríte si tak kopec komplikácií, ktoré z toho vzídu. Vnútorný rozpor a nesúlad vás oberajú o radosť a chuť.
7. ZABEZPEČTE SI DUŠEVNÚ POTRAVU
Čo vás dostane do pohody, aby ste cítili naplnenie a zmysel? Vaše schopnosti potrebujú cítiť, že ich náležite využívate a robíte to, pre čo ste boli stvorení. Ak aj to nie je vašou obživou, môžete svoje poslanie vykonávať vo voľnom čase. Vianoce sú ideálne na dobré skutky a dobrovoľnícku činnosť. Viete sa zapojiť do komunitného diania alebo pripraviť podujatie s výťažkom pre ohrozených ľudí.
8. VEĎTE ROZHOVOR SO SEBOU
Načúvajte svojmu vnútru. Nie preto, aby ste svoje prežívanie racionálne analyzovali, hodnotili a poúčali sa. Doprajte si pohľad na celú situáciu z odstupu a nadhľadu ako nejaký pozorovateľ.
Vyberte si potom z toho celého diania okolo seba, na čo skutočne chcete reagovať a čo sa vás naozaj dotýka. Keď viete, že budete na niektoré veci precitlivení, urobte preventívne opatrenia, aby ste si prišli menej zraniteľní alebo si toho boli aspoň vedomí.
9. UPREDNOSTŇUJTE TIE NAJDÔLEŽITEJŠIE VECI
Svoje bohatstvo si vytvárate tým, z čoho máte radosť. Netvorí ho to, čo sa snažíte nadobudnúť, lebo vo vlastnení nie je pocit istoty. Tá sa nachádza vo viere v seba a v ľudí, ktorým dôverujete.
Povedzte blízkym ľuďom, že ich máte radi, že sú pre vás dôležití, že vám na nich záleží… Robte to pri každej možnej príležitosti.
Chcete stráviť sviatky v pohode?
Nenechajte si ich otráviť. A hlavne, neotrávte ich druhým. Myslite na to, že ani vy, ani blízki sa nemeníte iba preto, že sa rozsvietia vianočné svetielka. Svoju ambíciu byť lepšími ľuďmi viete preukazovať tak, že si postrážite napríklad nasledovné:
- Väčšmi pozorujte, než reagujte. Keď budete počúvať so zaujatím, bez hodnotenia a posudzovania, navodí to v ľuďoch väčší pocit dôvery a bezpečia.
- Zapojte čo najviac empatie, akceptácie a porozumenia, tým eliminujete zbytočné konflikty.
- Neočakávajte nemožné. Razom sa veci neurovnajú a nevyriešia iba preto, že sú sviatky.
- Redukujte domnienky, predpoklady a predstavy typu „keby tak…“ Radšej sa opýtajte, než by ste odhadovali.
- Neprispôsobujte ľudí a situácie tomu, aby zapadli do vašich predstáv.
- Vzdajte sa ambície blízkych naprávať a vylepšovať. Skĺznete do obviňovania a to sa nabalí ako snehová guľa.
- Zdržte sa výčitiek voči sebe, aj voči iným. Spúšťajú lavínu starých emočných zranení.
- Zásadné rozhodnutia robte až po sviatkoch, keď opadnú povznesené emócie.
Moje prianie
To, či sa budete cez sviatky cítiť dobre alebo zle, nebude závisieť od vonkajšieho sveta, ale od vás samých. Nastavte si okolnosti tak, aby bolo pre vás čo najjednoduchšie cítiť sa dobre a zložité cítiť sa zle. Nadľahčiť by vás mohlo aj odporúčanie od Matky Terezy: „Nezáleží na tom, koľko toho dávame, ale koľko lásky vložíme do toho, čo dávame.“
Nehmotné darčeky sú nedocenené
Utkvel mi v pamäti rozhovor s jedným starým otcom, ktorý mi so smútkom v hlase rozprával, aké je pre neho ťažké obdarovať vnukov. Vopred sa obával, že im nedokáže svojimi darčekmi urobiť radosť, keďže sú zvyknutí na výdobytky techniky, ktorú on nedokáže zaplatiť. Pýtala som sa ho, či premýšľal nad možnosťou darovať im ako darček zážitky. Zarazil sa a po chvíli premýšľania sa vrátil v spomienkach k okamihom, ktoré strávil s vnukmi na chalupe. Podľa jeho rozžiarených očí som vedela, že začal uvažovať nad možnosťami, ako pre vnukov vymyslí niečo, čo budú považovať za dobrodružstvo. Už mal pred očami spoločnú rybačku… Stačilo mu vymyslieť pozvánku a dať ju na papier, aby to bolo obdobné ako lístky na koncert.
Zľudovený príbeh hovorí o tom, akú moc dokážu mať nehmotné dary.
Dievčatko pripravovalo darček k Vianociam. Balilo krabicu do obrovského kusu drahého pozláteného papiera a prikrášľovalo ju lesknúcimi sa ozdobami s trblietkami a farebnou stuhou.
„Čo to robíš?“, pýtal sa jej otec. „Toľko zbytočne použitého papieru. Vieš, koľko to stojí?“
Dievčatko si pritislo krabicu k sebe a so slzami v očiach utiekla do kúta.
Po štedrovečernej večeri prinieslo dievčatko krabicu v pozlátenom papieri otcovi.
„To je pre teba, oci“, zašepkala.
Otec zneistel. Asi bol na ňu príliš tvrdý. Veď to bol darček pre neho. Začal teda pomaly rozväzovať stuhu, trpezlivo rozbaľoval obrovský papier a pomaly krabicu otvoril. Bola prázdna.
To ho rozzúrilo: „To si zničila všetok tento papier kvôli nejakej prázdnej krabici?“
Dievčatku sa opäť nahrnuli slzy do očí: „Ale ona nie je prázdna! Dala som do nej milión pusiniek.“
Preto má jeden muž na svojom pracovnom stole krabicu od topánok.
„Veď je prázdna“, čudujú sa všetci.
„Nie je. Je plná lásky môjho dievčatka“, odpovie zakaždým.
