Máme rozmazané hranice. Izolácia spôsobuje, že nie je taká jasná deliaca čiara medzi tým, kde je práca a kde sme doma sami za seba a svoje vzťahy.
Romantická predstava toho, ako si väčšmi užijeme partnera je zničená realitou. Neboli sme zvyknutí na toľko spoločného času. Ako hľadať jeden druhého, keď sme tak blízko pri sebe?
Nepôjde to bez času pre seba. Potrebujeme venovať pozornosť svojim individuálnym potrebám a záujmom. Bez vlastnej identity a autonómie sa strácame v tých druhých a ťažko sa nám obhajujú vlastné nevyhnutnosti. Bez toho, aby sme našli seba, nenájdeme tých druhých.
Nastavte si meradlo času pre seba
Každý človek má svoj index času stráveného osamote. Oplatí sa preskúmať, aký a koľko času to je, ktorý vás udrží v pohode a rovnováhe so sebou, a potom aj s ostatnými. V závislosti od extrovertnej alebo introvertnej tendencie to môže byť chvíľka, alebo aj hodiny, než si vyčistíte hlavu.
Zozbierané obsahy zvonka potrebujeme nejako potriediť, premyslieť a nájsť im miesto v našom vnútornom úložisku alebo ich vyradiť na recykláciu. Potrebujeme samým sebe načúvať, nechať myšlienky bežať až do konca, dať priestor svojim úvahám bez cenzúry. Bez času pre seba sa to nemôže diať. Keď sme zahltení, nevyznáme sa v sebe, máme citlivejší prah trpezlivosti a sme popudliví. A pritom to vôbec nesúvisí s tými druhými, oni nám poslúžia iba ako hromozvod. Aby sme dokázali čeliť aj bolestným emóciám, potrebujeme bezpečný vzťah. Najskôr ten so sebou samými, a potom sa môžeme cítiť bezpečne aj s ostatnými.
Čo to je, „čas venovaný sebe“?
Najskôr si ujasnime, čo to nie je. Nie je to čas venovaný činnostiam, ktoré robíte bežne, a ktoré by ste aj tak robili. Aktivity týkajúce sa hygieny, spánku, jedla a podobne, si môžete vylepšiť a spríjemniť, ale nie je to pravý čas iba pre vás.
Počas chvíľ pre seba neriešite pracovné ani rodinné záležitosti, žiadnu operatívu, starostlivosť, obetavosť, záchranárstvo… Čas pre vás sa riadi heslom: Nič nemusíte a všetko môžete!
Ako na to
Potrebujete si vyčleniť v diári minimálnu možnú časovú kvótu, ideálne na dennej báze, ale keď to nejde, tak na týždennej. Až čas zapísaný v diári ako váš osobný sa má šancu uskutočniť. Pokým tam nemá svoje miesto, vytlačia ho iné veci. Na začiatok sú ideálne dve hodiny týždenne, aby ste efekt napojenia na seba zavnímali a mali z neho pôžitok. Možno nebudete hneď osviežení a radostní, ale rozdiel v prežívaní nastane. Keď sa dostaví radosť a dobrý pocit z príjemnej aktivity, ktorú ste si vybrali podľa seba, vaše telo sa uvoľní. Následne hlava a potom aj vy ako celok zložitej bio-psycho-sociálnej bytosti.
Čomu sa budete venovať?
Hovoríte si, že vôbec neviete, čo by to mohlo byť, aby ste boli sami so sebou? Od klasických odporúčaní na pohyb, tvorivosť, meditovanie a podobne, si viete pomôcť zoznamom. To môže byť vaša prvá investícia do času pre seba. Začnete premýšľať nad vecami, ktoré vás tešia, alebo vás v minulosti tešili. Potrebujete to dať na papier, nemá sa to preháňať iba tak v hlave. Napíšte si, z čoho máte radosť, pri čom si oddýchnete. Zahrňte tam aj veci, ktoré vyskúšané nemáte, ale lákajú vás. So zoznamom pracujte nepretržite, zbierajte naň čokoľvek, o čom predpokladáte, že to bude pre vás radostné, zábavné, obohacujúce. Zostaňte otvorení voči čomukoľvek, pri čom by ste si mohli potvrdiť dobrý pocit zo seba, buďte zvedaví a spontánni.
Prečo sa vám to oplatí?
Vďaka tomu, že svoje myšlienky necháte voľne plynúť a netlačíte na seba, odovzdávate časť vecí na riešenie vášmu podvedomiu. Ono pracuje kreatívnejšie, lebo menej používa racionálnu cenzúru a nezavrhuje možnosti hneď v zárodku.
Venovať si chvíle pre seba znamená tiež cítiť naplnenie bez nutnosti podávať výkon a o niečo sa snažiť. V odstupe a s ušetrenou energiou sa vám ľahšie rozhoduje a nepozerá na svet takými kritickými očami.
Keď sa vstrebe a potriedi váš nazbieraný obsah myšlienok a emócií, cítite sa oveľa príjemnejšie a veselšie. Spoločný čas s partnerom aj ostatnými ľuďmi si potom väčšmi užívate. A má to ešte jednu veľkú výhodu. Budete mať menšiu tendenciu rozprávať o problémoch a o tom, čo ich spôsobilo. Tým si ušetríte zbytočné obvinenia a výhovorky voči sebe i voči druhým. Keď máte v sebe upratané, s väčšou ľahkosťou rozprávate o riešeniach a o tom, čo chcete. Lebo to už máte so sebou prebraté a nemotáte sa v tom. Nechcete od druhých, aby sa presne trafili do toho, čo je pre vás dobré. Viete to najlepšie iba vy sami.