Vypočujete si a dostanete veľa prianí k Vianociam a do nového roka. Vždy je to pre mňa veľká výzva, ako sa Vám prihovoriť, aby ste vedeli, že na Vás myslím a chcem sa pridať do zástupu vinšujúcich :-)
Rozhodla som sa, že si tento rok pomôžem príbehom Bruna Ferrera, v ktorom je ukryté nádherné posolstvo o význame obdarúvania. A to k Vianociam neodmysliteľne patrí.
Dievčatko pripravovalo darček k Vianociam. Balilo krabicu do obrovského kusu drahého pozláteného papiera a prikrášľovalo ju lesknúcimi sa ozdobami s trblietkami a farebnou stuhou. „Čo to robíš?“, pýtal sa jej otec. „Toľko zbytočne použitého papieru. Vieš, koľko to stojí?“
Dievčatko si pritislo krabicu k sebe a so slzami v očiach utiekla do kúta.
Po štedrovečernej večeri prinieslo dievčatko krabicu v pozlátenom papieri otcovi.
„To je pre teba, oci“, zašepkala.
Otec zneistel. Asi bol na ňu príliš tvrdý. Veď to bol darček pre neho. Začal teda pomaly rozväzovať stuhu, trpezlivo rozbaľoval obrovský papier a pomaly krabicu otvoril. Bola prázdna.
To ho rozzúrilo: „To si zničila všetok tento papier kvôli nejakej prázdnej krabici?“
Dievčatku sa opäť nahrnuli slzy do očí: „Ale ona nie je prázdna! Dala som do nej milión pusiniek.“
Preto má jeden muž na svojom pracovnom stole krabicu od topánok.
„Veď je prázdna“, čudujú sa všetci.
„Nie je. Je plná lásky môjho dievčatka“, odpovie zakaždým.
S úprimným prianím takých Vianoc, aké máte najradšej, nech je všade vo vás, aj okolo vás veľa lásky.
S láskyplným objatím Vaša Janette
P.S. Do nového roka Vám od srdca prajem, aby ste si naplno užívali každý okamih. Ako hovorí môj múdry starý priateľ: Nepamätáš si to, ale keď si sa narodila, mala si zaťaté päste. Nepoznala si nič lepšie a chcela si mať všetko, preto bolo v tvojom kriku počuť: “Celý svet je môj.” Ja sa už pripravujem na zomieranie, avšak s roztvorenými dlaňami. A vieš prečo? Pretože som dostal príručku. Nič si nemôžem vziať so sebou.
