Publikované v mesačníku Moja psychológia v čísle 1/2020
Keď mi klienti rozprávajú, čo všetko už podnikli a vyskúšali, aby zrealizovali zmenu, je to hodné medailí. Akurát, zmenu sa nepodarilo udržať alebo presadiť. Lebo niektoré aspekty ľudského správania dokážu byť tvrdošijne odolné aj voči zanedbateľnej zmene. A hoci sme schopní vyvinúť heroické úsilie na presadenie malej novej „veci“, bývame pokorení sami sebou. Pri niektorých zmenách totiž treba zájsť hlbšie – okrem urobenia zmeny pridať ešte niečo navyše. Takú maličkosť: musíme sa zmeniť my.
Aký druh zmeny potrebujete?
Existujú dva zásadne odlišné typy zmien – adaptívne a také, ktoré si vyžadujú informácie, prax a rozvoj zručností. Odborník na leadership Ronald Heifetz nazýva typy zmien závislých od informácií „technickými problémami“. Je pri nich dobré, že na ne existujú uznávané spôsoby riešenia: sú to štandardné rutiny a procesy. Od plánovania času, zorganizovania seba až po presťahovanie sa alebo zmenu práce. Môžu byť náročné, aj dávajú zabrať, ale s prístupom k informáciám, metodikám, postupom, nadobúdaním zručností a skúseností ich dokážeme viac menej zvládať. Pre budúce situácie vieme byť vďaka nadobudnutej praxi lepšie pripravení aj na nepredvídateľné situácie.
O adaptívnych problémoch pri zmenách hovoríme vtedy, ak správny spôsob riešenia alebo osvedčené riešenie neexistuje. Nemáme manuál. Jediný spôsob spočíva v zmene toho, kto problém rieši. Máme teda dočinenia so zmenou zmýšľania, presvedčenia, očakávania, postoja…
Vo svojej praxi zažívam klientov, ktorí opakovane hľadajú riešenie rovnakých problémov, aké sa ich držia celé roky. V celej tej zacyklenosti je problémom práve zlá „diagnostika“ toho, čo vlastne riešia. Zvyčajne hľadajú technické riešenia na záležitosti, kde je treba zmeniť niečo v sebe, nie získavať ďalšie informácie o tom, ako problém obísť alebo sa mu vyhnúť.
Imunita voči zmenám
Zmena je náročná, ale možná, vravievam svojim klientom. Sú skeptickí, čomu dobre rozumiem. Keď sa o niečo dlho pokúšame a nedarí sa nám, máme nazbieranú výdatnú dávku frustrácie a nedôvery, či má vôbec význam ďalej sa snažiť. Vtedy je mojou úlohou zobrať človeka pod „povrch“, aby získal nový pohľad na svoje východiskové predpoklady a obavy. V introspekcii a sebaanalýze sa zvyčajne odokryje nesúlad, rozpor a konflikt, ktoré človeku bránia zmenu „vyriešiť“.
Robert Kegan vo svojej výbornej knihe Immunity to Change (Odolnosť voči zmenám) opisuje jednoduchý proces analýzy, ktorá rýchlo prenikne k podstate – hovorí tomu metóda o protichodných záväzkoch.
Odhalenie záhady, prečo niektoré zmeny nevieme presadiť ani za ten svet
Aj pozitívna zmena je stresor, preto pri nej necítime takú slobodu, ktorá by nás zbavila pochybností. Bývame dobrý v tom, že dokážeme kvetnato vymenovať dôvody, prečo sa zmena nemusí podariť. Vnímame neviditeľné prekážky, ktoré sa nám postavia do cesty. Je na to vysvetlenie – máme dočinenia s už zmenenými protichodnými záväzkami. Čo „to“ je výstižne opisuje Tony Crabbe v knihe Prečo nikdy nestíham: „O tom, že napíšem knihu, som rozprával od svojho odchodu z univerzity. Na rôznych miestach a v rôznom čase som sa pohrával s myšlienkou, že sa do toho pustím, ale nikdy som sa výraznejšie neposunul ďalej. Po celý ten čas som s potešením rozprával: „Chystám sa napísať knihu“. Napokon asi pred šiestimi rokmi som začal s výskumom, ale takmer štyri roky sa mi nedarilo dať niečo na papier. V tom čase som si robil reklamu slovami: „Pracujem na knihe.“ Ľudia sa ma, pochopiteľne, pri stretnutiach často vypytovali, ako „moja kniha“ napreduje. Začalo mi to byť nepríjemné! Mal som však príbeh. Vysvetľoval som, že som veľmi „prepracovaný“ (áno, používal som to slovo) a že veľmi veľa cestujem. Takže to bolo jednoduché: keby som začal písať, čas na prácu s knihou by som musel utrhnúť priamo z drahocenného času, ktorý trávim s rodinou. Ľudia to akceptovali. Dokonca aj ja som tomu uveril. Až do dňa, keď som sa rozhodol, že použijem vlastný liek. Rozhodol som sa reálne porozmýšľať, prečo som nedosiahol žiadny pokrok v tom, o čom celé roky rozprávam. Použil som Keganov proces analýzy a rýchlo som si uvedomil, že môj „príbeh“ bol výhovorkou, nie dôvodom. Mal som veľký strach, nevyslovený strach, a ten bojoval proti akémukoľvek posunu smerujúcemu k písaniu. Desilo ma, že nebudem mať čo povedať. Strašne som sa bál, že asi nebudem schopný písať. Úplne ma paralyzovala predstava, že sa mi to nepodarí a v dôsledku toho stratím svoju identitu „šikovného chlapíka, ktorý sa chystá napísať knihu“.
Ako sa s protichodnými záväzkami popasovať
Tonyho skúsenosť dôverne všetci poznáme. Pokiaľ si svoje strachy nepomenujeme a nepostavíme sa im zoči voči, nepohneme sa z miesta. Potrebujeme si uvedomiť, ako samých seba manipulujeme rôznymi zámienkami ospravedlňujúcimi, že nerobíme to, čo chceme. Je zradné byť v zajatí výhovoriek a ohlupovať sa „akože“ dobrými dôvodmi. Bez odhalenia pravých dôvodov nás to nepustí ďalej než k pokusom.
Jadro Keganovho procesu odhalenia záväzkov je veľmi jednoduché. Najprv určíte rozsah konkrétnych vecí, ktoré robíte alebo nerobíte namiesto vami určenej zmeny záväzku. Ak ste sa, napríklad, zaviazali, že sa sústredíte viac na prácu, ktorú si ceníte, mali by ste identifikovať záležitosti ako: „Na všetko pritakávam“, „Po celý čas mám zapnutý mail“, „Priority určujem na základe naliehavosti, nie dôležitosti,“ atď. Urobte si taký zoznam. V tejto fáze nemusíte nič vysvetľovať, len zistite, čo robíte a čo nerobíte. Zaujímavá začne byť ďalšia fáza. Prejdite si každú z negatívnych položiek a predstavte si, ako by ste sa cítili, keby ste konali presne naopak – keby ste robili to, čo robiť máte. Niektoré z tých položiek vyvolajú malú reakciu, iné spustia výrazný pocit – fuj efekt. Keď sa spustia obavy a nepokoj, na niečo ste narazili. Položte si otázku: „Aké obavy alebo strach spôsobujú, že sa takto cítim?“ Pomenujte príčinu. A položte si ďalšiu otázku: „Ktorý protichodný záväzok mi bráni urobiť potrebné zmeny?“ Keď si zadáte do vyhľadávača heslo: „Robert Kegan Immunity Map“, nájdete formuláre, vďaka ktorým cez tento proces s ľahkosťou prejdete.
Ide o veľmi intenzívny proces. Zo svojej vlastnej skúsenosti, aj zo skúseností klientov môžem potvrdiť, že to funguje. Je to prosté – keď už máte vyjasnené základné príčiny, pre ktoré sa vám nedarí napredovať alebo prosperovať, môžete ich odpratať z cesty. A nemusíte byť na to sami.
Duševná odolnosť – kamoška zmeny
Keď sa usilujeme o dosiahnutie svojich cieľov a zdolávame prekážky, potrebujeme mať odhodlanie a duševnú odolnosť. V psychológii sa o duševnej odolnosti hovorí ako reziliencii, vďaka ktorej sa človek vyrovnáva s nepriaznivými podmienkami, ktoré ho postretnú v priebehu jeho života. K základným stavebným kameňom našej odolnosti patrí napríklad sebavedomie, sebaláska, ale aj sociálne zručnosti, komunikácia a pestovanie zdravých vzťahov. Odolnosť má tiež vplyv na to, čo urobia s našou zmenou prvé prekážky a neúspechy. Mám pre vás tipy, ako ju väčšmi rozvíjať a budovať.
Šesť pilierov odolnosti
1. Prispôsobovanie – nutnosť prežitia
Bez zmien sa nedá napredovať a rásť. Byť otvorení a mať odvahu experimentovať nám pomáhajú výzvy. Ich zdolávaním si dokazujeme svoje kvality a hodnotu. Keď zistíte, že sa bojíte zlyhania, a preto sa zmenám vyhýbate, nájdite spôsob, ako prekračovať vlastný tieň a trochu riskovať. Čo najhoršie sa môže stať? Že stupíte mimo? Aspoň objavíte niečo, čo ste nečakali.
2. Nezdar – cenná učiaca sa skúsenosť
Stáva sa vám, že nevychádzate zo svojej komfortnej zóny kvôli strachu, aby ste nevyzerali hlúpo, nestrápnili sa, neboli za debila alebo kravu? Z detstva si dobre tieto pocity pamätáme. Nemáme radi, keď sa nám niečo nedarí, ohrozuje to náš sebaobraz. Pomáha preštelovať hlavu. Ak je vaša myseľ nastavená tak, že aj malé neúspechy považujete za skutočnú prehru – vstúpte jej do toho. Bez omylov a pokusov nie sú zdarné experimenty. Väčšina veľkých úspechov sa skladá z 80 percent zlyhaní a len 20 percent predstavuje vytúžený výsledok. Hor sa napĺňať tento nepomer.
3. Vo mne viac ako okolo mňa
Spochybňujú vás ľudia okolo a nechávate sa nimi ovplyvňovať? Mám na to dobré krédo od Susan Jeffers: „Ak sa rozprávate s ľuďmi, ktorí vždy zavrhujú vaše nové príležitosti, nie sú to dobrí ľudia na rozhovor. Zdvorilo sa poďakujte a choďte za niekým iným.“ Váš cieľ a to, čo chcete, je rozhodujúce. Nie to, čo si o tom niekto myslí. Bez viery v seba nemožno napredovať. Nájdite spôsob, ako posilníte a podporíte samých seba.
4. Pozornosť zásadne na silných stránkach
Máte dokonalý zoznam toho, čo sa vám nepodarilo a kde zlyhávate? Dobre, teraz si vyrobte listinu úspechov a toho, za čo môžete byť na seba hrdý. Nemusíte ignorovať svoje tienisté stránky, len ich nedávajte do popredia pred tie, ktoré sa starajú o to, aby ste postupovali vpred. Už máte všeličo za sebou, rovnako tak všeličo pred sebou. Čo sa hodí beriete so sebou, čo nie, nechávate tak. Závažia minulých nepodarených pokusov zo seba zhoďte a chystajte sa nabrať nové skúsenosti, pri ktorých využite to najlepšie, čo je vo vás.
5. Menej vzdorovať, viac akceptovať
Sú okolnosti, ktoré nemôžeme ovplyvniť ani zmeniť. Môžeme si dovoliť byť smutný, sklamaný, ale nesmieme zabúdať na starostlivosť o vieru vo vlastné schopnosti, že nájdeme spôsob, ako veci zvládneme. Kúpať sa dlho v sebaľútosti spôsobí, že zapáchame zúfalstvom, ktoré roznášame okolo seba a podľa toho na nás ľudia reagujú. Ísť a niečo malé urobiť je dobrý spôsob na umlčanie vnútorného kritika.
6. Zdroje sú v ľuďoch okolo
Na koho sa môžem obrátiť, kto ma podrží, podporí, pošťuchne, v dobrom vyprovokuje…? Ako mám vybudovanú svoju záchytnú sociálnu sieť z ľudí, ktorým dôverujem? Môcť sa podeliť aj posťažovať je veľkou oporou.
Pestujte si vzťah k úlohám ako by ste chovali draka
Realizovať zmeny znamená, že potrebujeme zoznamy úlohy. Tie môžu byť nekonečné, lebo nemáme dočinenia s jednorazovým procesom. Neraz to vyzerá na súboj drakom, ktorému keď odseknete hlavu, narastú mu ďalšie tri. S drakom sa oplatí radšej kamošiť, než mu stále šermovať mečom pred hlavami.
Menu pre draka úloh
Diéta bez multitaskingu
Snažte sa vyhnúť multitaskingu, pretože vôbec nie je efektívny, práve naopak, stojí vás príliš veľa energie. Myslite na to, že ak sa necháte svojimi možnosťami dezorientovať, nie je to preto, že ich máte príliš mnoho, ale preto, že vám chýba jasný názor a vôľa záväzne sa pre jednu z nich rozhodnúť.
OHIO ako predjedlo
OHIO je skratka pre anglické „Only Handle It Once“, čiže rob všetko iba raz. Je to trik zvyšujúci produktivitu za predpokladu, že môžete všetko urobiť hneď. Keď čítate email, odpovedáte hneď a neodložíte to na neskôr. Je to prevencia pred zabúdaním, ale aj šetrenie energie, keď trávite veľa času prechádzaním starých e-mailov a zvažovaním odpovedí. Dá sa to aplikovať na správy v telefóne, na neporiadok v dome či v kancelárii. Zmyslom je neodďaľovať a nepremýšľať nad úlohami, ale rovno ich robiť. Šetrí to kapacity v hlave, ktorá to nemusí evidovať a otravovať vás tým, že to nemáte vybavené.
Rutina ako hlavný chod
Keď sa z našich úloh stanú opakujúce sa činnosti, nepotrebujete sa toľko o ne starať. Autor knihy Sila zvyku Charles Duhigg tvrdí, že vytvorenie rutiny nám dovolí sústrediť sa na to, čo je dôležité. Namiesto toho, aby sme sa zamýšľali nad tým, čo je potrebné urobiť a kedy. Šetrí to snahu a pomáha robiť to, čo treba, bez zbytočného otáľania. Je produktívne mať priradené k opakujúcim sa rituálom deň a hodinu v diári, tak sa činnosti automatizujú.
Poradie ako dezert
Radenie vecí do poradia podľa dôležitosti eliminuje čas strávený rozhodovaním sa, čo bude ďalšie. Priorizovanie vám okrem toho, že dokončíte dôležité úlohy načas, pomôže aj inak. Vďaka nemu dokážete rozporcovať obrie kusy na menšie kúsky, s ktorými si viete lepšie rady a nevyrábajú vám toľko stresu. Opäť je to o tom, že máte v hlave veci zoradené a rozvrhnuté, čo pre ňu znamená, že nemusí robiť zbytočne poplach, že nestíhate.
To najdôležitejšie ako drink
Ak ste niečo označili ako top prioritu, zmenená to jednoznačné neodkladanie! Žiadne výnimky, preloženie či odloženie. Inak sa vám nabúra spoľahlivosť systému robiť to najdôležitejšie ako prvé. Pri nepredvídaných a neplánovaných zásahoch je to o vyhodnotení, či sú skutočne dôležité, alebo je to niekoho naliehavosť, ktorú potreboval hodiť k vám.
Dobré úmysly a motivácia nestačia
Dobré úmysly majú životnosť ako šľahačka na káve. Začnú sa rýchlo roztápať. Keď máte v úmysle niečo urobiť, konajte rýchlo! Rýchlosť býva rozhodujúca. Keď sa zamotáte v analýze, nastúpi paralýza z analýzy a podľahnete neproduktivite. Potrebujete mať vyjasnené, aké svoje správanie chcete zmeniť a v akom kontexte. Zlaté pravidlo hovorí, že rozhodnúť sa, čo nebudete robiť je rovnako dôležité ako sa rozhodnúť, čo budete robiť. Stačí začať v malom, ale strážiť si dôslednosť a predvídať svoje ďalšie kroky. Mohli by pomôcť niektoré zo zásad, ktoré vnímam pri presadzovaní zmeny ako užitočné. Vyberte si tie, ktoré s vami rezonujú a aktívne ich zapojte, nech vás pri vašom snažení podporujú.
Deväť krokov potrebných na presadenie zmeny
1. Začnite myslením
Zmena myslenia vedie k zmene správania. Než sa do niečoho pustíte, potrebujete mať jasno v tom, čo chcete urobiť alebo neurobiť. A potom k tomu priradiť, prečo sa vám to oplatí a čo tým získate. Len tak hlavu presvedčíte, aby sa jej do zmeny chcelo. Zisky musia aspoň o trochu prevážiť straty. Strata pohodlia na gauči s obľúbeným seriálom je veľká oproti tomu, že musíte vyjsť do tmy a chladu a prvý kilometer si prácne vyrábať teplo. Napriek tomu sa po vychádzke budete cítiť nepomerne lepšie, než po skončení seriálu. Minimálne preto, lebo si vyrobíte endorfíny. Takto však na to potrebujete pozerať ešte pred tým, než uprednostníte okamžitú slasť z polohy ležmo.
- Dajte hlave príkaz, nech uvažuje o tom, čo chcete, z pohľadu toho, čo získa, keď… (niečo konečne začnete robiť). Je to cesta lepšej motivácie ako byť v imperatíve musenia. Na hlavu treba ísť ako na malé dieťa – zaujať jej pozornosť, získať si ju a potom smerovať, aby si okúsila triumfujúci pocit víťazstva. Hoci malého, ale cenného.
2. Neuskutočniteľné zmeny sú tabu
Čím viac rozhodovania bude vyžadovať vaša zmena, tým menej rozhodovacej sily vám zostane na záväzok. Rozhodovanie a sebakontrola čerpajú z toho istého energetického zdroja ako samotný výkon aktivity. Keď prepálite kapacity (chcete od seba naraz priveľa), budete mať dočinenia s nedostatkom energie, pochybnosťami, nechuťou, frustráciou… Čím náročnejšie vaše rozhodnutie bude, tým skôr sa z neho vykrútite. Čím uskutočniteľnejšie záväzky si dáte, tým menej vás bude lákať vyhováranie sa.
- Vaše odhodlania pre zmenu majú byť presne určené a uskutočniteľné – vtedy budú ľahké. Čo je reálne dosiahnuteľné vo vašej aktuálne východiskovej pozícii? Nie, čo by mohlo byť, keby… Polovičný úspech neexistuje!
3. Moc malého záväzku
Nový zvyk potrebuje čas, aby sa mohol pretransformovať na autopilota a neurologicky sa zakorenil. Čo znamená, že až keď sa v hlave vytvoria nové neurónové prepojenia, môžete sa spoľahnúť, že zvyk bude žiť svojim životom. Každá zmena návyku sa po približne 4 týždňoch javí ako menej náročná a po 6 až 8 vnímate, že ju dokážete udržať.
- Sústavne pracovať na jednom malom predsavzatí znamená byť v stave neustáleho sebazdokonaľovania sa. Tým, že si väčšmi veríte, lebo už máte výsledky, sa vám bude aj väčšmi dariť. Vďaka tomu živíte motiváciu a staráte sa o dobrý pocit zo seba. Ten pôsobí na vytváranie pozitívnych návykov ako rastový hormón.
4. Urobte si poctivý plán
Keď si poviete, že sa budete viac hýbať, je vám to nanič. Viac v porovnaní s čím? A čo je myslené tým hýbaním sa? Potrebujete si stanoviť kontext vášho nového správania sa tým, že ho spojíte s časom, činom či situáciou. Zvyky sa spúšťajú s konkrétnymi podnetmi – zuby si umývate (zvyk) pred spaním (podnet). Podnet, ktorý si stanovíte, musí byť podložený diárom – každý večer o 20.00 h. odložím elektronické zariadenia a vezmem do ruky knihu. Čítam minimálne hodinu, popritom vypijem svoj obľúbený nápoj a vychutnám si pocit uvoľnenia a radosti z čítania. Najlepšou stratégiou je zakomponovať novú aktivitu do existujúcich zvykov. Tak nebudete musieť trieštiť pozornosť a energiu. Keď budete chcieť obetovať niečo, čo máte radi, aby ste tam zaradili novú vec, bude odsúdená na zánik. Bude vám chýbať tá, ku ktorej máte pozitívny vzťah. Keď radi pozeráte televízne noviny, čítanie si do vysielacieho času budete zbytočne plánovať.
- Cieľ je sen s určeným plánom a časovým horizontom!
5. Odmeňujte sa priebežne
Pri dlhodobých zmenách sa vzdávate rýchlejšie, lebo nevydržíte čakať na „zisky“, sú ďaleko a nedostupné. Okamžitá odmena za námahu dodáva chuť do ďalšieho predsavzatia s novom odmenou.
- Vy sami viete, koľko úsilia vás stojí prekonať svoju pohodlnosť. Každá akcia, hoci malá, je ocenenia hodná. Motivujte samých seba aj tým, že sa slovne oceníte zakaždým, keď niečo podniknete – ideálne sa mentálna snaha premení na skutočnú. Keď pomôže odmena hmotná alebo zážitková, uvažujte o takej, ktorá bude dostatočne stimulujúca a nastane až pri istej méte.
6. Sila pozitívneho prístupu
Čo je pre vás lepšie, keď si poviete: „Nesmiem maškrtiť!“ Alebo: „Toto vyvážené jedlo si vychutnám a zjem ho v pohode, čím získam viac energie.“ Pozitívne formulované pokyny majú vždy väčšiu šancu na úspech. Nie sú odradzujúce ani obmedzujúce. Formulovať predsavzatia v pozitívnom jazyku pomáha pestovať optimizmus. Šikovná formulácia urobí divy s vašim odhodlaním – zabudnite na zápory a negatívne vyjadrenia. Žiadne: „Nechcem pribrať! alebo Musím schudnúť!“, ale: „Cítim sa vo svojom tele dobre a starám sa oň!“
- Keby vás o polnoci zobudili a chceli od vás, aby ste vyriekli, o čo sa snažíte – budete na to hrdí a povzbudí vás to do ďalšieho snaženia?
7. Experimentovanie
Súčasťou zmien majú byť aj experimenty. Môžu to byť jednorazové aktivity alebo nové návyky. Vašou úlohou je otestovať ich. Vo väčšine prípadov pôjde o niečo, o čom máte pochybnosti, ale stojí to za vyskúšanie. Povedzme napríklad, že sa vám páči nápad prezrieť si maily iba dvakrát denne, alebo sa odpojiť od sociálnych sietí a skúmať, aký to má dopad na kvalitu vášho života. Potrebujete to nejaký vymedzený čas skúmať, než sa prejaví výsledok a potom to viete vyhodnotiť. Stálo by za to, keby to bola zmena trvalá? Alebo má význam nejaká čiastočná korekcia alebo pravidlo?
8. Váš najlepší dráb – zápisník
Udržiavať sa v tempe a rytme môžete vďaka dennému prehľadu. Ten máte, keď si veci spisujete a značíte. Pomôžu vám v tom otázky na sebariadenie a sebadisciplínu, ktorými sa udržiavate v akcii. Položte si ich každý deň večer, aby ste si urobili rekapituláciu a sebareflexiu dňa.
- Čo sa mi dnes darilo? Nezabudnite sa pri tom pochváliť a oceniť samých seba, ako by ste to urobili pre niekoho iného. Aj malá vec sa ráta. Chcite od hlavy, aby evidovala, že sa snažíte a aj keby ste sa hýbali pomaly, má to význam.
- Čo sa mi tak dobre nedarilo? Zmyslom nie je sypať si popol na hlavu, ale hľadať možnosti, ako si pri snažení pomôcť. Na obed som si dopriala nezdravé jedlo. Keď si teraz večer uvarím, nebudem mať zajtra pokušenie dať si v reštaurácii niečo vysmažené.
- Čo môžem urobiť zajtra ešte lepšie? Nie v duchu odkladania, ale poučenia sa. Poznáte sa a viete predpokladať, kedy vás prepadne kríza. Vtedy vytiahnete krízový plán a ste pripravení na to, keď vás bude hlava presviedčať, že nič nemusíte. Nechce sa vám na vychádzku? Je to v poriadku. Netreba to analyzovať, treba sa začať obúvať a vyraziť. Po ceste to nechcenie rozchodíte.
- Na čo počas dňa zameriate väčšiu pozornosť, aby ste zvíťazili nad starými zvykmi a vzorcami? Budú rizikové hodiny, ľudia, situácie, kedy budete mať chuť emočne zajedať to, ako sa cítite. Čo nahradí horalku v zásuvke? A ako odvediete napätie z tela, aby ste nejedli na upokojenie, ale iba keď ste hladní?
9. Zdroje podpory = doping
Akákoľvek úprimná a dobroprajná podpora sa vám hodí. Keď si na to vyberáte človeka, zvoľte si niekoho, kto vás bude motivovať spôsobom, ktorým chcete a očakávate. Mal by to byť niekto, komu dôverujete a znesiete aj jeho kritické podnety smerujúce k nabudeniu.
Naopak, ľudí, ktorí vás budú zneisťovať alebo vám rozprávať, ako sa vám to nepodarí, od seba odstrihnite. Ich negatívny vplyv vás bude oslabovať a odvádzať od vášho snaženia.
Keď sa rozhodnete byť na svoje snaženie sami, vytvorte si podporovateľa zo svojho alter ega. Čo potrebujete počuť? Akým spôsobom? Keď príde kríza, čo bude zázračná formulka? Viesť dialóg sami so sebou je dobrý sebakoučovací nástroj.
Keby sa vám ako podpora profesionál, ktorý je v problematike erudovaný, neváhajte a najmite si jeho služby. Skráti sa vaša cesta mordovania a svoje méty dosiahnete efektívnejšie.
