Dobre vieme, že je nemožné zmeniť minulosť, rovnako ako nemôžeme predvídať budúcnosť. Pokúšame sa o to a vzdorujeme, hľadáme spôsoby, ako by sme to obišli.
Bývame rozšafní a mnohé naše pokusy sa podobajú na zbytočné nakupovanie a vyhadzovanie. Vedomá stratégia udržateľnosti – aj mentálnej a emočnej, spočíva v zmene kladenia si otázok. Namiesto toho, aby sme sa pýtali, ako zarobiť viac peňazí, sa môžeme radšej pýtať, čo vlastne skutočne potrebujeme. Nadbytok to nebude. Nevieme odrazu šoférovať tri autá a bývať v dvoch domoch. Exupéry by nám na to povedal, že „dokonalosť sa nedosahuje vtedy, keď už nie je možné nič dodať, ale vtedy, keď nie je možné nič odobrať.”
Aj keď nám to tak v kríze nepríde, sme dobre vybavení potrebnou silou na tvorenie, na premenu správania a formulovanie myšlienok vo svojom vnútri tak, aby smerovali k pozitívnej zmene.
A keď sa veci nevyvíjajú tak, ako chceme, signalizuje nám to, že sa máme naučiť niečo nové, čo nám pomôže zdolať prekážky. Ak chceme zmeniť svoj život, musíme najskôr zmeniť niektoré svoje postoje. Zámerne nepíšem, že zmeniť seba – výbava je daná, karty sú rozdané. Hráme s tým, čo máme. Použijeme dôvtip, predvídavosť, fakty aj emócie, hravosť, vynaliezavosť a trochu zariskujeme, keď sa vydáme za komfortnú zónu.
Opustiť svoj starý nešťastný život a dovoliť si venovať sa sebe vedie k znovu objavovaniu seba samého.
Potrebujeme to, aby sme zostali verní samým sebe, svojim zásadám, hodnotám a presvedčeniam, ktoré nám kryjú chrbát a držia nás pokope z hľadiska integrity. Posilňujú náš sebaobraz a sebahodnotu, aby sme mohli byť samými sebou – autentickí a neporazení.
Bude to chcieť zámer, motív, cieľ, plán, stratégiu, víziu, misiu – niečo, čo nás rozpohybuje v ústrety tomu, kde nám bude samým so sebou dobre. V tom naplnenom sebarealizovaní sa prestaneme vyčerpávať vkladaním energie do niečoho, čo za to nestojí.
