Ako zákernú kritickú vyčítavosť meniť na energiu lásky

IMG_7771

Už som sa stretla s toľkými univerzálnymi vzorcami na vytvorenie dokonalého vzťahu, že keby spoľahlivo fungovali, tak každý jeden človek je od zloby zachránený láskou, a to veľmi rýchlo. Viem, že všetci vieme, že návod na dokonalý vzťah neexistuje. Ale aj tak nás neprestáva fascinovať možnosť, že čo keď… Čo keď by sme mohli pomôcť odvekej túžbe nášho srdca byť oddane, naveky a bezvýhradne milovaní a ochraňovaní? Napriek tomu, že tipy-rady-nápady na ideálny vzťah sa skôr podobajú na marketingové stratégie, mám jeden tip, ktorým sa dá výdatne pomôcť vzťahu k harmónii. Je to prosté odporúčanie, ktoré vám možno príde zvláštne. Chce totiž od vás, aby ste vo vzťahu nerobili niečo, čo ho vždy pokladá na lopatky, a to je – keď trváte za každých okolností na svojej pravde.

Chcete mať pravdu alebo vzťah?

Aj v tom najharmonickejšom vzťahu sa vynoria čas od času temné veci, ktoré sprevádza hnev. Ten druh hnevu, kedy chcete, aby partner trochu trpel. Hlavne vtedy, keď vaše srdce prahne po odplate, lebo mu bolo ublížené a cíti sa ukrivdené. Lenže zotrvať v takomto nastavení znamená, že ideme do deštrukcie proti sebe, proti partnerovi aj celému vzťahu. Bránime sa hádkami a chceme si vybojovať svoju pravdu za každú cenu. To posledné, čo nám príde na um je spýtať sa samých seba, či chceme mať pravdu alebo vzťah. A moment voľby – či už vedomej alebo nevedomej spôsobí, že naša energia ide smerom, kde uprednostníme buď vzťah alebo svoje ego. Ja som presvedčená, a skúsenosti mi to potvrdzujú, že je oveľa lepšie byť šťastný, než mať svoju pravdu.

Príbeh jeden z mnohých

Rozprávala mi žienka, ktorá odišla z nerovného vzťahu s manipulatívnym mužom o tom, ako až z odstupu času dokázala zavnímať mieru toho, ako bola ovládaná. Potrebovala byť mimo prostredia skresľujúceho jej vnímanie, aby si uvedomila, že ju vlastnícky druh lásky zabíja, nie napĺňa. Jej precitanie trvalo viac než rok. Mocný moment nastal, keď sa muž kajal a sľuboval, že všetko bude inak, nech sa vráti. Stačil jej však malý moment v spoločnej debate, kedy si presadzoval tvrdo svoj názor a popieral ten jej. Vtedy jej došlo, že jeho povaha sa nezmenila, lebo on nič nezmenil na svojom postoji. Vždy bol zvyknutý ľudí ovládať a rozhodovať za nich. Vždy mal svoje pravdy, ktoré presadzoval na úkor iných. Nikdy nepripúšťal, že niekto to môže a chce mať inak. Variácie tohto postoja sú prítomné v mnohých vzťahoch, ani tam nemusí byť prítomná nejaká osobnostná porucha. Pre partnerov v takom vzťahu je príznačné, že zvádzajú súboj o to, kto z koho. A to je zamínované pole.

Mať vždy pravdu vzťah zabíja

Trvať na svojej pravde je v podstate zlozvyk. Prejavuje sa tým, že človek je nadmieru kritický v emočne vyhrotených situáciách. Poznáte to – viete, že to, čo chcete povedať len prileje olej do ohňa a v duchu si prisaháte, že radšej zostanete ticho. Napriek tomu je to silnejšie ako vy a nájde si to cestu von. Má to na svedomí podvedomý program – pretože váš vnútorný hlas jednoducho vie, že máte pravdu a váš partner sa mýli. Tieto výbuchy sa ťažko ovládajú, ale dajú sa prekonať prostým uvedomením si – chcem mať pravdu, alebo chcem ľúbiť? Treba v tom sebareflexívnom vnímaní vytrvať a brať to ako tréning. Uvedomiť si to vždy, keď sa pristihnete pri tom, že vás ovláda starý program nadobudnutý v detstve, keď ste sa v takých situáciách ocitali pri svojich rodičoch.

Sebaovládanie ako cesta

Zameriavať sa na to, že netreba mať za každú cenu pravdu znamená popracovať na sebakontrole. Zmyslom nového, užitočnejšieho a emočne nevysiľujúceho programu je presunúť viac energie do srdca, aby ego toľko nevyskakovalo a nemalo potrebu dokazovať svoju nadvládu. Vždy, keď sa vám podarí byť väčšmi v srdci, zákerná kritická vyčítavosť sa premení na energiu bezpodmienečnej lásky. Lebo potlačiť v sebe impulzy sebeckosti a dominantnosti a uprednostniť radšej toho milujúceho partnera ukrývajúceho sa vo vás, je tá najlepšia stratégia pre naplnený vzťah.

Nový rituál ako ochrana

Viete si zaviesť namiesto hádania o to, kto má pravdu, lepší dobrozvyk, ktorý sa ideálnom prípade stane ritualizovaný. Keď sa schyľuje k hádke, ktorá sa podobá na mnohé jej klony a nič zásadné sa ňou aj tak nevyrieši, oplatí sa zostať ticho a nadviazať spojenie dotykom. Nadviazanie spojenia znamená, že v tej chvíli nie je kľúčové, ako biedne sa cítite a ako veľmi prežívate to, že vám partner chce ublížiť. A hoci vás ide umučiť túžba po tom, aby partner tiež trpel, jednoducho si sadnete vedľa neho a bez rečí nadviažete spojenie, kde nebudú treba slová. Takéto prepojenie spôsobí, že všetko sa vyrieši rýchlejšie, lebo v hre budú srdcia, nie egá. Podmienkou však je, že sa dotýkate – kolenami, ramenami a dlaňami. Bez dotyku by ste tam len tak sedeli a dusili v sebe hnev.

Ešte jeden spôsob, ako netrvať na tom svojom

Kedykoľvek vy alebo váš partner cítite, že je potrebné hovoriť spolu o určitých hnevlivých pocitoch, choďte spolu do vane. Pripadá vám to bláznivé? Každopádne to funguje, dajte tomu šancu a vyskúšajte to! Posaďte sa do vane čelom k sebe. To je pravdepodobne to najlepšie prostredie, v ktorom môžete hovoriť o pocitoch hnevu. Je totiž celkom ťažké vstať, utiecť do vedľajšej izby a buchnúť dverami. „Vaňové usporiadanie“ strhne všetky bariéry medzi vami.

Nevidieť zázrak v sebe značí nevidieť ho ani vo vzťahu

Keď už máte niečo nažité, skúsenosti vás naučili, že pokým sa nevyrovnáte s vlastnými problémami, nie ste na lásku pripravení. V zajatí ľutovacieho sa módu s nekončiacimi monológmi o tom, ako vám niekto ublížil, si pritihanete iba niekoho do závislého vzťahu. To, čo vás trápi totiž vstupuje do vzťahu spolu s vami. Nebude tam sloboda, ani integrita, iba zúfalá túžba po niekom, kto by vás zachraňoval. Lenže to potrebujete urobiť pre seba vy sami, aby ste boli na seba hrdý, že ste sa dokázali odučiť niektoré vzorce správania a staré programy, ktoré vás zneslobodňovali.

Ako by povedal Sri Chinmoy Ghose: „Pravda je vo všetkom, ale láska je všetko.“

Vaša Janette

IMG_7771

Facebook
Twitter
LinkedIn
Prešla som jednu etapu životnej cesty bez toho, aby som sa „hlbšie“ pozerala do svojho srdca. A hoci sa mi naplnil detský sen a roky som pôsobila ako publicistka, moje pravé poslanie je v pomáhajúcej profesii. Môj osobný zmysel života „prehovoril“ presvedčivo a zanietene, keď som objavila koučovanie. Teraz som šťastná, že môžem „hľadajúcich“ sprevádzať na ceste za otvorením brány do vlastného vnútra, aby si zodpovedali, kým sú, čo v nich je a kam chcú smerovať.
Mgr. Janette Šimková
akreditovaná koučka