Niektoré myšlienky sú ako nevítaní hostia. Prichádzajú bez ohlásenia, zvyčajne v najnevhodnejšej chvíli. Majú prehnané nároky a vyžadujú, aby ste robili, čo im na očiach vidíte. Namiesto vďaky vám niečo vytknú alebo vás rovno zahrnú sťažnosťami a kritikou.
Prečo sa teda vydávať napospas myšlienkam, ktoré nás chcú ovládať? Nie je to s nimi totiž také jednoduché, obdobne, ako sa nedá ľahko zbaviť nepozvaných hostí, keď sa usadia v obývačke.
Hostia sú rôzni, rovnako tak myšlienky
Pre zjednodušenie som ich podelila do piatich kategórií – tie myšlienky. Svojich hostí si pokategorizujte sami 😊
Operatívne myšlienky – týkajúce sa toho, čo potrebujeme vybaviť, stihnúť, zariadiť, zabezpečiť, postrážiť… Organizátor a vykonávač v nás ich potrebuje, aby mohol predvádzať svoje schopnosti mať veci pod kontrolou.
Neplodné myšlienky – všetky nahrávajúce na katastrofický scenár, falošné poplachy a konšpiračné teórie. Hlava ich miluje, môže z nich splietať, čo sa jej zapáči a vytvárať nimi obavy, stres a tlak.
Negatívne myšlienky – majú hovorcu v podobe tvrdení „nejde to, nedá sa to, nepodarí sa to, nemá to zmysel…“ Sú majstrami zmeny uhla pohľadu na realitu, ktorý zužujú na mikropohľad. Ten situáciu každý deň detailne analyzuje a prináša pocit, že veľa vecí nefunguje (rovnako to robia televízne noviny). Makropohľad prinášajúci nadhľad, odstup a objektívnosť zatláčajú do úzadia.
Pozitívne myšlienky – sú afirmatívne (z latinčiny to znamená uisťujúci, kladný, pozitívny). Na ich vytváranie potrebujeme byť bdelí, lebo zvyčajne máme vo výbave reaktívnosť, ktorá sa pozerá na veci s filtrom potenciálnej hrozby. Keď sa naučíme používať optiku toho, čo je na veciach to dobré a to sa zobrazí ako prvé pred negatívnosťou, máme mentálne vyhraté. Pozitívne myšlienky sa stanú prirodzenou súčasťou zdravého vnímania seba samého, a potom aj celého sveta.
Zrelé, vedomé myšlienky – prinášajúce poznanie, že nielen výhry, ale prehry nám pomáhajú rásť a zlepšovať sa v tom, čo robíme. Nahrávajú na proaktívny, čiže viac než iniciatívny postoj obsahujúci rešpekt, akceptáciu, toleranciu, empatiu, úctu a vyznávanie hodnôt etiky a morálky – tak vo vzťahu k iným ľuďom, ako aj k sebe.
Nie ste to, čo vaše myšlienky
Povedia na Východe, ale pre Stredoeurópana je to vcelku abstraktné. Opäť trochu zjednodušenia: potrebujete samých seba nehodnotiť ako dobrého alebo zlého na základe zážitkov z minulosti. Potrebujete si uvedomiť, že tu a teraz prežívate myšlienku, pocit, spomienku. Myšlienky totiž nedefinujú vašu osobnosť, podobne, ako vás nedefinuje srdečný tep. Sú to skrátka pominuteľné prejavy činnosti mysle. Akonáhle ste schopní uvedomiť si, že strach, ktorý vás ovláda, je svojím spôsobom mechanická sila – reflex, a nemá nič spoločného s rozumom, stávate sa silnejšími než on.
Ako vyhadzovať nevítané myšlienky
Potrebujete to urobiť v tom momente, kedy si uvedomíte prítomnosť nechcenej myšlienky. Stojí pri dverách, zvoní a vy si strážite, aby ste iba poodchýlili dvere, nie ich otvorili dokorán, čím by ste jej umožnili vrútiť sa dnu. Namiesto pozdravu „no nazdar“ začínate vetu týmito slovami: „Vnímam myšlienku…“
Keď práve varíte večeru a premýšľate nad tým, čo vás čaká nasledujúci deň, môžete si v duchu (alebo pokojne aj nahlas) povedať: „Vnímam myšlienku, že sa bojím, čo bude zajtra v práci.“ To vám umožní s odstupom posúdiť, čo riešite a pozrieť sa na to z viacerých strán. Čo z toho, čo vo vás vyvoláva strach je reálne a čo iba poplach? Na čo z toho, čo vás znepokojuje máte dosah? Čo je v kategórii „akceptujem“ a čo v postoji „ako to môžem zmeniť?“
Za všetkým hľadaj… jazyk
Vnímavosť a vnútorný dialóg samého so sebou vám pomáha byť si vedomí toho, čo sa vo vás odohráva, a tak si zvoliť adekvátnu reakciu. Myšlienky totiž dokážete prerámcovať, čiže zmeniť ich jazyk. A tak negatívne, obmedzujúce a limitujúce úvahy preformulovať na proaktívny postoj vedúci k hľadaniu riešení a východísk. Automatická reakcia býva: „Toto som proste ja, v celej svojej nemožnosti. Čo už s tým urobím.“ Prerámcovaná: „Viem, že sa môžem zmeniť a naučiť sa to robiť inak.“
Podvedomá myseľ sa učí predovšetkým tvorením zvykov. Tie nové dokážu nahradiť staré vzorce a schémy za predpokladu, že dostatočný počet opakovaní vytvorí na neurónovej sieti nové prepojenia – deje sa to tak na úrovni uvažovania, ako aj na úrovni správania a konania.
Viete to dobre trénovať na všímaní si toho, ako premýšľate. Pri tých negatívnych myšlienkach môžete prísť s nahradením pôvodného tvrdenia. Napríklad:
- „Nič nedokážem.“ Po novom: „Pozriem sa, aké mám možnosti.“
- „Vytočil ma, on za to môže.“ Po novom: „Viem ovládať to, ako budem reagovať na takúto situáciu.“
Keď sa chcete presunúť z nevedomého a často kritického uvažovania do „premýšľajúceho“ stavu, môžete to urobiť tiež tým, že do svojho myslenia zahrniete objektívnosť a analýzu pýtaním sa: „Čo je tu skutočné? Čo negatívna skúsenosť? Čo obrana na niečo, čo sa ešte nedeje? Tým získate čas, aby ste si zvolili vhodnejšiu reakciu ako tú, ktorá vás prvá napadne.
Fotografia je z dielne https://www.lowkey.sk zhotovená počas talkshow Tu a teraz Michala Saba
