Za strachmi neraz stojí neprítomnosť dôvery – či už v seba, v iných ľudí alebo v svet naokolo. Nedôvera plodí pochybnosti o sebe, a to nás oslabuje a znižuje vieru v seba. Väčšinu z obmedzujúcich presvedčení o sebe sme nadobudli nepriamo, boli nám odovzdané či vštepené v detstve. Preto sa môžeme rozhodnúť neakceptovať každú negatívnu myšlienku, ktorá nám bráni vnímať sa v lepšom svetle.
Je to o postoji – keď si vyberieme, že budeme realistický, a nie strachový, môžeme posilňovať svoju sebaistotu. Tá sa vytvára aj tým, že sa do vecí činorodo púšťame, aby sme získavali skúsenosti, rozvíjali sa, a tak sa stávali odvážnejšími.
Napomáha k tomu každodenná dávky proaktivity v podobe kladenia si otázky: Čo malého môžem urobiť – pre seba, pre iných, pre svet…? Namiesto toho, že by sme sa pýtali: Čo by som tak mohla urobiť, aby “tá vec” zmizla? Oplatí sa zaoberať tým, na čo mám dosah, čo môžem ovplyvňovať, odtiaľ sa mi vložená energia vráti. Preto sa väčšmi venujte sebe, než tomu, ako na vás pozerajú tí druhí. Tí druhí nežijú váš život.
Vy máte slobodu voľby pozvať si do svojho života ľudí, zážitky, vnemy, podnety…, čokoľvek, čo si vyberiete a po čom túžite. Aj keď sa to nedá niekedy okamžite, tie „malé veci“, ktoré denne robíte, vás k tomu privedú postupne.
