Opakovane od žienok v rôznych variáciách počúvam, ako majú radi svojich chlapíkov, ale… To hlavné ALE spočíva približne v tomto: „Keby sa zmenil, dokázala by som s ním šťastne žiť. Ale už to nemá význam, lebo on nechce“.
Niečo podobné, iba s menšou emočnou kvetnatosťou mi zvyknú rozprávať chlapíci s gurážou, ktorí sa odhodlali obnažiť dušu nejakej inej žene. Statočne pritom vzdorujem predsudkom, že ich pocitom aj tak nemôže celkom rozumieť. Pripúšťam, že sú momenty, kedy nie som si celkom istá, ale pýtam sa dovtedy, než pochopíme obaja. Pretože muži, rovnako ako aj ženy, neraz potláčajú svoje pocity, nevyznajú sa v nich, nedokážu ich spracúvať, naplno prežívať, zdieľať, ani o nich otvorene hovoriť, lebo… Prečo tomu tak je, je u každému kľúčom k tomu, aby sa cez sebapoznanie priblížil k vnímaniu toho druhého. Keď pociťujeme rešpekt voči sebe a dôverujeme si, potom to dokážeme aj voči druhým. Naopak to nefunguje, hoci mnohí to zoberú z tej druhej strany a potom je to o nenaplnených očakávaniach…
Keď sa po „spovedi“ pýtam klientov, bez ohľadu na ich mužské a ženské princípy, čo robia pre to, aby bol ich vzťah lepší a harmonickejší, vypočujem si niečo v takomto duchu: „Ja sa snažím stále. Prosím, navrhujem, dohováram, presviedčam, vysvetľujem, zdôvodňujem a keď už nič nepomáha, vyhrážam sa… Takmer vždy je to aktivita zameraná na toho druhého, lebo on je na príčine, že veci nie sú také, aké majú byť…
Mňa ako life kouča potom čaká náročná úloha – pokúsiť sa sprevádzať klienta na ceste k sebareflexii, ktorá mu odhalí, že aby sme boli tým, či sme, nepotrebujeme nikoho iného. Hoci, bez druhého človeka nie sme ničím. Za týmto paradoxom sa skrýva veľa z toho, na čom vzťah stojí. Keď sa podriaďujeme predstavám druhých, môže to svedčiť napríklad o tom, že sa nemáme dostatočne radi.
Stáva sa, že vyžadujeme od druhých niečo, čo si sami nedokážeme dávať. Koľkokrát ste sa za posledný týždeň opýtali samých seba, ako sa vám darí? Zistili ste, čo potrebujete? Nikto totiž nevie lepšie ako vy sami, čo potrebujete.
A ešte niečo: „Aké z vašich najväčších prianí ste si doposiaľ nesplnili zo strachu, že by vám to mohol niekto vyčítať?“
Napíšte mi o tom, poteším sa.
