Vezmite svoj vzťah na dovolenku

Publikované v mesačníku Moja psychológia v letnom dvojčísle 7-8/2019

Dokonalý vzťah prechádza mnohými a častými zmenami. Nie všetky mu prospejú, ale nemôže sa nemeniť, lebo aj tak by zahynul. My sa meníme, a to pôsobí na vzťah. Vyhrať a nechať vyhrať je stratégia, ktorá vzťah chráni. Niekedy to môže byť nepochopiteľné, ale najväčšia sila vo vzťahu spočíva v inom názore. Lebo synergiu vytvára to, že si vážime rozdiely. Potrebujeme k tomu ešte aj porozumenie, lebo vedie k rešpektu. Ten posilňuje dôveru a tá otvára dvere naplneným vzťahom. Vhodný čas na tom popracovať nastáva v každej chvíli. Vzťah má zažívať dovolenku s exkluzívnou starostlivosťou omnoho častejšie, než dovolenkujeme my.

Keď sa niečo vytráca

Harmonický a vyvážený vzťah je založený na ochote oboch partnerov hovoriť jasne a otvorene o svojich základných potrebách a túžbach. My učíme partnera, ako môže s nami čo najlepšie vychádzať. Keď sa spoľahneme, že nám bude čítať myšlienky a dovtípi sa, čo potrebujeme, sklameme sa. Pri najlepšej vôli to nedokáže, nemá vešteckú guľu. To nám však nezabráni nemať také očakávania. Vyústi to do toho, že partnera obviníme z niečoho, za čo skutočne nemôže. To sklamanie býva toxické, lebo začne vzťah spochybňovať a devalvovať.

Pripomína vám to niečo?

„Ty mi nikdy nepomáhaš! Zakaždým všetko musím vybaviť ja. Ty vždy na niečo zabudneš alebo sa na to rovno vykašleš…“

Takto nejako znie nespokojná žena. Vyvolá hádku a zapojí do nej veľa emócií, ktoré zdramatizuje. Aby dala vedieť, ako ju niečo trápi, štve, hnevá…

Muži naopak, dokážu emócie a rozum oddeľovať. Po takomto útoku začne chlap loviť v pamäti, kedy niečo nepokazil, kedy čo zariadil a kedy žene pomohol. Nemôže sa len tak bez odozvy a sebaobrany prizerať jej vyčínaniu. Ženu vzápätí napáli, že muž sa snaží byť taký doslovný. Jeho zase rozohní ženina nepresnosť. Vášnivá hádka môže začať.

Osem vecí lepších ako hádka

Sila a trvácnosť akéhokoľvek vzťahu – súkromného alebo pracovného, závisí od schopnosti zvládať konflikty. Ak chceme udržať búrku v pohári, potrebujeme rozoznať, ako sa v debate odlišné stanoviská rýchlo zmenia na jedovatý konflikt.

Každý z nás pozná pocit bezmocnosti, keď sa pokúšame nahradiť hádky menej vyčerpávajúcimi a konštruktívnejšími reakciami. Nijaké nám v to momente nezídu na um. Stanislav Kratochvíl, popredný český profesor klinickej psychológie má pre nás vo svojej knihe Jak žiť s neurózou tipy na možnosti, ako obmedziť konflikty. Jeho stratégie bývajú prezentované ako „manželská taktika“. Patria do nej tieto odporúčania:

1. Zaujímať sa o druhého

Poznať ho, uvedomiť si, že každý z nás je jedinečná individualita. Môžeme si z odlišností zúfať, alebo naopak konštatovať, že každý rozdiel je hoden lásky, pretože rozmnožuje život. K tomu, aby vzťah vznikol, bola potrebná aspoň chvíľková sympatia. Aby vzťah trval, si vyžaduje empatiu, čiže schopnosť vcítenia sa do pocitov druhého. Forma a prejav kladne prijímaného záujmu sa prípad od prípadu veľmi líši. Mieru záujmu, ktorú niekto považuje už za nezáujem, môže niekto iný vnímať ako lásku dusiacu, ktorá mu nedáva možnosť slobodne žiť. Práve pre takéto rozdiely je nevyhnutné zapojiť emočnú inteligenciu.

2. Počúvať, tolerovať optimálne VQ

Kde si tak dlho, to je peklo, zase sa pokazila umývačka. To je už tretíkrát tento rok a do servisu sa nemôžem dovolať. Nemysli si, že to budem zase ja, kto to bude riešiť! Do toho všetkého sa ohlásila tvoja matka na návštevu.

Podobná lavína sťažností býva častým spúšťačom konfliktu. Partner sa po takomto verbálnom útoku cíti zaskočený a po vzore laboratórnych krýs zahnaných do kúta klietky reaguje agresiou.
Ku konfliktu však smeruje aj úplne odlišná komunikácia:

Ako si sa mal v práci?
Ale… nijako.
Čo si tam robil celý deň, povedz niečo!
Hm.
S tebou sa nedá rozprávať!
Hm.

Mnohé ďalšie obdobné dialógy „nerozprávania sa“, mlčania, či nadšeného prejavu jednej strany schladeného skepsou z druhej strany, vedú ku konfliktom. Komunikačne vzdelaný partner nechá náprotivok vyhovoriť, načúva mu so záujmom (ak to inak nejde, napríklad aj s predstieraným), rešpektuje pomyselný VQ – verbálny kvocient – optimálny počet slov, ktorý vyprodukuje partner za minútu. K tomu pridá prejavy podpory, empatického naladenia a vyhne sa tak deštruktívnemu dohadovaniu kto z koho.

3. Hovoriť o tom, čo zaujíma druhého

Počúvať je krásne, ale najkrajšie je porozprávanie sa o tom, čo zaujíma oboch. Zlepšuje to kvalitu komunikácie, a najmä to prináša dobrý pocit z nej.

4. Opatrne s kritikou

Poštové holuby aj kritika sa vracajú tam, odkiaľ prišli. Inými slovami, ak kritizujeme, budeme kritizovaní. Keď naopak, chválime, je určitá nádej, že budeme tiež chválení. S dĺžkou spoločného spolužitia rastie sklon kritizovať. To, čo sa nám v časoch citového očarenia zdalo byť roztomilou zvláštnosťou, nás môže neskôr rozčuľovať. Kritizovaný navyše vie, čo robí zle, a netúži to počúvať znova a znova.

V praxi sa stretávam s vysoko toxickou kritikou, ktorá vychováva z partnera nepriateľa. Najnebezpečnejšia je v podobe toho, čo druhý vníma ako porušenie partnerskej solidarity. Ide o sťažnosti príbuzným a priateľom na to, ako sa partner zle stará o rodinu, jeho zosmiešňovanie na verejnosti, vyťahovanie trápnych záležitostí a ich verejné preberanie a pod.

5. Opatrne s príkazmi

Rozkazovanie nemáme radi, bez ohľadu na to, čo je predmetom prikázaného. Pozoruhodným príkladom partnerských hier spojených s pokusom testovať ochotu k spolupráci sa stáva otázka vynesenia smetí. Je až prekvapujúce, koľko času a nervov venuje žena tomu, aby muž odpadky vyniesol. Zdôvodňuje to zvyčajne slovami: „Aspoň to keby urobil. Všetko predsa nemôže byť len na mne.“ To je síce pravda, ale úsilie, ktoré je potrebné na presadenie ženinej požiadavky nezodpovedá efektu. A obdobné je to aj s očakávaniami mužov, ktorí trvajú na tom, čo všetko by žena mala…

6. Uznať vlastnú chybu

Keď priznáme svoje pochybenie a urobíme to včas, môžeme hádke alebo konfliktu predísť. Ak sme ochotní vziať na seba ako vlastnú chybu niečo, čo v pravom slova zmysle chybou nie je, môžeme dobre zvládnuť aj zložitejšie konfliktné situácie… Už naši predkovia sa riadili porekadlom „múdrejší ustúpi“. Robili tak samozrejme nie preto, že by túžili po predikáte blahoslavený najmúdrejší, ale preto, že „ústup“ považovali vzhľadom na bezprostredné ciele za najvýhodnejší.

7. Pochváliť, čo za pochválenie stojí

Pochvala dokáže v partnerstve pravé divy. Podporuje kladné aktivity a je jedným z mála korektných manipulátorov. Ako optimálny pomer medzi pochvalou a výčitkou sa uvádza pomer 5:1. Ak majú byť výhrady účinné a nevyvolávať dusno, musí ich prevážiť ocenenie a pochvala.

8. Vžiť sa do situácie druhého

Riziká možného konfliktu znižuje zásada vedieť sa na problém pozerať očami druhého! Nemusí ísť o zložité pohľady do hĺbky mužskej alebo ženskej psychiky. Rovnako, ako nie je zmyslom pochopenia partnera to, že si ľahko so všetkým poradím ja sama, a teda to isté očakávam od neho. Východiskom je skôr prístup: „Som pravák a musím všetko robiť ľavou rukou. Ako mi je?“

9. Smiať sa, alebo plakať

To nie je otázka na diskusiu. Väčšina hádok vzniká v podstate z malicherných, nezriedka aj trochu komických príčin. Tam, kde sme postavení pred voľbu, či sa smiať, alebo plakať, volíme radšej prvý prístup. Smejeme sa radšej v duchu a neberieme príčiny sporu až tak vážne. Rozhodne však pozor na zamieňanie humoru za iróniu. To by nedopadlo dobre.

Keď príde na hádku, treba sa vedieť hádať

Niektorí ľudia a veľa druhov zvierat sú úplne alebo čiastočne farboslepí. Neexistuje spôsob ako zistiť, či čapíky (bunky, ktoré vnímajú farbu) vo vašom oku fungujú presne rovnakým spôsobom ako u vášho partnera. Preto nevieme exaktne určiť, či všetci vidíme modrú vec rovnako modrú. Paralelu s „farebnosťou videnia“ vnímam aj vo vzťahoch – čapíky nahradia interpretácie. To, čo niekto považuje za konštruktívnu kritiku, druhý pokladá za útok. Čo je pre niekoho ocenenie, je pre iného vysmievanie…

Návod na správnu hádku

V rámci konfliktných oblastí sa stretávajú rozdielne potreby, postoje a záujmy partnerov. Prediskutovať ich treba, aj sa na sporných veciach dohodnúť. Pre konštruktívnosť je potrebné dodržať nasledovný postup:

  1. Zadefinovať problém.
  2. Obaja partneri formulujú svoje potreby alebo priania.
  3. Obaja špecifikujú svoje priania týkajúce sa druhého. Hovoria jasne, konkrétne, vymedzujú svoje požiadavky čo najpresnejšie.
  4. Nastáva fáza vyjednávania smerujúca k dohode o zmene správania. Partneri sa dohovárajú na tom, čo budú robiť, nie na tom, čomu sa vyhnú a čo už robiť nebudú. Takto dospejú k určitému riešeniu. To musí byť konkrétne a zrozumiteľné. Platí, že aj čiastková dohoda je lepšia ako nijaká. Nepožadujú od seba veľké zmeny ani zázraky. Uspokoja sa s kladnými krokmi k lepšiemu. Posilňujú navzájom tie formy správania sa partnera, s ktorými sú spokojný a snažia sa predchádzať tým, voči ktorými majú výhrady.
  5. Partneri podporujú navzájom predovšetkým svoje pokroky, nie to, čo sa nezmenilo. Vzťah môže pokračovať bez trpkosti, keď sú riešenia uspokojivé pre obe strany. Je dobré pamätať aj na to, že nie vždy a všetko možno vyriešiť ihneď.

Keď je spúšťačom hádky hnev, pravidlá sú nasledovné:

  1. Máte právo sa hnevať.

  2. Hnev by mal byť namierený voči činu, nie voči osobe.
  3. 
Vyjadrite svoj hnev slovami.

  4. Načúvajte druhému bez toho, aby ste premýšľali o tom, čím sa budete obhajovať.

  5. Hovorte konkrétne. Nepoužívajte vágne frázy a nepreháňajte.

  6. Spýtajte sa partnera, čo by od vás očakával inak, alebo ako môžete zmeniť svoje správanie.

  7. Nájdite uspokojivé riešenie hnevu.

Láska a moc sú vo vzťahu hlavné témy

Obľúbený vtip v pomáhajúcej profesii pre partnerské otázky hovorí, že keď sa pár rokov po svadbe zobudíte a nespomeniete si na nejaký manželský konflikt, tak ste najskôr vdova/vdovec.

Roztržkám sa nedá vyhnúť, riešime ich všetci, nielen na osobnej úrovni. V párovom spolužití sa odohrávajú predovšetkým kvôli zápasom o blízkosť, zachovanie si identity, integrity a pocitu autonómnosti. Po týchto súbojoch potrebujú partneri obnoviť vzájomnú podporu a blízkosť, sebaúctu a intimitu, rovnako tak porozumenie a prijatie. To úsilie sa môže podobať na doktorát zo psychológie, improvizácie a komunikačného talentu.

Zvyčajne sa vyplatí preventívne predchádzať tomu, aby nastala emočná explózia sťa výbuch Vezuvu. Z praxe vnímam štyri časté komunikačné hriechy, ktoré sa dajú nahradiť štyrmi efektívnejšími spôsobmi, ako dať partnerovi vedieť, že nám na ňom úprimne záleží.

Štyri zbytočné komunikačné hriechy

1. Ignorovanie

Radšej nepočujem, čo mi partner hovorí, aby som to s ním nemusela prežívať. Na vetu „Som strašne unavený,“ zareagujem: „Poďme na pivo.“

2. Kritika

Kritizujem vnútorné prežívanie, činy alebo identitu partnera tak, že mu nepreukazujem dostatok akceptácie. Skĺznem do pohŕdania alebo ponižovania. Používam frázy: „Nemáš pravdu“; „Si hlúpy“; „Nevieš, o čom hovoríš“.

3. Zhadzovanie

Partnera diskvalifikujem autoritatívnym alebo paternalistickým postojom, ktorým mu oznamujem, že jeho prežívanie je nesprávne. Prípadne trvám na tom, že partner by také niečo nemal prežívať, lebo veď ja viem najlepšie, čo sa deje. Príkladom toho je výrok: „Nemáš prečo plakať. Je to hlúpe.“

4. Neporozumenie

Nechápem alebo zle chápem mnohé z toho, čo mi partner hovorí. Nielen na verbálnej úrovni, ale neodčítam správne ani mimiku, gestá. V rozhovore veci bagatelizujem a degradujem: “Akože nie si spokojný. To je nezmysel, veď máš všetko, čo potrebuješ!”

Štyri spôsoby, ako hriechom predchádzať

1. Porozumenie

Dávam partnerovi vedieť, že ho počúvam a chápem. Overujem si, či rozumiem správne, čo mi hovorí. Využívam empatiu: „Keď mi teraz o tom, čo ťa trápi rozprávaš, počujem tvoj smútok.“

Zdržím sa zbytočnej kritiky, snahy meniť partnera alebo ho naprávať. Vyjadrujem rešpekt a úctu voči jeho potrebám.

2. Akceptácia

Vyjadrujem, že pocity, potreby a správanie partnera sú oprávnené a majú zmysel. Akceptácia sa deje tak verbálne, ako aj emocionálne, výrazom tváre, očami a hlasom.

Tomu predchádza, že než uznám partnera s jeho vlastnosťami, musím najskôr prijať samú seba. Hovoriť partnerovi áno je závislé od toho, ako dokážem súhlasiť sama so sebou.

3. Rešpekt

Oceňujem partnera a prejavujem hlboký záujem o jeho blaho. Keď to vyjadrím slovami, môže to znieť nejako podobne: „Záleží mi na tom, čo potrebuješ. Chcem, aby si mi povedal, keď cítiš, že ťa zanedbávam. V strese sa mi môže stať, že prehliadnem tvoje pocity. Pomôže mi, keď mi to povieš, pretože to nechcem robiť.“

4. Naladenie sa

Láska je dcérou duševného súladu. Ak sa dve blízke duše stretnú, vzniká synergia. Pre jej udržanie treba ladenie riešiť priebežne a rušivé vplyvy eliminovať.

Štyri spôsoby, ako hriechom predchádzať Tip ako z filmu

Pomáhala som páru, ktorý mal problém s otvorenosťou v zmysle, že si nerozprávali o svojich pocitoch. Predpokladali, že by sa kvôli tomu cítili zle. Avšak, keď svoje pocity tajili, mali problém hovoriť o tom, čo im leží na srdci. Potrebovali sa naučiť jeden druhého chápať, čo im pomohlo vzťah uchrániť od častých hádok z nedorozumení. Keď chceli spolu hovoriť o hnevlivých pocitoch, chodili spolu do vane. A hoci im to pripadalo bláznivé, keď som im to navrhla, začalo im to fungovať. Keď v nej totiž sedeli oproti sebe, bolo to to najlepšie prostredie, v ktorom mohli hovoriť o pocitoch hnevu. Bolo totiž ťažké vstať, utiecť do vedľajšej izby a buchnúť dverami. „Vaňové usporiadanie“ im pomohlo rušiť bariéry medzi nimi.

Facebook
Twitter
LinkedIn
Prešla som jednu etapu životnej cesty bez toho, aby som sa „hlbšie“ pozerala do svojho srdca. A hoci sa mi naplnil detský sen a roky som pôsobila ako publicistka, moje pravé poslanie je v pomáhajúcej profesii. Môj osobný zmysel života „prehovoril“ presvedčivo a zanietene, keď som objavila koučovanie. Teraz som šťastná, že môžem „hľadajúcich“ sprevádzať na ceste za otvorením brány do vlastného vnútra, aby si zodpovedali, kým sú, čo v nich je a kam chcú smerovať.
Mgr. Janette Šimková
akreditovaná koučka