Vieme byť majstri v tom, ako dokážeme svoju nespokojnosť obhájiť a považovať ju ešte za znesiteľnú. Ibaže sa odohrá niečo pozoruhodné – do cesty nám začnú vbiehať prekážky, prihlási sa nepohodlie (fyzické, emočné, mentálne, duchovné) alebo sa odniekiaľ vynorí odpor k našej súčasnej práci, partnerovi/partnerke či voči našim životným okolnostiam. Ich úlohou je priviesť nás k tomu, aby sme si uvedomili, že niečo potrebujeme vo svojom živote inak. Tak, aby sme mohli byť so sebou spokojní. Od toho sa odvíja naša celková spokojnosť. Cesta zvyčajne vedie tadiaľ, kde si trúfneme povedať nie všetkým veciam, ktoré nám neprospievajú.
Dobre sa začína pri toxických myšlienkach
Potrebujeme sa venovať mentálnej hygiene rovnako, ako to robíme pri telesnej – pravidelne, dôsledne a podľa našich potrieb. Nestačí raz začas vypustiť tlakový ventil, prepätie treba uvoľňovať priebežne. Zahltená myseľ je negatívna myseľ, a oberá nás o pohodu a vyrovnanosť.
Spôsobov, ako sa „čistiť“ je viacero. Oslovilo ma, ako to vystihol vo svojej poviedke Návrat prílivu spisovateľ Arthur Gordon. Popísal príbeh vlastnej duchovnej obnovy, ktorú môžeme vyskúšať každý sám na sebe s variáciou prostredia, kde radi trávime čas.
Arthur zažil obdobie, keď cítil, ako stráca životný elán a jeho tvorivé úsilie vyznievalo naprázdno. Deň za dňom sa navyše všetko zhoršovalo. Nakoniec sa rozhodol navštíviť lekára. Pretože vyšetrenie neodhalilo žiadne fyzické ťažkosti, lekár sa ho nakoniec opýtal, či by bol ochotný riadiť sa jeden deň pokynmi, ktoré mu dá. Gordon súhlasil a lekár mu povedal, aby nasledujúci deň strávil na mieste, kde bol ako dieťa najšťastnejší. Mohol jesť, ale nesmel s nikým hovoriť ani čítať, písať alebo počúvať rozhlas (v jeho časoch online svet ešte nefičal). Potom mu napísal štyri usmernenia a povedal mu, aby si prvé prečítal o 9.00 h., ďalšie o 12.00 h., nasledujúce o 15.00 h. a posledné o 18.00 h.
„To myslíte vážne?“ Spýtal sa ho Gordon.
„Keď odo mňa dostanete účet, prestanete si myslieť, že žartujem!“, zareagoval lekár.
Nasledujúce ráno išiel Gordon na pláž. Keď otvoril prvý lístok, stálo na ňom:
„Pozorne načúvaj.“
Pomyslel si, že doktor sa zbláznil. Čo mal tri hodiny počúvať? Pretože súhlasil, že sa bude riadiť jeho pokynmi, načúval. Spočiatku počul obvyklé zvuky mora a vtákov. Po chvíli sa pridali ďalšie zvuky, ktoré predtým príliš nevnímal. Začal myslieť na to, za čo všetko moru vďačí. Ako ho, keď bol ešte chlapcom, naučilo trpezlivosti, rešpektu a vedomiu vzájomnej prepojiteľnosti vecí. Načúval zvukom aj tichu a začal sa v ňom vytvárať pocit pokoja.
Na poludnie si prečítal druhý lístok. Stálo na ňom:
„Pokús sa vrátiť späť.“
Kam späť? Čudoval sa a uvažoval. Snáď do detstva, k spomienkam na šťastnejšie roky? Začal premýšľať o svojej minulosti, spomínať si na všetky okamihy malých detských radostí. Snažil sa vybaviť si ich čo najpresnejšie. Vo svojom vnútri pocítil vrelosť a vrúcnosť, ktoré stále silneli.
O tretej si prečítal ďalší lístok. Až doteraz nebolo splnenie pokynov také ťažké. Toto zadanie mu už prišlo náročnejšie. Na lístku stálo:
„Zamysli sa nad svojimi motívmi.“
Spočiatku sa snažil obhajovať. Premýšľal o veciach, ktoré chcel: úspech, uznanie, istoty. Nezistil na nich nič zlé. Potom mu ale hlavou prebleskla myšlienka, že tieto motívy nie sú dosť dobré a že možno práve niekde tu tkvie príčina jeho stagnácie. Začal o svojich motívoch uvažovať oveľa dôkladnejšie. Myslel na to, aký býval šťastný. Zrazu si uvedomil, že sa mu nič nemôže dariť, ak sú jeho motívy zlé. Prišiel k záveru, že nezáleží na tom, či ste poštárom, poisťovacím agentom alebo ženou v domácnosti. Môžete byť čímkoľvek. Kým máte pocit, že slúžite druhým ľuďom, robíte svoju prácu dobre. Keď začnete myslieť len na seba, prejaví sa to negatívne na tom, čo robíte. To je zákon, rovnako neúprosný ako zákon gravitácie.
O šiestej prišiel na rad posledný pokyn. Na jeho splnenie nebolo treba nič špeciálne:
„Napíš, čo ťa trápi a znepokojuje do piesku.“
Kľakol si a úlomkom ulity napísal niekoľko slov. Keď skončil, zdvihol sa a odchádzal. Neobzeral sa, vedel, že príliv príde tak, ako vždy.
Variácia namiesto piesku: Napíšte si to, čo vám robí vrásky a znepokojuje vás do mobilu. Keď skončíte, predstavte si prílivovú vlnu a zmažte bez čítania, čo ste si poznačili.
Netreba čakať na žiadne povolenie žiť
Aj keď nám to tak v kríze nepríde, sme dobre vybavení potrebnou silou na tvorenie, na premenu správania a formulovanie myšlienok vo svojom vnútri tak, aby smerovali k pozitívnej zmene.
Keď sa veci nevyvíjajú podľa našich predstáv, signalizuje nám to, že sa máme naučiť niečo nové, čo nám pomôže zdolať prekážky alebo sa vynájsť.
Príde mi to pri niektorých postojoch prosté – stačí odstúpiť od negatívnych vecí a za nimi vidieť to, čo je skutočne hodnotné. Mám k tomu skvelú pomôcku od básnika a humanistu J. W. Goetheho: „Človek by mal každý deň počuť aspoň jednu pieseň, čítať jednu krásnu báseň, vidieť jednu výbornú maľbu, a ak by to bolo možné, povedať zopár rozumných slov.“
Päť odporúčaní z mojej praxe na podporu vlastnej hodnoty a dostatočnosti
Sú výbornou prevenciou voči negatívnym a nadmieru kritickým myšlienkam:
- Buďte voči sebe súcitní a zhovievaví a väčšmi sa o seba starajte po mentálnej, fyzickej, emočnej aj duchovnej stránke.
- Vnímajte svoje skutočné potreby a odhaľujte svoje nevedomé strachy.
- Chváľte sa často a poriadne. Máte tú „povinnosť“ voči sebe. Keď v tom vytrváte, čoskoro zaznamenáte zvýšenie sebahodnotenia.
- Zbavte sa falošnej identity. Neprezentujte sa tak, ako to od vás očakáva vaše okolie. Nepotláčajte svoje negatívne stránky a emócie, prijmite ich, no nemusíte sa podľa nich správať.
- Urobte z času na čas niečo spontánne, autentické a nové. Aj preto, lebo prekvapenie uvoľňuje v mozgu dopamín, ktorý je zdrojom zvedavosti a dobrodružnosti, a tie sa starajú o dobrý pocit zo seba. Dôležitá vec: spontánnosť nie je to isté čo impulzívnosť. Impulzívne správanie väčšinou robíte v nevyrovnanom stave mysle bez kontroly nad sebou.
