Rada chodievam na debaty do klubu seniorov Pohoda v Stupave. Stretávajú sa tam krásni, múdri a láskyplní ľudia s veľkým srdcom, ktorí sú obdivuhodne činorodí a vytvorili skvelo fungujúcu komunitu, ktorá slúži ostatným. Keď sme sa rozprávali o šťastí, bola som zvedavá, ako ho vnímajú oni. Mnohí majú sedemdesiat i viac rokov a s nažitými skúsenosťami vnímajú hodnoty a to, čo je skutočne v živote dôležité, s istým “osvietením”. Keby som mala zhrnúť ich nazeranie na život, tak je v ňom zrejmá jedna zásadná skutočnosť: keď chce človek nájsť v živote šťastie, úspech, naplnenie, zmysel a chce, aby bol plný dobrodružstva a odmien, tak sa oň musí “starať”.
Často touto témou koučovaných sprevádzam, lebo hľadajú spôsob, ako dostať od života čo najviac – s radosťou a ľahkosťou. Zo skúseností – svojich, aj koučovaných, viem s istotou povedať, že životu sa skutočne potrebujeme venovať. Aj keď nám vymoženosti doby umožňujú s veľkou ľahkosťou polihovať a lebediť si, môže to byť zradné v momente, keď človek nemá žiadny plán ani cieľ. Zrazu sa dni zlejú do jedného bez konkrétnej predstavy, kam vlastne ideme, alebo čo chceme dosiahnuť. Nič z toho nám však v živote nemusí ubrať na spontánnosti, ak na to práve myslíme.
Na život sa oplatí nazerať ako na projekt veľkého a kľúčového formátu a vnímať ho ako vyzývajúcu, odmeňujúcu, vzrušujúcu, obhacujúcu, rozmanitú, nečakanú a fantastickú skúsenosť. Tie ostatné jeho odtiene sa prihlásia čas od času samé, netreba si ich privolávať vytváraním katastrofických scenárov, domienok a predpokladov čo ak, čo keď…
Nemám žiadne zaručené riešenie, ako dostávať od života viac, ale poznám spôsob, ako tomu pomôcť. Je jednoduchý: venujte svojmu životu o trochu viac pozornosti než doteraz, aby ste rozoznávali jeden deň od druhého. Vďaka tomu zistíte, že sa nenechávate unášať prúdom a kormidlujete vy sami.
A ešte jednu výhodu viete získať – keď máte cieľ a snažíte sa k nemu dopracovať, tak vás to ochráni od bezcieľneho potĺkania. Dobré veci vás potom stretnú oveľa jednoduchšie a ľahšie.
Ako povedal T. Harv Eker: “Ak chcete zmeniť ovocie, budete musieť najskôr zmeniť korene. Ak chcete zmeniť viditeľné, musíte najskôr zmeniť neviditeľné.”
