Podľa Alberta Einsteina je to rovnica: A = X + Y + Z
X znamená práca, Y je fair play a Z znamená držať jazyk za zubami.
Ale čo ak neviete, kde a ako zobrať do rovnice svoje vlastné premenné?
Zažila som ako life kouč podnetné chvíle s mladým človekom, ktorého trápilo niečo, čo nedokázal pomenovať. Nevedel, prečo keď sa pre veci nadchne, nedokáže ich dotiahnuť do konca, prečo si nedokáže vybrať z niekoľkých možností, nevie sa rozhodnúť pre povolanie a prečo má pocit, že sa síce snaží, ale uspokojenie mu to neprináša.
Bol voči sebe úprimný a keď mi rozprával o svojich zámeroch a nepodarených snahách, začalo sa obnažovať to, na čo nemal výhľad… Prichádzal na to, že mu chýba vlastné prirodzené povzbudenie potrebné pre to, aby zostal motivovaný. Začali sme pátrať, ako by si ho mohol „vytvárať“. Skúmali sme, čo robí s jeho náladou a energiou, keď robí príjemné veci a potom tie, ktoré za príjemné nepovažuje. Postupne sme sa prepracúvali ďalej a zisťovali sme, čo je jeho spoľahlivým hnacím motorom. Objavili sme to – keď išlo predovšetkým o zábavné veci, mladý muž sa dokázal prekonať, bol proaktívny a nehovoril si, že sa niečo nedá alebo to nepôjde…
Prepracovať sa k tomuto zásadnému zisteniu bol pre nás takmer slávnostný okamih, lebo mladík objavil niečo, čo dalo jeho životu nový rozmer, a hlavne, mohol začať naplno využívať svoj potenciál, ktorý čakal na túto príležitosť.
Teraz už stačí iba málo – aby si dokázal vytvoriť aspoň čiastočnú zábavu aj pri veciach, kde ju na prvý pohľad nevidieť, resp. aby sa zmotivoval a vedel, prečo sa mu oplatí niečo dokončiť, uzavrieť, vyriešiť, alebo sa len presvedčiť a získať novú skúsenosť. Nepochybujem, že si s tým hravo poradí, lebo prišiel na to, že je aktívny slobodný človek a taký sa vníma v duchu Fromma ako nádoba, ktorá sa zväčšuje podľa toho, ako ju napĺňame a nikdy sa nenaplní.
