Samotná reč na pravé dorozumenie nestačí (až 60 % z našej komunikácie predstavuje reč tela). Preto veľmi rýchlo zistíte, že niečo v debate nesedí, keď reč tela nie je v súlade s tým, čo dotyčný hovorí. Telom sa ťažko klame (politici a agenti sa to učia), a nevhodnými slovami tiež veľa pokazíme. Slová majú aj ten negatívny dopad, že ešte dlho po vyrieknutí pôsobia toxicky.
Vybrala som tri časté protipólne postoje v debatách, ktoré závisia od toho, ako používame empatiu, asertivitu a rešpekt.
*Je rozdiel, či pripúšťame pocity toho druhého a snažíme sa v jeho slovách nájsť aspoň zrnko pravdy, alebo ignorujeme pocity toho druhého a v jeho slovách nepripustíme ani za mak pravdy.
*Je rozdiel, či otvorene, priamo a s rešpektom vyjadríme svoje pocity a využijeme reakcie typu „ja cítim…“ „mám pocit…“, alebo sa hádame a útočíme na druhého, obviňujeme ho, osočujeme…
*Je rozdiel, či vyjadríme v našom postoji v debate pochopenie, akceptáciu a rešpekt, aj keď sa cítime frustrovaní či rozhorčení, alebo druhého ponižujeme, pristupujeme k nemu chladne, povýšenecky, arogantne, blahosklonne…
Keď si prajeme, aby boli naše rozhovory s ľuďmi príjemné a plné pochopenia, potrebujeme sa na nich nalaďovať, vnímať ich hranice, aj svoje vlastné, akceptovať odlišnosti a prijímať, že každý sme na svojej ceste na nejakom úseku…
