Spísala som zo svojej praxe vzťahovej koučky štyri najčastejšie dôvody vzťahovej otravy, ktorá zničí lásku.
Spočiatku neviditeľné častice jedu tvoria konflikty. Sú vo vzťahu nevyhnutné na prečistenie komunikácie, vytýčenie hraníc a vyjasnenie si postojov. Ak sa stanú deštruktívnymi a prevládnu nad inými pozitívnymi interakciami, rozložia vzťah. K tomu sa zvyknú pridať aj ďalšie sprievodné prejavy od pohŕdania, kritiky a obviňovania. Keď sa do vzťahového obehu dostane príliš veľa takýchto toxických vecí, resuscitácia nebýva možná.
Emočné vyhladovanie
Nikto nepočúva rád, že robí stále niečo zle alebo že by mal na sebe veľa toho zmeniť. Najmä, keď je to od niekoho, koho miluje. Takáto kritika uvoľní hlboko zakorenený strach, že nás zavrhnú a opustia. Rovnako drsne pôsobí aj zhadzovanie, kedy je partner diskvalifikovaný autoritatívnym postojom, ktorým mu oznamuje, že jeho prežívanie je nesprávne. A teda nemá čo plakať, lebo je to hlúpe, alebo nemá byť nespokojný, veď má všetko, čo potrebuje.
Po takýchto „naprávaniach“ sa partner začne cítiť ako nepriateľ. To sa premietne do jeho obranného správania a postupne sa zmení na cudzinca, ktorý očakáva iba problémovú komunikáciu. Dôvera pomaly hynie, emócie sa dostanú na bod mrazu a vo vzťahovom vzduchoprázdne zavanie hnev, nepochopenie a ťaživý smútok z bezmocnosti.
Ochromené tancovanie
Keď sa vo vzťahu prestane otvorene hovoriť o vzťahových potrebách každého z partnerov, začnú sa ignorovať túžby toho druhého a vymizne ochota ponúkať podporu, vzťah sa prestáva pohybovať v rytme vzťahovej muziky.
Vždy, keď má jeden pocit, že je zranený, ponížený alebo nespravodlivo obvinený, dá sa na ústup. Je to prestávka, počas ktorej sa potrebuje pozbierať a pohľadať slová na svoju obranu. Pri pravidelných útokoch je to prácne a boľavé, zakaždým pozbierať rozhodené myšlienky, popadané emócie a podupaný rešpekt. Keď sa ústup stáva klasickou reakciou na partnerove výpady, dvojica sa dostáva mimo parket. Tento druh vybočovania má na svedomí vypínanie citov a tuhnutie vzťahovej dynamiky, čo partnerom bráni v synchrónnom hýbaní sa vpred. V nejakom momente jeden z dvojice tanečníkov už ďalej nechce, nevládze, nemôže tancovať…
Knokautujúce incidenty
Očakávania citlivej starostlivosti v okamihoch zraniteľnosti sú vo vzťahu prirodzené. Milovaný partner na začiatku vzťahu deklaruje, že je tu pre nás, keď ho potrebujeme. Keď však v záťažových situáciách príde namiesto pomoci a podpory nulová empatia, ignorovanie, nepochopenie a poníženie, vytvoria sa emočné zranenia. Sú po tvrdých úderoch, po ktorých sa padá na kolená. Ťažko sa hoja, lebo než sa stihnú zaceliť, partner rozdá ďalšie rany.
Partnerský život nemá byť súperením o to, kto z koho a nekonečným bojom o to, kto bude šéfom. Mocenské hry položia vzťah na lopatky. Rovnocenný a naplnený vzťah stojí na princípe „ako môžeme jeden druhému slúžiť“. Na to sú potrebné tri kľúčové hodnoty. Porozumenie vedie k rešpektu. Rešpekt posilňuje dôveru. Dôvera otvára dvere k bezpečiu.
Zákerné nálepky
Deštruktívne epizódy nepriateľskej kritiky, ponižovania, sebeckých požiadaviek a urážlivých slov vháňajú partnerov do zúžených názorov. V očiach toho druhého sa partner scvrkne na „malichernú suku“ alebo „odmietavého chrapúňa“. Keď pribudnú verejné urážky, výsmech, posmešky a zlé vtipy, je to materiál na stavanie kamenných opevnení, ktoré drží pokope agresívnosť, manipulatívnosť a obmedzovanie.
Ctiť si jeden druhého svojimi myšlienkami, slovami a činmi môže dvojica vo vzťahu iba vďaka úprimnej a otvorenej komunikácii. Bez každodenného zdieľania toho, čo každý z partnerov prežíva a bez úprimného záujmu o seba, žijú tí dvaja popri sebe, nie so sebou.
Bez preukazovania vzájomnej pozornosti a náklonnosti je vzťah podvyživený. Imunitný systém spolunažívania, ktorý sa stará o odolnosť voči nežiaducim zásahom do vzťahu sa nezaobíde bez dennej dávky “vitamínu KK” – každodennej komunikácie. Minimálna dávka je 15 minút – žiadna operatíva a bavenie sa o iných. Čas plnej pozornosti venovanej iba tomu druhému a jeho prežívaniu.
Najväčšia sila vo vzťahu spočíva v inom názore
Synergiu vytvára práve to, že si vážime rozdiely. Roztržkám sa nedá vyhnúť, slúžia na zdravý chod vzťahu. V párovom spolužití sa odohrávajú predovšetkým kvôli zápasom o blízkosť, zachovanie si identity, integrity a pocitu autonómnosti. Po týchto súbojoch potrebujú partneri obnoviť vzájomnú podporu a blízkosť, sebaúctu a intimitu, rovnako tak porozumenie, akceptáciu odlišností a bezpodmienečné prijatie. Takéto úsilie sa môže podobať na doktorát zo psychológie, nepretržité trénovanie improvizácie a využívanie všetkých možných komunikačných stratégií. Je to však to najlepšie, čo môžeme pre seba urobiť. Blízke vzťahy s inými ľudskými bytosťami sú totiž stredom, okolo ktorého sa otáča celý náš život.
