Otázky, na ktoré prinášam odpovede, boli z diskusného večera GAUČ, ktorý organizuje Internetová poradňa pre mladých IPčko.sk
Ako sa nezľaknúť skoku do neznáma, ale skočiť?
Keby som vás požiadala, aby ste prešli po doske ležiacej na zemi a potom po doske rovnakej šírky, ale vysunutej z okna na piatom poschodí, čo urobíte? Úloha je v oboch prípadoch pohybovo rovnako náročná. Prečo nám teda príde prejdenie po doske vo výške mnohonásobne ťažšie? Je za tým predstava nášho pádu. Negatívne vízie ovplyvňujú naše správanie. Čiže, prečo sa mi oplatí skočiť? Čo tým získam? Načo mi to bude? A hneď má vaša vízia materiál pre pozitívne nastavenie.
Ako si môže človek vypestovať pevnú vôľu? Existuje nejaká technika alebo trik, ako si vybudovať a držať nejaký zvyk?
Iba sila vôle niekedy nestačí. Potrebujete zmeniť svoje správanie, ktoré prinesie zmenu pocitov a postojov. Techník je viacero, kľúčové však je vytrvať v novom správaní, aby sa dostalo do stavu, že ho udržíte. Pri kríze sa vraciame späť k tomu predošlému, hlava to tak má rada, je to pohodlnejšie. V priemere treba 30 opakovaní novej činnosti, aby hlava zafixovala nové prepojenie návyku a udržala ho. Oplatí sa vytvárať si nové dobrozvyky a nebojovať proti zlozvykom, tie sa samé prekryjú tým, čo väčšmi chcete.
A ešte malé poetické odporúčanie od Mahatma Gandhiho:
Udržujte svoje presvedčenia pozitívne
Pretože…
Vaše presvedčenia sa zmenia na vaše myšlienky.
Vaše myšlienky sa zmenia vaše slová.
Vaše slová sa zmenia na vaše akcie.
Vaše akcie sa zmenia na vaše zvyky.
Vaše zvyky sa zmenia na vaše hodnoty.
Vaše hodnoty sa stanú vašim osudom.
Čo vám pomohlo reštartovať váš život po tej najväčšej kríze?
Veľa som čítala a hľadala odpovede na svoje otázky. Potom som si trúfla „vyliezť“ medzi ľudí a skúšala opatrne rozprávať o tom, čo cítim. Zistila som, že sa mi dostáva veľa podpory, o ktorú som sa hanbila požiadať. Potom prišla postupne viera v to, že aj keď mi je nanič, nemám žiadnu energiu a nič sa mi nechce, je to momentálny stav, ktorý môžem zmeniť tým, že urobím aspoň niečo malé, ale urobím. To mi pomoholo nevzdať sa a hoci malé, ale postupné kroky mi dodávali nádej, že sa veci môžu zmeniť hlavne tým, že ja som menila svoj postoj a nazeranie na veci.
Povedali ste, že aj práve kríza je spôsob, ktorým sa človek môže posunúť v živote ďalej. Mám krízu. Viem, že potrebujem zmenu, alebo bojím sa toho, čo mi prinesie. Ako začať? Riadiť sa rozumom či citmi?
Z môjho pohľadu, keď chceme niečo zmeniť, musíme byť sami sebe všímavými sprievodcami. Potom zistíme, že neexistuje jedna dlhá cesta, ale mnoho ciest, ktoré nás k cieľu dovedú za rozdielnych podmienok. Pre odhodlanie a odvahu na zmenu potrebujeme nájsť tie správne myšlienky, lebo náš život je tým, čo z neho urobia naše myšlienky. Lenže myšlienky potrebujú byť podporené emóciami, aby sa mohli vytvárať zmysluplné, radostné a šťastné okamihy. Myslím si, že rozum a city by mali pri Vašom zámere zmeny kooperovať a zhodnúť sa na to, čo pre seba chcete. Keď budú mať medzi sebou rozpor, spôsobí to pochybnosti a vyvolá strachy.
Ak má človek dlhšiu krízu a vzniknú u neho psychické problémy, častokrát už nemá prácu, peniaze. Ako sa dá takému človeku pomôcť „amatérsky“, prípadne má možnosť profesionálej terapie bez financií?
Je sieť psychológov, kam možno ísť so zdravotným preukazom. Odporúčanie k nim rád sprostredkuje obvodný lekár, ktorého treba požiadať o túto pomoc.
Amatérska pomoc spočíva v podpore, v tom, že človek vie, že ste tam pre neho, keď je mu ťažko a môže sa s vami rozprávať, tiež v dopytovaní sa toho, ako môžete byť nápomocný a čo môžete konkrétne urobiť v rámci svojich možností. A opatrne skúšať a ponúkať návštevu odborníka, pomôcť pri vybavení termínu, odprevadiť…
