Často dostávam otázky, ktoré zamestnávajú čas od času každého z nás. Rozhodla som sa, že na niektoré budem odpoveď aj cez môj blog, aby som sa s vami podelila o svoje skúsenosti, ale aj rôzne tipy a zásady, ktoré považujem za kľúčové pri budovaní emocionálneho bohatstva.
Rada zodpoviem, čo vás zaujíma. Svoje otázky mi píšte na mail:
janette.simkova@lifekoucing.sk
Viem, že sa odporúča, že sa nemáme ľutovať, ani si hovoriť „kiežby som…” Ale čo s tým? Niekedy je to silnejšie ako ja. Maja
Sú chvíle, kedy nám skutočne nedá, aby sme si nepovzdychli: „Keby som tak…” Zvyčajne to nastane, keď cítime, že sme prepásli nejakú šancu alebo nám unikla príležitosť. Alebo v prípade, keď zistíme, že niekto spravil niečo skvelé a my si želáme, aby sme boli na jeho mieste.
Keď sa najbližšie pristihnete pri tom, ako si vravíte „kiežby som to spravila/som si to myslela/bola tam/videla to/zažila to/stretla ich/pochopila…”, tak si uvedomte, že chcete k tomu vzápätí dodať „ale teraz to napravím…” To je ten správny proaktívny postoj, čiže viac než iniciatívny, kedy sa zameriate na to, že sa nebudete pýtať “prečo”, ale “ako”: Ako by som to teraz mohla urobiť tak, aby…
V mnohých prípadoch nemusí byť to, čo ste chceli urobiť, až také stratené. Aj keby ste to v danej situácii možno urobili trochu inak. Tak napríklad, ak ľutujete, že ste počas štúdia na vysokej škole necestovali, čas už nevrátite späť. Čo však môžete urobiť pre to, aby ste mohli cestovať teraz? Viete to urobiť v rámci svojej dovolenky, alebo si zobrať neplatené voľno či si nájsť prácu, vďaka ktorej budete veľa cestovať? Alebo si to naplánujete na konkrétny čas, kedy sa na to pripravíte a vytvoríte si pre to podmienky?
Prirodzene, keď ľutujete, že ste nevyhrali zlatú medailu v behu na 100 metrov na olympiáde, pretože ste prestali s atletikou, keď ste mali 13 rokov, už s tým toho veľa nenarobíte, keď máte teraz 35. Môžete si však dať záväzok, že už neprepasiete žiadnu inú príležitosť.
Keď budete najbližšie po niečom túžiť, tak kvôli tomu aj niečo konkrétne podniknite – potrebujete akciu, nie iba myšlienkové plány. Len tak sa presvedčíte, čo Vám to prinesie v praxi, keď sa do toho pustíte. Niekedy sa práve tak preukáže, že možno až tak veľmi nechcete danú vec, lebo ste boli ovplyvnení okolím, alebo ste medzitým zmenili názor. Je to v poriadku, lebo ste sa skutočne presvedčili a nič nemusíte ľutovať.
