Počúvam zo všetkých strán, ako je toho na niektorých ľudí priveľa. Zažívajú úzkosť, lebo nevedia, čo by mali urobiť, aby z toho boli iba dobré voľby, ideálne vyhovujúce všetkým. Takéto očakávania od seba ich vedú k tomu, že všetko len zvažujú, premýšľajú o tom, strachujú sa a mučia samých seba. Nie sú schopní napokon urobiť nič. Nastupuje zahltenosť, ktorá vyrába paralýzu z analýzy, vypína logiku a podnecuje aktivitu negatívnych emócií.
Psychologické štúdie dokazujú, že ak máme na výber príliš veľa možností, nevieme si z nich vybrať. Tak nás tá ponuka unaví, že radšej zostávame bez voľby. To vedie k pocitom preťaženosti a stratenosti, až začneme vnímať svoj život jednostranne a plocho. Natiahneme ho do šírky a oberieme ho o hĺbku. Sme takí zamestnaní tým, ako do neho dostať čo najviac vecí, že nám uniká skutočná podstata. Začneme žiť akýmsi položivotom – instantne, s očakávanými príchuťami a istotami. Ľahko sa na to zvyká, je to pohodlné a doba konzumu nás k tomu podnecuje. Nasávame iluzórny pocit spokojnosti. Až nám jedného dňa odniekiaľ príde, že nám napriek všetkému nadbytku niečo chýba.
Ako si v tom urobiť jasno? Bez cenzúry si spíšte zoznam všetkých vašich problémov, ktoré vám znepríjemňujú život – papier to znesie. Nech je to čokoľvek, čo vám nedá spávať, von s tým.
Keď budete mať zoznam hotový, označte si na ňom veci, ktoré sú v kategórii „na toto nemám dosah“. Rovnako tak si označte veci, ktoré riešiť môžete, ale uhýbate pred nimi, odkladáte ich a čakáte na vhodnú príležitosť. To sú práve tie „veci“, ktoré vyvolávajú pocit nepohodlia a majú na svedomí stratu spokojnosti. V momente, keď sa rozhodnete, ako sa k nim postavíte a vezmete veci do svojich rúk, prichádza zúženie možností. Iba vaša aktivita vás dokáže posunúť od pasivity a rezignácie k slobode voľby.
