Šesť tipov na mentálnu revitalizáciu

dscf2908-1

Každého osobný návod na použitie sveta dostal v posledných týždňoch poriadne na frak. Naše fungovanie sa práve mení závratným spôsobom. Chce to od nás rýchlu modifikáciu mentálneho návodu ako ďalej s prežitím, sebarealizáciou a ďalšími víziami. Sme konfrontovaní s tým, že náš mentálny aparát nie je práve geniálne vybavený na to, aby prišiel zo dňa na deň o pohodlie, roztopaše a istoty a s ľahkosťou naskočil do zmien. Vytvorili sme si mnohé komplikované spôsoby multitaskingového fungovania, ktoré teraz potrebujeme zjednodušiť. Napríklad tým, že si nastavíme pravidlá uľahčujúce flexibilne reagovať na podnety zvonka bez toho, aby to destabilizovalo našu vnútornú krajinu.

Delím sa o šesť vecí, ktoré považujem za kľúčové pri tom, aby sme v plnej mentálnej sile zdolávali prekážky.  

Stráženie pozornosti

Vypláca sa nám bdelosť, pokiaľ ide o správy z médií a sociálnych sietí, rovnako tak v rozhovoroch s ľuďmi. Ľahko sa bez kritického myslenia a zdravého rozumu stratíme v chaosnej spleti obsahu, ktorý je nehodnotný a manipulatívny. To nás stojí príliš veľa energie, rozbíja sústredenosť a navodzuje neistotu a spochybňovanie. 

Chce to zásadovo eliminovať všetko, čo vnímame ako toxické, čo nám náladu sťahuje nadol a čo nás zahlcuje. Venujme plnú pozornosť ľuďom, ku ktorým patríme, a s ktorými tvoríme svoj život. Buďme v spojení s tými, s ktorými hodnotovo rezonujeme. Dovoľme si svoju pozornosť venovať iba veciam a udalostiam, ktoré si starostlivo vyberieme. Z nich získame veľa pozitívnej energie a odolnosti čeliť nekvalitným „obsahom“.

Revízia hodnôt

Keď sa chceme upokojiť a žiť naďalej spokojný a zmysluplný život, potrebujeme sa stíšiť a spojiť so svojím srdcom. Toto prepojenie nám umožní vidieť svoju hodnotu, zmysel života a možnosti, ktoré máme. Iba napojení sami na seba a svoje hodnoty si môžeme veriť a vidieť, v čom sme dobrí a čo môžeme ponúknuť ostatným ľuďom, aby sme boli užitoční spoločenstvu.

Byť ukotvení iba v hlave nestačí. Potrebujeme naplno zapojiť emócie, ktoré nás podporia v láskyplnosti, dobrotivosti, empatickosti, veľkorysosti, ľudskosti, úctivosti, rešpektovaní, tolerovaní… 

Chránenie hraníc

Hranice sú skúškou našich vzťahov. Potrebujeme ich vytyčovať, chrániť a dávať o nich vedieť. Tým, že hovoríme jasné nie a jasné áno v súlade s naším hodnotovým svetom a presvedčením. Niekto však chce počuť iba naše áno. My ale potrebujeme okolo seba ľudí, ktorí rešpektujú aj naše nie.

Bez pevných hraníc sa cítime nenaplnení a nenasýtení. Nevieme totiž, kde je deliaca čiara medzi tým, čo potrebujeme, čo k nám patrí a čo už nie. Každý sme zodpovedný za svoj život a nemáme ho vkladať do rúk nikoho iného, ​​tobôž sa dať zmanipulovať ľuďmi, ktorí by to chceli využiť vo svoj prospech.

Súcitnosť so sebou

Pod vplyvom aktuálnej situácie sme znásobil tlak na samých na seba. Máme od seba očakávania, že napriek všetkému podáme hrdinské výkony. To nie je vždy možné. Potrebujeme byť realistickí a vedieť odhadnúť, kedy už idú veci na úkor nás. Bez súcitu a empatie voči sebe sa môžeme položiť na lopatky. Aj keď si môžeme prísť zraniteľní, väčšmi než kedykoľvek predtým, potrebujeme byť pravdiví, otvorení a úprimní. Zaujať vyhranený postoj, keď sa s niečím nestotožňujeme a tak si preukázať rešpekt voči sebe. 

Zároveň z úcty k sebe potrebujeme byť v určitom zmysle prísni a pýtať sa sami seba: čo teraz čítam, čo teraz počúvam, do čoho sa teraz zapájam? Starám sa o blízkych, pomáham ako môžem a robím prácu, ktorú potrebujem urobiť? Alebo venujem pozornosť niečomu deštruktívnemu, čo ma vyčerpáva?

Disciplína a umiernenosť

Pokoj je naša nevyhnutnosť, pretože keď sme vystrašení, sme paralyzovaní a je pre nás náročné vystúpiť z tohto stavu a byť konštruktívni. Keď míňame energiu na zbytočné mentálne a emočné vojny, nezostane nám na veci, ktoré sú zmysluplnejšie. Napríklad venovať sa sebe a tomu, pričom rastieme, lebo prekonávame samých seba.  Únikmi do situácií, ktoré nás rozptýlia a zabavia, sa iba zdržiavame. Na okamih sa oklameme, ale aj tak príde frustrácia a zlý pocit zo seba, ktoré sa okolo nás obtočia a nedajú nám dýchať.  

Popri mentálnych aktivitách sa nám denne hodia aj také, pri ktorých sa zapotíme a uvedomíme si svoj dych. Čokoľvek, čo sa v našom nervovom systéme za posledných dvadsaťštyri hodín usadilo, dokáže hlboké vedomé dýchanie utíšiť a vyčistiť.

Vďačnosť nadovšetko 

Vďačnosť nie je iba morálna povinnosť, je to aj vlastnosť, vďaka ktorej sme schopní rozpoznať, oceniť a adekvátne reagovať na určitú situáciu. Vďačnosť orientovaná na iných ľudí súvisí so šťastím, duchovnou rovinou našej existencie a so zmyslom života.

Okrem robenia si zoznamu vecí, za ktoré ste vďační, to môžeme skúsiť aj inak. Predstavte si, že niečo vo vašom živote nie je: premýšľajte o tom, aký by bol váš život, keby v ňom chýbali istí ľudia, situácie alebo pozitívne veci. Pocit, že vám niečo chýba, vás dovedie k vnímaniu pravej hodnoty vecí a ľudí.

Každý deň máme na výber

Nech sme v akejkoľvek situácii, môžeme a vieme sa správať tak, ako sa sami rozhodneme. Mám rada aforizmus, ktorý hovorí o tom, že život je krásny preto, lebo v každej chvíli nám umožňuje začať ho žiť znovu.

Share on facebook
Facebook
Share on twitter
Twitter
Share on linkedin
LinkedIn
Prešla som jednu etapu životnej cesty bez toho, aby som sa „hlbšie“ pozerala do svojho srdca. A hoci sa mi naplnil detský sen a roky som pôsobila ako publicistka, moje pravé poslanie je v pomáhajúcej profesii. Môj osobný zmysel života „prehovoril“ presvedčivo a zanietene, keď som objavila koučovanie. Teraz som šťastná, že môžem „hľadajúcich“ sprevádzať na ceste za otvorením brány do vlastného vnútra, aby si zodpovedali, kým sú, čo v nich je a kam chcú smerovať.
Mgr. Janette Šimková
certifikovaný kouč RCS